Prečo ON?

autor: Sisa

Tak prijemne čítanie. Aj vám ostatným. Sisa 🙂

Dredatý chlapec vyšiel z vchodu paneláku do opustenej nočnej ulice. Hodiny odbili polnoc a on si k sebe pritisol kyticu červených ruží. Ruží, ktoré ON tak miloval. Musel tam ísť. Znovu a znovu. Nezáležalo mu na tom, že celé noci presedel TAM pri NOM. Nezáležalo ani na tom, že celé dni plakal a kričal. Prekročil bránu cintorína a kľakol si k hrobu. K hrobu, pri ktorom kľačal celé noci. Každú jednu noc. Sedel tu a tisol k sebe kyticu. Potichu šepkal slovka omluvy a nechal po svojej tvári stekať slane perličky plné smútku.

Prečo ON?  

Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš  
keď dajú ti krídla, ty len utekáš  
keď chceš vrátiť čas, ale minulosť to nechce  
tak bezcieľne blúdiš a osud ta tresce  
Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš  
keď dajú ti krídla, ty len utekáš  
keď chceš vrátiť čas, ale minulosť to nechce  
tak bezcieľne blúdiš a osud ta tresce

*Flashback*

Dredatý chlapec so šťastným  úsmevom z auto vyšiel z predajne a nastúpil do svojho nového nablýskaného autíčka. Zošlapol plyn a zamieril k NEMU. Romantická jazda pri západe slnka sa im obom nadmieru páčila. Ruka dredatého chlapca blúdila po kolene jeho lásky. Ich jazda nemala presný cieľ. Užívali si prítomnosť jeden druhého. Bol to ich spoločný raj. Ich láska bola cítiť na kilometre ďaleko. Vymieňali si zamilovane úsmevy a šťastné bozky. Vychutnávali si jeden druhého bez toho, aby čo len tušili, že koniec ich lásky sa nezvratne blíži.

Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš  
keď dajú ti krídla, ty len utekáš  
keď chceš vrátiť čas, ale minulosť to nechce  
tak bezcieľne blúdiš a osud ta tresce  
Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš  
keď dajú ti krídla, ty len utekáš  
keď chceš vrátiť čas, ale minulosť to nechce  
tak bezcieľne blúdiš a osud ta tresce

Dredáč postupne pokladal nohu na plyn. S úsmevom sledoval ručičku na tachometri. Nevnímal vystrašene pohľady chlapca vedľa seba. Počúval hučiace rádio a ignoroval kvapky padajúce na predne sklo auta. S jeho rýchlosťou sa zväčšovala aj intenzita dažďu a vetra. Prudká zatáčka do zákruty ale dopadla úplne inak ako chcel, a auto sa neovládateľne šmýkalo na mokrej ceste. Chlapec vedľa neho plačlivo vykríkol, no bez účinku. Ich dočasné plechové vezenie spravilo pár kotrmelcov, kým sa zrútilo do priekopy, kde sa prevrátilo na strechu. Dredáč vysilene vyliezol z auta a jeho myšlienky sa okamžite stočili k NEMU. Prebehol k druhým dverám a spadol s plačom na kolená, keď uvidel jeho drobné telíčko v kaluži krvi. Tisol ho pevne k sebe, ale vedel, že to, čo drží v rukách, už nie je ON. Vedel, že jeho láska je už niekde ďaleko medzi anjelmi, na ktorých sa tak neskutočne podobal. Tak moc to chce vrátiť, ale vie, že mu v srdci ostane navždy už len obrovská prasklina a prázdne miesto, ktoré nikdy nikto nezaplní.

„Bill, nie!“ ozval sa zúfalý výkrik s posledným úderom hromu.

*koniec flashbacku*

Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš  
keď dajú ti krídla, ty len utekáš  
keď chceš vrátiť čas, ale minulosť to nechce  
tak bezcieľne blúdiš a osud ta tresce  
Keď anjeli vzlietnu a ty nadej máš  
keď dajú ti krídla, ty len utekáš  
keď chceš vrátiť čas, ale minulosť to nechce  
tak bezcieľne blúdiš a osud ta tresce