autor: Sisa
„Nie, šéfe, prosím ja, ja sa polepším, naozaj. Už nikdy to nespravím. Daj mi ešte šancu, prosím.“ Vzlykal Erik a pozeral do hlavne Andreasovej pištole.
„Druhé šance nedávam, Erik.“ Uškrnul sa chalan sediaci na starej drevenej prepravke.
„Šéfe, ja…“ nestihol dohovoriť, pretože sa miestnosťou ozval výstrel.
„Fajn, Andy, môžeme… čo to bolo za rachot?“ spýtal sa prekvapene, keď sa miestnosťou rozľahol hrkot. Veď tu predsa nebol nikto iný ako oni. Preto sú v starej továrni za mestom.
„Niekto tu je,“ zamračil sa Andreas.
„Chyť ho.“ Zavrčal Tom.
„Jasné.“ Prikývol Andy a vyparil sa. Po pár minútach sa vrátil aj s niečím čiernovlasým. Sotil to na zem a uškrnul sa na Toma.
„Kto to je?“ Prezeral si klbko na zemi.
„Nejaký chalan.“ Odpovedal Andy a vytiahol pištoľ. „Vlastne bol to nejaký chalan.“ Uškrnul sa a namieril naňho. Chlapec naňho dvihol uplakané hnedé očká. Miestnosťou sa ozval výstrel s výkrikom.
„Andreas, nemusíš likvidovať všetko živé.“ Uškrnul sa Tom. Pustil Andyho zbraň a pozeral na chlapcovu krvavú ruku. Vytiahol ho za tričko na nohy.
„Čo si tu robil?“ Chlapec len plakal a drtil si ranu v druhej ruke.
„Andreas, strč mi to do kufra. Živé.“ Povedal Tom a chlapca sotil na zem.
„N-nie, prosím. J-ja nič neviem. Pros…“ No to už ho umlčala Andreasova facka.
„Čo máš v pláne, brácho?“ uškrnul sa Andy a hodil chlapca do kufra.
„Chcem sa pohrať.“ Zasmial sa Tom.
„Fajn, playboy. Utekaj. Kočku máš v kufri.“ Uškrnul sa Andy. Nasadol do auta a odišiel.
Tom spravil presne to isté. Po pár minútach bol doma. Auto odstavil v garáži a vošiel do domu.
„Ahoj Tomi. Kde si bol? Chýbal si mi. Nedostanem pusinku?“ Vyletela za ním blondínka z jeho postele.
„Nemám na teba náladu, Sandra. Tu máš peniaze a vypadni,“ hodil po nej zväzok bankoviek a vyrazil ju z dverí. Vbehol do kuchyne a do mikrovlnky strčil pizzu. Keď bola ohriata, sadol si pred telku. Trčal tam do večera, kým si nespomenul, že má v kufri ešte podlžnosti. Postavil sa a zamieril do garáže. Otvoril kufor. Musel sa zasmiať. To čiernovlasé nič skrčené do klbka sa snažilo skryť pod deku. Siahol rukou do kufru a deku mu prudko vytrhol. Chlapec vykríkol a rukami si skryl tvár. Vlastne len jednou, pretože druhá ho príliš bolela. Tom ho zdrapol za vlasy a vyvliekol ho von. Pritlačil ho na stenu.
„Meno!“
„W- Will.“ Pípol potichu chlapec.
„Tak fajn, Will, čo si robil v tej továrni?“
„J-ja tam chodím každý deň.“ Vzlykol.
„No teraz si si zrejme vybral zlý deň. Poďme.“ Schmatol ho za ruku a ťahal do domu.
„Auuu.“ Skríkol chlapec, keď zranenou rukou prudko vrazil do dverí.
„Drž hubu.“ Tom sa otočil a poriadnu mu vylepil. Will spadol na zem a potichu vzlykal.
„Nerev mi tu. Nič také sa ti nestalo. Vstavaj.“ Tom sa oprel o rám dverí a čakal, kým sa chlapec vyštverá na nohy. Keď sa mu to nepodarilo ani po desiatich minútach, tak ho zdrapol za tričko a dotiahol do spálne. Šmaril ho na posteľ a ruky mu priviazal k čelu.
„Č-čo chceš robiť?“
„Drž hubu, keď sa s tebou nikto nerozpráva.“ Vytiahol zo šuplíka pinzetu a zapaľovač.
Sadol si na posteľ a poranenú ruku mu upevnil tak aby s ňou nemohol hýbať.
Will len vystrašene pozoroval Tomové počínanie.
„Nepozeraj na mňa, ako keby som ti ubližoval. Musím ti to ošetriť, lebo inak prídeš o ruku.“
Vzal pinzetu a vytiahol mu guľku. Will sa kúsal do pier a snažil sa nekričať. Teraz mu netiekla krv už len z ruky, ale aj z rozkúsanej pery. Tom sa natiahol pre zapaľovač a rozpálený ho priložil k Willovej rane. Ten to už v sebe nedokázal dusiť a naplno vykríkol. Tom sa zamračil.
„Nehuč, do riti. Na to ti dám dôvod až za chvíľku.“ Odsekol stručne Tom a ešte raz priložil zapaľovač k Willovej ruke. Chlapcovi sa zatmelo pred očami. Tom sa uškrnul. Tak chlapček si bude omdlievať? To teda nie. Odhodil zapaľovač a vstal. Zobral vreckovku* a strčil mu ju do úst. Nechcel, aby bol počuť jeho krik. Obkročmo si naňho sadol a ruky mu strčil pod tričko. Will stále nevnímal. Natiahol sa pre pohár vody a vylial mu ju do tváre. Will sa zavrtel a niečo zamrmlal. Facka ho však prebrala a on si uvedomil, kde vlastne je a čo sa stalo. Pokúsil sa pohnúť, no zviazané ruky a Tom na jeho bruchu mu to nedovoľovali. Tom sa uškrnul a ruky znovu strčil pod jeho tričko. Will stuhol a pokúsil sa protestovať.
„Neboj maličký ak sa nebudeš moc vrtieť, tak to bolieť nebude.“ Zasmial sa Tom. „Ale ale, čo je toto?“ uškrnul sa a jazykom obkreslil jeho hviezdičku. Willovi z očiek vyleteli slzy. Tak on ho chce ešte aj znásilniť? Prudko točil hlavou z jednej strany na druhú a z očí mu tiekli slzy. „Nerob cirkus ešte som sa ťa ani nechytil.“ Povedal sucho Tom. Zatúžil po jeho perách. Väčšinou sa s kurvami nebozkával, ale pery tohto chlapca ho až nadpozemsky lákali. „Ak budeš kričať, vyrežem ti jazyk, jasné?“ Vytiahol mu z úst vreckovku.
„P- prosím, ja spravím, čo budete chcieť.“
„Už som ti povedal, čo chcem.“
„Teraz nie. P- prosím, ešte nie.“ Tom naňho neisto pozrel.
„A kto povedal, že ťa tu mienim držať dlhšiu dobu?“ Willa zamrazilo. On ho chce naozaj zabiť? „Tak pozri, ak sa o niečo pokúsiš, tak ťa na mieste zabijem. Nie. Najskôr ťa ošukám, až potom zabijem.“
„D- dobre.“ Pípol chlapec. Tom vytiahol nôž a prerezal lanká, ktorými mal priviazané ruky k posteli. Prehodil si ho cez plece. Zišiel do pivnice* a hodil ho na zem.
„Budú ma hľadať.“ Pípol chlapec.
„Tu ťa nenájdu.“ Zaviazal mu ruky za chrbtom a sotil ho na zem. „Toho sa báť nemusíš.“ zabuchol a zamkol dvere.
Čo to ma znamenať? Prečo si ho nezobral rovno? Naštvane treskol päsťou do dverí a vbehol do spálne. Rozvalil sa na posteli. Netrvalo dlho a zaspal. To sa však nedalo povedať o Willovi. Ruka ho bolela. Bola tam zima a mal strach. Obrovský strach. Nie len, že sa bál Toma, ale bál sa aj tmy a tá tu bola poriadna. Stočil sa do klbka v najbližšom kúte. Nohy si pritiahol k telu a hlavu si položil na kolená. Potichu si pohmkával uspávanku a hojdal sa zo strany na stranu.
Tom sa nespokojne strhol. Pozrel na hodinky. Pol piatej. Zívol si. V tom počul tiché pohmkávanie. Zamračil sa. Kto? Jasné, to malé vtáča v pivnici. Vstal z postele a zišiel do pivnice. Otvoril a snažil sa zvyknúť si na tmu. Keď sa mu to podarilo, uvidel, ako chlapec sedí na zemi, hojdá sa zo strany na stranu a pohmkáva si. Toma si nevšimol. Ten nehlučne zavrel dvere. Vošiel do kuchyne a spravil si kávu. Dneska bude mať rušný deň. Musí toho toľko vybaviť. Spravil dva chleby a napustil pohár vody. Musí tom chalanovi dať niečo jesť, už tak je kosť a koža.
Otvoril dvere. V tom momente sa naňho pozreli 2 vyplašené očká.
„Vidím, že už si hore.“ Prerušil ticho. Vytiahol z vrecka nôž a sklonil sa k Willovi. Prerezal mu lanko na rukách. „Za 5 minút prídem, takže sa o nič nepokúšaj.“ Položil na zem chleby a vodu. „Najedz sa.“
Dodal a odišiel. Musel si rozmyslieť, čo s tým chalanom. Videl príliš na to, aby ho nechal len tak ísť, ale na druhej strane je škoda ho len tak zabiť. Hodil do seba zvyšky včerajšej pizze a zbehol do pivnice. Otvoril dvere. Chleby ležali na tom istom mieste, len z pohára chýbalo trochu vody. Premeral si ho pohľadom.
„Povedal som, že to máš zjesť.“
„J- ja nie som hladný.“ Ako ironický dôkaz sa ozval jeho hladný žalúdok.
„No to vidím. Vstávaj.“ Will sa po chvíli neochotne postavil. „Kde bývaš?“
Will sa zamyslel. Spraví dobre, ak mu povie pravdu ?
„J- ja… nebývam nikde.“ Zvesil hlavu.
„To si akože bezdomovec?“ uškrnul sa Tom. Vyzerá to dobre. Will prikývol. „Nemáš nikoho?“
„Mám.“
„Tak?“ zdvihol obočie Tom.
„Utiekol som.“
„Prečo?“
„Nemal som ich rád.“ Vzlykol Will.
„Ešte stále si mi nepovedal priezvisko.“
Will zamrzol. Dvihol hlavu a pozrel Tomovi do očí. Ak mu povie meno, asi to nedopadne najlepšie.
„Tak bude to?“ zvýšil hlas Tom.
„Prosím.“ Pípol Will.
„To priezvisko.“
Will vzlykol. „Kaulitz.“
„Kaulitz?“ Toma zamrazilo a v momente Willa pustil a o krok odstúpil. „Ten Kaulitz? Ty si Jorgenov syn?“ Skríkol Tom.
Will vystrašene prikývol. Vedel, že to takto dopadne.
„Kurva.“ Tom naštvane kopol do steny. „Toto sa môže stať len mne!“ nadával. Po chvíli sa však zastavil a z úškrnom pozrel na Willa.
„Tak ty si ten slávny Will Kaulitz, kvôli ktorému je celá mafia na nohách.“
„Jak celá mafia?“ spýtal sa potichu Will.
„No tvoj otecko ťa hľadá ešte aj pod zemou. Povedz, ako asi zareaguje, keď zistí, že robíš kurvičku jeho najväčšiemu sokovi?“
Will sa nadýchol. To hádam nemyslí vážne. Ten útek z domu možno nebol až taký dobrý nápad.
„J- ja… otec vám dá peniaze… ak ma necháte, tak… dá vám výkupné.“ Vyjednával Will.
Tom sa zasmial. Ten krpec bol rozkošný. Natiahol sa k nemu a nežne mu prešiel rukou po tvári.
„A čo ak nechcem peniaze, hm?“ zašepkal mu do ucha a potom mu ho skusol. „Moc sa obchodom nerozumieš, že? V našej spoločnosti platí, že čo si nájdeš, to je tvoje. Vieš, prečo je to pre teba nevýhodne? Tvoj otec mi ťa nemôže vziať, pretože si niečo ako moja vojnová korisť,“ uškrnul sa Tom. „Ale spravíš mi peknú povesť, vieš. Málo ktorý Boss mal totižto česť šukať so synom iného Bossa.“
„Ja… to nesmiete.“ Pípol Will.
„Že nie? Tak pozeraj.“ Uškrnul sa Tom a nalepil sa na jeho ústa. S počiatku chcel byť taký ako vždy, ale pri Willovi to ne išlo. Ten jeho vyplašený pohľad ho nútil ísť naňho pomaly, a tak poslúchol inštinkt a jemne sa mu hral s perami. Rukami mu cez tričko skúmal chrbát. Will sa ešte stále trochu triasol, ale už nie tak ako na začiatku. Bol o niečo málo kľudnejší. Tom sa od neho odtrhol a s úškrnom ho pozoroval. Will opatrne otvoril oči. Jeho prvý bozk.
„Nezdalo sa mi, že by si bol proti.“ Zasmial sa Tom.
„Ja… to… bol ale…“ koktal.
„Čo?“
„Nič.“ Tom ho zdrapol za ruku a vytiahol ho von. Došli do obývačky. Sotil ho na gauč a prechádzal sa. Čo spraví? Má obrovské eso v rukáve. Áno, s týmto Kaulitza dostane na kolená a pomstí sa mu. Vráti mu všetko aj s úrokmi. Ako sa asi zatvári, keď mu bude jeho synáčika posielať po kúskoch? Uškrnul sa. Will sa striasol, keď uvidel jeho úškrn. Neveštil nič dobré.
„Čo – čo chceš so mnou robiť?“ pípol Will.
„Rozmýšľam, ktorú časť tvojho tela by chcel tvoj ocko ako prvú.“ Uškrnul sa. Willa znovu zamrazilo a stiahlo mu žalúdok. Zalapal po dychu a do očí mu vleteli slzy. Bál sa. Tom je toho určite schopný.
„Prosím… čo som vám spravil?“
„Ty? Nič, ale zato ten tvoj zasraný fotrík veľa, a je na čase, aby za to zaplatil.“ Uškrnul sa Tom. „A ako inak, keď nie cez teba, hm?“ Čo mohol jeho otec tak strašné urobiť, že on preto musí toľko trpieť?
Tom naňho pozrel. Uvedomil si jednu vec. Ten chalan za svojho otca naozaj nemôže. On mu nič nespravil. Nikomu nikdy nič nespravil. Bolo na ňom vidieť, že by neublížil ani muche, nie to ešte človeku. Naštvane kopol do sedačky. Mal v hlave strašný bodrel. Čo vlastne chce? Chce sa pomstiť Kaulitzovi, ale svojim spôsobom nechce ublížiť tomu vystrašenému stvoreniu na sedačke. Čo teraz ? Naklonil sa nad Willa.
„Budeš poslúchať?“ Will prikývol. Tom sa znovu narovnal. Už ho nebavilo ignorovať Willov prosiaci žalúdok. „Tak sa pekne postav a poď so mnou, ale varujem ťa, o nič sa nesnaž, lebo nebudem mať ani najmenší problém zlikvidovať ťa ako toho chlapa v továrni.“ Will znovu prikývol a poslušne kráčal za Tomom. Ten ho usadil za stôl a položil pred neho pizzu.
„Jedz.“
„Ja nie som hladný.“
„Povedal som, aby si to zjedol, tak to zješ.“ Zasyčal Tom zobral si pizzu a začal jesť. Will sa po chvíľke tiež osmelil a zakusol do nej. Bola dobrá. Keď ju dojedli celú, Tom podal Willovi ešte pohár vody. Ten sa lačne napil.
„Ja si teraz pôjdem niečo vybaviť, takže buď dobrý, áno?“ pousmial sa Tom, keď Willa znovu zamykal do pivnice. Skôr ako zavrel dvere sa ozval ešte Billov prosebný hlások.
„M- mohol by si nechať svietiť?“ spýtal sa. Naozaj nemal rád tmu. Tom na chvíľku zaváhal, ale nakoniec prikývol. Slovo dodržal. Nechal mu svietiť. Chápal ho, aj on sa niekedy bál tmy. Musel to ale prekonať. Nasadol do auta a zamieril k Andymu. Boli dohodnutý.
„Meškáš.“ Uškrnul sa Andy. „Rušná noc s tým chalanom?“
„Skôr ráno. Vieš, kto to je?“
„Kto?“
„Kaulitz.“
„Kecáš.“
„Nie. Je to Jorgenov syn a ty si ho skoro zabil. To je, čo?“
„Ty kokos, no to by som teda nebol povedal. Myslel som, že TEN Will bude vypadať asi trošku inak a nie ako zmaľovaná kurva. Čo chceš robiť?“
„Neviem, uvidím. Ale viem, že to riadne využijem. Ten hajzel za všetko zaplatí.“ Zorničky sa mu nenávistne zúžili.
„Nikdy si mi nepovedal, čo ti vlastne spravil.“ Tom smutne sklonil hlavu.
„Zničil mi život.“
„Ako?“
„Zabil mi rodinu. Mamu, otca a… To je jedno, teraz za to zaplatí. Bude vedie, aké to je, prísť o niekoho, koho veľmi miluje.“
„Chceš zabiť jeho syna?“
„Neviem, ale chcem, aby Jorgen trpel. Trpel tak ako ešte nikto.“
„Ako myslíš.“
„Nechajme to tak, Andy. Idem domov, ozvem sa ti. Čaw.“ Usmial sa Tom a nastúpil do auta.
Chcel byť čo najskôr doma. Do očí sa mu tlačili slzy, a to nebolo dobré. Už na to nechcel myslieť. Nechcel myslieť na rodičov a svojho malého bračeka, ktorého mu ten hajzel vzal. Z jeho očí vyleteli prvé slzy. Tak veľmi ho potreboval. Tak veľmi ho chcel chrániť. Žiť pre neho, ale Jorgen to nedovolil. Zabil ho. Tak on teraz zabije jeho syna. Áno, Will bude platiť za to, čo Jorgen spravil Billovi.
Tom sa striasol. Konečne pochopil, prečo nedokáže Willovi ublížiť. Až moc mu pripomína Billa.
Will a Bill. Bill a Will. Ešte aj mená majú podobné. Čo ak ? Nie, somarina. Vystúpil z auta a vbehol do pivnice. Will spal. Tom si ho pozorne prezeral. Sedel v kúte. Nohy mal skrčené a objímal si ich rukami. Hlavu mal zloženú na kolenách. Tak isto spával aj Bill, jediná zmena je tá, že Bill nemal dlhé čierne vlasy, ktoré by mu padali do tváre. Došiel tesne k nemu a odhrnul mu vlasy z očí. Will ich pomaly otvoril. Keď uvidel pred sebou Toma, vyplašene sa vystrel a cúval dozadu. Tom sa uškrnul. Pritiahol si ho za vlasy k sebe a vpil sa do jeho pier. Will sa ho pokúsil odsotiť, ale nepodarilo sa mu to. Po chvíli sa vzdal. Nechal zo sebou zaobchádzať ako s handrovou bábikou. Z očí mu tiekli slzy. Nechcel tu byť. Chcel byť ďaleko odtiaľto. Niekde, kde by bol v bezpečí.
Tom sa od neho odtiahol a sledoval jeho slzy. Postavil sa.
„Poďme, máme ešte kopu roboty.“ Uškrnul sa a vytiahol ho na nohy.
„Kam? Akú?“ vzlykol chlapec, ale poslušne kráčal za ním. Tom ho dovliekol do spálne a sotil ho na posteľ. Will spanikáril. Chcel sa posadiť, ale Tom ho zatlačil do matrace.
„Nie.“ Pípol.
Tom sa znovu nahol k jeho perám. Tento krát ho však Will pokúsal. Bola to chyba. Tom sa neovládol a poriadnu mu strelil. Will si chytil prekusnutú peru. Tom sa uškrnul a sklonil sa k nemu.
„Tak čo? Budeš poslúchať?“
„Prosím. Tom, prosím, prestaň.“
„Ale, ale. Nemyslíš že ty i ten posledný, ktorý by mal o niečom rozhodovať?“ Odsekol Tom a prevrátil ho na brucho.
„To nesmieš.“ Pomykal sa. „Otec sa za to pomstí,“ vzlykol.
Tom sa zasmial. „Už som sa rozhodol, Bill. Tvoj otec bude trpieť.“
„Nie som Bill.“
Tom sa zamračil. Meno jeho brata z úst tohto chlapca znelo tak jemne. Až kúzelne.
„To je jedno. Ak mi povieš spôsob, akým by som tvojho otca zrazil na kolená, nechám ťa žiť.“
Will vzlykol. „Prečo mu chceš tak ublížiť? Čo ti spravil?“
„Do toho ťa nič!“
„Nič ti nepoviem. Nechcem, aby si mu ublížil!“
„V poriadku mal si na výber.“ Uškrnul sa Tom a prudko mu stiahol rifle aj s boxerkami.
„Nie!“ skríkol chlapec a pokúsil sa uhnúť, ale Tom ho len neľútostne zatlačil späť a ruky mu priviazal k posteli.
„Teraz si užiješ, maličký.“ Uškrnul sa. Rozopol si nohavice a bez zaváhania prirazil do Willovho telíčka.
Will vykríkol a z očiek mu vyleteli slzy. Tak veľmi to bolelo. Tom nebral ohľady a rozpohyboval sa v ňom. Bol ako v extáze. Nádherný pocit sa rozlieval celým jeho vnútrom. Nemilosrdne doňho prirážal. Will sa kúsal do pier. Tak veľmi to bolelo. Nezmohol sa ani na prosby. Netrvalo dlho a Tom sa zmietal v silnom orgazme. Vystúpil z neho a rozvalil sa na posteli. Potreboval to predýchať. Pozrel na Willa. Mal zavreté oči a pod nimi červené fľaky po plači. Poduška pod ním bola čierna od jeho tieňov a z rozkúsaných pier mu tiekla krv. Tom sa posadil a rozmýšľal. Čo ak by na mieste tohto stvorenia ležal Bill? Pohľad mu padol na chlapcov zadok. Tiekla z neho krv. Skusol si peru. Prehnal to! Určite to prehnal. Začali ho dožierať výčitky svedomia.
„Will?“ štuchol doňho. Chlapec ale nereagoval. Tom mu odviazal ruky a opatrne ho pretočil na chrbát.
Už nevidel Willa. Teraz pred ním ležal jeho Bill. Jeho malý braček. Vzal ho na ruky a preniesol do kúpeľne. Napustil teplú vodu a pomaly ho umýval. Zdvihol mu ruku, aby mu ju opláchol, ale keď uvidel na zápästí jazvy po žiletke, prebehol mu mráz po chrbte. Živo si spomínal, ako raz našiel Billa v kúpeľni s podrezanými žilami. Bill mu nikdy nechcel povedať, prečo to spravil.
Mohol by to byť Bill? Nie! Keby to bol jeho Bill, už by mu to dávno povedal. Určite. Postavil sa a vbehol do spálne. Zo skrine vzal jedno zo svojich tričiek a čisté boxerky. Vrátil sa do kúpeľne a vytiahol Willa z vody. Zabalil ho do uteráka a preniesol do spálne. Navliekol mu boxerky a svoje tričko. Potom ho zabalil pod paplón*. Zo zásuvky vytiahol putá. Chvíľku rozmýšľal, ale nakoniec mu predsa len jednu ruku pripútal k rámu postele. Nechcel, aby mu ušiel. To je to posledné, čo by teraz potreboval. Vyšiel zo spálne a zavrel dvere. Zbehol dole do kuchyne. Musí si utriediť myšlienky.
Prečo ho niečo stále nútilo myslieť na to, že to klbko na posteli je Bill? Prečo mal pocit, že Bill nezomrel? Prečo ho tak zabíjalo, že Willovi ublížil?
Z premýšľania ho vyrušil buchot. Vybehol rýchlo schody a otvoril dvere spálne. Očami prebehol miestnosť. Na zemi vedľa nočného stolíka bola rozbitá lampa. Prekvapene pozrel na posteľ. Pousmial sa, keď uvidel, že Will je schovaný pod paplónom a trčí mu len pripútaná ruka. Spravil pár krokov k posteli. Klbko na nej sa len roztriaslo. Tom si sadol na kraj postele a pomaly mu z tváre stiahol prikrývku.
Chlapec vystrašene otvoril oči.
„Prosím, už nie.“ Vzlykol. „Prosím. Tomi, prosím, nie.“ Tomovi sa rozšírili zorničky. Naozaj povedal Tomi?
„Zopakuj to!“
„Ja- ja…“ zakoktal sa. Tak veľmi sa bál.
„Will, zopakuj, čo si povedal.“
„Prosím, nerob to.“ Zopakoval potichu.
„Ako si mi to povedal?“
„Prepáč, ja som nechcel. To samé.“
„Zopakuj to!“
„T- Tomi.“ Pípol potichu.
„Tomi.“ Zamyslene zopakoval. Tak mu hovoril len Bill.
„Koľko máš rokov?“
„18?“ pípol.
„A kedy si sa narodil?“
„Ja neviem.“ Priznal potichu.
„Ako, že nevieš?“
„Otec mi to nepovedal.“
„Nechápem.“
„Ja, nepamätám si nič z toho, čo bolo pred 4 rokmi.“
„Akože nepamätáš?“
„Ja neviem. Otec povedal, že sme s mamou mali nehodu a ona to neprežila. Ja som mal vraj len úraz a dočasnú stratu pamäte. No ešte stále si na nič nespomínam.“
„T- to nemyslíš vážne.“ Vydýchol Tom. Prudko sa postavil a prehrabával zásuvky. Nakoniec našiel to, čo hľadal. Bola to fotka. Posledná Billova fotka pred tým, ako zmizol. Podal mu ju.
„Poznáš ho?“ (W) Bill pozrel na fotku a potom prekvapene naňho.
„P- prečo máš moju fotku?“ Tom sa usmial. Tak sa mu to nezdalo. Je to on.
„Billi. Vedel som, že si to ty.“ Objal ho.
„Kto?“ pípol potichu chlapec.
„Ty si Bill. Môj malý Bill.“
„Nie som Bill.“
„Si. Si môj malý braček.“ Usmial sa Tom a zotrel si slzy. Bol taký šťastný ako už dávno nie. Chcel si ho znovu stiahnuť do objatia, ale Bill sa vystrašene odtiahol. Zorničky mal rozšírene a jeho strach bolo vidieť na kilometre ďaleko.
„No tak, Billi. Neublížim ti. Sľubujem.“ Opatrne k nemu natiahol ruky, no Bill sa znovu vyplašene odtiahol.
Tom sa postavil a nervózne prechádzal po miestnosti. Čo spraví, aby si Bill spomenul?
Bill ho vyplašene pozoroval. Klame, alebo hovorí pravdu? Prečo by mu ale Jorgen klamal?
„Prečo by mi Jorgen klamal?“ spýtal sa potichu. Bál sa hovoriť nahlas.
„Ja neviem. Je to hajzel.“ Odpovedal Tom a prudko sa otočil. Spravil pár rýchlych krokov a chytil Billa za plecia. „Musíš mi veriť Bill. Som tvoj brat do kelu.“ Zvýšil hlas. No to sa Bill roztriasol ešte viac. Tom sa zamyslel. Skúsiť to predsa môže. Pritiahol si ho bližšie a vpil sa do jeho úst. Bill však nespolupracoval, a tak sa radšej odtiahol.
„Do riti!“ naštvane kopol do postele.
„Ak, ak si môj brat, mohol, mohol by si ma pustiť?“ pípol nesmelo Bill a pomykal rukou s putami.
„Keby som vedel, že nespanikáriš a neutečieš, už dávno by si to na ruke nemal, Bill.“ Odpovedal Tom.
„J- ja neutečiem. Prisahám.“ Skúsil znovu. Tom váhal. Čo ak by predsa len utiekol? Nakoniec však vytiahol z vrecka kľúčiky a putá mu dal dole.
„Mám nápad.“ Pousmial sa nakoniec Tom. Zohol sa a zo skrinky vyberal staré rodinne fotky. Podal ich Billovi. Ten si ich pomaly prezeral. Skoro na všetkých bol on. Na niektorých bol s Tomom, na iných s nejakou ženou a ešte jedným mužom.
„No? Už si si spomenul? Veríš mi?“ naliehal Tom.
Bill len záporne zakrútil hlavou. Tie fotky pre neho nič neznamenali. Tom sa zamyslel. Čo keby…?
„Poď sem.“ Bill len záporne pokrútil hlavou. Na tej posteli sa cítil oveľa bezpečnejšie ako v Tomovej blízkosti.
„Bill, no tak. Nechcem byť na teba zlý. Ani ti nechcem ublížiť. Chcem ti len niečo ukázať. Možno si spomenieš.“
„N- neverím ti.“ Pípol po chvíľke Bill. Tom sklamane zvesil hlavu.
„V poriadku. Ako chceš.“ Rozhodil rukami. Prišiel k posteli a nasilu ho za ruku vytiahol na nohy.
„Nie, prosím, nebi ma.“ Zavzlykal chlapec a skryl si hlavu do dlaní.
„Nejdem ťa biť. Nechcem ti ublížiť.“ Zopakoval znovu Tom.
„Naozaj?“ spýtal sa neisto Bill.
„Naozaj. Prečo by som ťa bil? Tak poď.“
„Aj pred tým si ma bil bez dôvodu.“ Vzlykol Bill, keď si spomenul, ako ho Tom prví krát udrel.
„Ale vtedy som nevedel, že si to ty!“ odpovedal Tom a vytiahol ho na chodbu. Otvoril jedny dvere a Billa postrčil dnu. Bola to menšia izba s jednou posteľou, stolíkom, skriňou a oknom.
Tom vošiel dovnútra za Billom a skontroloval okno. Bolo zamknuté.
„Tak fajn, Billi. Ja si musím ísť niečo vybaviť…“
„Prosím, že ma už nezavrieš do tej pivnice. Ja… spravím, čo budeš chcieť, ale tam sa už nechcem vrátiť. Je tam strašná zima a… a tma.“ Vzlykol.
„Nie, tam sa už nevrátiš. Budeš tu. Ale varujem ťa, Bill. Nevymýšľaj, jasné?“ upozornil ho Tom.
Bill prikývol. Bol naozaj rád, že sa nemusí vracať do tej špinavej kobky.
„Tu máš.“ Podal mu telefón. Neboj. Nikam sa z neho nedovoláš, ale dvihneš to, keď zazvoní, jasné?“
Bill neisto prikývol.
Tom za sebou zavrel dvere a poctivo ich zamkol. Zbehol po schodoch a nastúpil do auta.
Presne vedel kam ide.
*pivnice – sklep
*vreckovka – kapesník
*paplón – přikrývka
autor: Sisa
betaread: Janule
