autor: Sisa
Čaw detská. Nakopla ma jedna myšlienka a nemôžem sa jej zbaviť, tak som sa rozhodla hodiť ju na papier. Varujem, že je 2:59 ráno a píšem to pomaly so zavretými očami bez rozmýšľania. Píšem len to, čo ma napadne, a tak dúfam, že sa vám to bude páčiť.
PS: Chcela by som ju venovať babenám z Ajska. Kočky, mám vás fakt rada:)
May verím, že nám to víde 🙂
PS: Chcela by som ju venovať babenám z Ajska. Kočky, mám vás fakt rada:)
May verím, že nám to víde 🙂
Tak si to teda užite. Sisa.
„Vieš, často krát sa pýtam sám seba, aké by bolo, keby som dokázal vrátiť čas. Bolo by to iné, ako to je teraz?“ Natiahnem ruku a dotknem sa zrkadla na mieste, kde sa odráža moja tvár.
„Je také studené. Také ako tvoja tvár pri mojom poslednom dotyku. Bolo to zvláštne. Nie! Je to zvláštne. Ty si ma naučil žiť a ja som ti tvoj život vzal. Pýtaš sa, či to ľutujem? Nie! Ty si sa tak rozhodol. Dal som ti na výber. Ja, alebo ona, a ty si sa rozhodol pre ňu a ONA pre teba znamenala smrť. Vieš… nebolo ťažké vziať zbraň a prísť v noci do tvojej izby. Nebolo ťažké ani nabiť ju či stlačiť kohútik. Bolo ťažké zmieriť sa s tým, že dobrovoľne nebudeš môj. Sám najlepšie vieš, že sa nerád delím. Od malička to tak bolo, a po tom, čo a medzi nami stalo, si patril MNE. Len mne. Rozumieš!? Ona mi ťa chcela vziať, ale nemala právo. Neboj sa. Stihol ju za to trest.
Vieš, že neznášam nespravodlivých ľudí. Z toho vyplýva, že ja som spravodlivý bol. Ver mi, braček. Potrestal som ju, ako si zaslúžila, a potom si bol na rade ty. Moja životná láska a človek, ktorého som nadovšetko miloval a milujem.“ Dotknem sa svojich pier tak, ako si mi to voľakedy robil ty.
„Miloval som tvoje dotyky. Tiché vyznania lásky a sladké slovíčka plné nehy. Bol si moje všetko. Bol si dôvodom môjho života. Bol si nebo plne hviezd. Bol si…
Na tom už predsa nezáleží, však?Je to dávno,braček. Rok, dva. Možno 5. Povedz mi, ako ti je? Aké je, mať už pokoj? Žiť v temnote a tichu. Vyčítaš mi to? Zaslúžil si si to. Odpykávaš si svoj trest za zradu tak… ako si ja odpykávam svoj za svoju lásku k tebe.
Na tom už predsa nezáleží, však?Je to dávno,braček. Rok, dva. Možno 5. Povedz mi, ako ti je? Aké je, mať už pokoj? Žiť v temnote a tichu. Vyčítaš mi to? Zaslúžil si si to. Odpykávaš si svoj trest za zradu tak… ako si ja odpykávam svoj za svoju lásku k tebe.
Oh, aká irónia. Ukázal si mi, čo je láska, ale potom si si ju vzal späť. Povedz mi, braček… v čom bola lepšia ako ja? Čím si zaslúžila tvoju lásku? Bola dobrá v posteli? Bola lepšia kurva ako ja? Plnila každé tvoje želanie ako ja? Bola ochotná spávať s tebou 5 krát za noc a ja len 3 krát? Bola tvoj krásny anjel, zatiaľ čo ja som bol ten zo zlomeným srdcom? Bol si úbožiak! Úbožiak, ktorý mi zlomil srdce na milióny malinkých kúsočkov.
Pamätáš? Pamätáš si na tu pieseň? Spolu stojíme, spolu ideme. Spolu až do smrti. Spolu žijeme, spolu sa vznášame. Spolu až do smrti.
Bože môj. Ako som mohol veriť? Veriť, že ma možno miluješ. Mohla za to tvoja anjelská tvár, alebo čokoládové oči veľmi podobné tým, do ktorých teraz pozerám? Ehm?! Myslíš si o mne, že som hlúpy, však? Myslíš si, že mám výčitky svedomia? Chyba, braček. Mal som, ale teraz, teraz už nie.“
Povolím zovretie päste a ne zem s cinknutím dopadne malý postriebrený predmet s pár kvapkami krvi.
„Bože môj. Keď si predstavím, že som sa chcel kvôli tebe zabiť. Pche! Už nie! Nebudem sa trápiť kvôli človeku, ktorý mi za to nestojí. Si len minulosť, braček. Od dnes si len jedna z mojich nočných môr, ktoré zmizli, keď som vyrástol zo strachu z bubáka.“
Rukou prejdem po ráme zrkadla a potom ho jedným úderom rozbijem.
„Je to koniec,braček. Chápeš? Zabudnem na teba. Odídem z tejto prekliatej izby, a už nikdy na teba nepomyslím. Už nikdy viac! Zbohom, braček. Zbohom, Tomi.“
Nehlučne som za sebou zavrel dvere a hrdo dvihol hlavu,aby som dokázal čeliť budúcnosti, čo ma čaká.
autor: Sisa
betaread: Janule
Nemam rada kdyz se ti dva hadaj ,pride mi to potom takovi smutny ….jinak tyhla povidky me vazne nikdy rozsekavaj
Siso, je to boží povídka:)) Sice smutná, ale úžasná:)) Šikulka seš <3
Zlatí, tu povídku sem si zamilovala! ♥ Je dokonalá 😉 Svůj názorek jsem ti už vylíčila ;D … Jednoduše… LUXUSNÍ ♥
A pokud de o tu písničku… Tu sem si díky tobě taky pekelně zamilovala, ;D ♥
To bylo.. nádherný… 🙂
[1]: jj, suhlasim… vzdy mi je z toho do placu… 🙁 ale poviedka nema chybu, uplne ma vtiahla "do seba"
Chápu to dobře, že Bill zabil Toma i jeho přítelkyni? To je teda kruté….ale dobré =)
Gosh. Naprosto nádherný <3
Takovýhle povídky nemám moc ráda,ale tahle mi jakýmsi způsobem nevadí. Je nádherná <3
smutná, ale to jí neubírá na kráse….x)