Objekt483 7.

autor: Sisa

Bill

Andreas ma tam nechal. Obzeral som sa okolo seba. Chcel som vypadnúť. Otvorili sa dvere a dovnútra vošiel Andreas. Premeral som si ho.

„Čo chceš?“

„Chcem všetko vedieť. Tak rozprávaj.“

„Ani ma nenapadne ti niečo povedať.“

„Zlé rozhodnutie.“ Uškrnul sa a prišiel bližšie. Neváhal som a podkopol som mu nohy. Dopadol na zem a hlasito zanadával. Zasmial som sa, a to bola chyba. Na chvíľku som sa prestal sústrediť, a to Andreas využil, takže som skončil s preseknutou perou. Zavrčal som a znovu som ho skopol. Keď sa staval, kopol som ho do tváre. Dopadol na zem a utieral si krvavý nos.

„Veď počkaj, ty zasran. Ty ešte uvidíš.“ Naštvane odsekol a odišiel. Usmial som sa sám pre seba. Jak ja milujem, keď niekoho môžem hnevať a navyše nemôže vedieť aký, som v skutočnosti. Tú chybu som spravil už pri Tomovi. Zavrel som oči a čakal som, čo sa bude diať. Netrvalo dlho a zaspal som. Neviem, ako dlho som spal, možno pár minút a možno pár hodín. Zobudil ma buchot. Zdvihol som hlavu. Spôsobil ho Andreas hlasným tresknutím dverí. Chodil okolo mňa ako tiger v klietke.

„Rozmýšľal si o tom?“

„Vyser si.“

„Prestáva ma to baviť, Bill. Pozri, naozaj ti nechcem ublížiť. Potrebujem len tie informácie.“ Bože, je strašne nenápadný.

„Ak mi to povieš, tak…“ prišiel ku mne bližšie. Znovu som ho skopol. Už si nikoho nepustím k telu. Znova už nie!

„Kurva! Ty malý zasraný hajzel. Ja ti dám. Zabijem ťa.“ Nadával. V Tom do miestnosti vošiel Tom. Uškrnul sa na Andyho, a potom sa pozrel na mňa. Utrel som si krv z rozťatej pery, ktorá začínala pomaly ale isto kvapkať na Tomove tričko. Tom pomaly išiel ku mne. Stiahol som nohy a čakal som, kedy príde bližšie, aby som ho mohol jedným pohybom poslať priamočiaro na zem.

Tom však namiesto toho zdrapol Andreasa za ruku a vyvliekol ho von. Dúfam že už budem mať pokoj. Pohodlnejšie som sa usadil. Zavrel som oči. Točila sa mi hlava.

„Bill?“ ozvalo sa od dverí. Bol to Tom. Prezeral som si ho. Do ruky chytil vreckovku a spravil ku mne pár krokov. Ostražito som si ho prezeral. Priblíži sa ku mne a zabijem ho. Znovu ten jeho úsmev. Tak veľmi ho chcem nenávidieť. A ja to dokážem. Na dôkaz svojich slov som ho potkol. Chcel som ho mať pod kontrolou nohami omotanými okolo jeho krku, ale jedným jediným pohybom sa oslobodil a sadol si na mňa. Jak ja neznášam tu jeho silu, a to, ako ma vždy jediným pohybom dostane na kolená. Naštvane som sa zavrtel. Táto situácia sa mi teda rozhodne nepáčila. Tom natiahol ruku a utrel mi ústa. Pri tom mi prešiel palcom po perách. Naštvane som otočil hlavu. V momente mi ju otočil späť.

„Počúvaj ma. To s Andreasom bolo nedorozumenie. Nechcel som ti ublížiť, rozumieš? Zavolal som ho, aby si tu nebol sám, kým prídem z práce. Neprišiel ťa odviesť, ani nič podobné. Fajn, uznávam, že jednal impulzívne, a ty si mal plné právo sa brániť, ale toto je zbytočné, takže ak mi sľúbiš, že nebudeš vymýšľať, pustím ťa. Berieš?“

Že by mi hovoril pravdu? Niečo na tom byť môže. Keby mi klamal tak sa asi bude správať inak nie? Prikývol som. Tom sa natiahol a odomkol mi ruky. Zhodil som ho zo seba a postavil som sa. Postavil sa predo mňa a prezeral si ma. Mám alebo nemám? Posotil som ho tak, aby narazil do steny. Pristúpil som k nemu a pozeral som na neho. Stále som váhal, no nakoniec som privrel oči a spojil som naše pery. Tom si ma za krk pritiahol k sebe. Ten bozk som si dokonale užíval. Vychutnával som si jeho dokonalé plné pery. Začínal som byť na nich závislý. Tom sa pretočil a natlačil ma na stenu. Ruky mi chytil nad hlavou a pridal na intenzite bozkov. Slastne som vzdychol. Tom sa svojim klinom obtrel o môj. Zavzdychal som. Ucítil som jeho ruku pod tričkom.  

„T- Tom, nie.“ Vyslobodil som ruky z jeho zovretia a odtlačil som ho od seba.

„Čo sa stalo?“ prezeral si ma.

„Nerob to.“ Uhol som sa stranou.

„Neboj sa,“ odpovedal mi a spravil ku mne krok.

„Nechoď ku mne!“ No neposlúchol. Spravil ku mne ďalší krok a chytil mi ruky.

„Billi, pozri sa mi do očí. Bude to dobré. Neublížim ti. Veríš mi?“

„Ver – verím.“ Odpovedal som. Tom sa usmial.

„Sľubujem, že budem opatrný.“ Zašepkal. Prikývol som. Znovu ma oprel o stenu a ponoril sa do mojich úst. Jednu ruku mi znovu strčil pod tričko a s druhou bol zapretý o stenu vedľa mojej hlavy. Nevedel som, čo s rukami, a tak som ich dal jednoducho okolo jeho krku. Zavrel som oči. Tom mi pomaly vyzliekol tričko. Už ma chránili len jeho boxerky. Tom mi pomaly zišiel rukou od krku cez brucho, až na boxerky, a pomaly mi ich začal sťahovať. Prerývane som sa nadýchol očakávajúc, čo bude. Tom si skusol peru a zaujato si ma obzeral. Musel som byť červený až za ušami.

„Si krásny.“ Zašepkal mi do ucha. Slabo som sa usmial a privrel som oči. Tom chytil jednu moju ruku a položil si ju na opasok. Pozrel som mu do očí.

„Neboj sa.“ Pomaly som mu ho rozopol. Rifle mu nehlučne spadli na zem. Hneď na to ma prudko pretočil čelom k stene.

„T- Tom?“ koktal som.

„Psst. Neboj sa.“ Zašepkal.

Tom.

Pretočil som nás tak, že teraz bol na stenu natlačený on a ja na ňom. Rozkrokom som sa otrel o jeho. Zavzdychal. Pomaly a neisto som zamieril rukou pod jeho tričko V momente ma odsotil a ustúpil. Chvíľku mi trvalo presvedčiť ho, ale nakoniec mi uveril, a ja som mohol pokračovať v tom, čom som začal. Vyzliekol som mu tričko a palce som strčil za lem boxeriek. Pomaly som mu ich stiahol. Bol taký nádherný. Ruky som mu položil na môj opasok a čakal som jeho reakciu. Po chvíli mi ho rozopol. Hneď, ako dopadli na zem, so ho prudko otočil. Chcel som vedieť, ako bude reagovať. Bolo to presne tak, ako som tipoval. Vystrašene zapípal moje meno.  

„Psst. Neboj sa.“ Zašepkal som. Ruky som mu pevne chytil nad hlavou a bozkával som ho na krku.

„T- tom, prosím. Pusť ma.“ Pomykal sa a pokúsil sa odo mňa dostať, ale držal som ho pevne. Druhou rukou som mu prešiel od krku cez chrbát, až po zadok. Bill sa ešte raz pomykal a potom sa rozvzlykal.

„Prosím, prestaň.“ Vzlykal. „Ja už nechcem.“ Rozplakal sa naplno a podlomili sa mu kolená. Zachytil som ho na poslednú chvíľu, kým dopadol na zem.

„Billi. No tak.“ Posadil som sa na zem a jeho som posadil na seba. To, že bol Bill vyzlečený, a ja som bol len v tričku, som akosi vypustil z hlavy. Len som ho pevne zvieral a mierne s ním hojdal. Bill v rukách pevne zvieral moje tričko a plakal mi na ramene. Hladkal som ho po vláskoch.  

„Nerob to.“ Vzlykal a tlačil sa ku mne.

„Nespravím, neboj.“ Zašepkal som. Natiahol som sa po mojom tričku hodenom na zemi. Trošku som ho od seba odtiahol.

„Zdvihni ruky, Billi.“ Poslušne to spravil. Obliekol som mu tričko. Boxerky som mu len položil na brucho a s ním v náručí som sa postavil. Bill sa ma pevne držal a vzlykal. Vyšiel som s ním z pivnice a zamieril som do spálne. Tam som ho položil do postele a prehodil som cez neho paplón a sadol som si k nemu. Bill sa odtiahol na druhu stranu postele a skúmavo na mňa pozeral.  

„No tak. Bill, neboj sa.“ Natiahol som k nemu ruku. Bill ucukol a odtlačil sa až na úplný kraj.

„Neboj sa.“ Posunul som sa ešte o kúsok bližšie. Prudko sa pohol, ale nerátal s tým, že posteľ má aj koniec, a tak skončil na zemi.

„Bill.“ Vyletel som z postele a pomohol som mu postaviť sa. Uložil som ho späť.

„Mal by si spať.“

„Nechcem.“

„Ale chceš. Ledva držíš otvorené očká, vidím to na tebe.“

„Prečo si to spravil?“ vzlykol.

„Spravil čo?“ zdvihol som obočie a prezeral som si ho.

„Prečo si prestal?“ Vzlykol a o kúsok sa ku mne prisunul.

„Pretože si to nechcel.“

„Naozaj?“ pípol. Prikývol som.

„Samozrejme že áno. Sľúbil som že by som ti neublížil.“  

Opatrne som sa k nemu prisunul.

Bill najskôr ucukol, potom si ma chvíľku prezeral, a nakoniec sa ku mne opatrne prisunul. Najskôr sa opatrne dotkol mojej ruky, ktorú som mal položenú na posteli. Pomali som ani nedýchal. Napäto som čakal, čo bude nasledovať. Jeho očká kmitali od mojich očí cez hruď až na ruky. Rukami sa zaprel o posteľ vedľa mojej ruky a pritiahol sa ku mne. Pomaly som zdvihol ruku a dotkol som sa jeho tváre. S vyplašenými očkami ma sledoval, ale už neuhol. Pousmial som sa.

„Nemusíš sa ma báť,“ zašepkal som. „Mňa nie.“ Bill sa nadýchol a opatrne ma objal. Usmial som sa a pevne som ho objal. Billi sa opäť rozvzlykal.

„No tak, maličký. Neplač.“ Hladkal som ho po vlasoch a tlačil som ho k sebe. Bill mal hlavu na mojom ramene a pomaly prestával vzlykať. Ruky, ktoré mal obmotané okolo môjho pásu, nechal spustiť na posteľ. Trošku som sa odtiahol a pozrel som naňho. Mal zavreté očka a pravidelne dýchal. Uložil som ho na podušku a zbehol som dole za Andym. Sedel pred televíziou a zaujato pozeral.

„Andy.“ Ohlásil som ho.

„Hmm?“ otočil sa na mňa.

„Musím s tebou hovoriť.“

„Počúvam.“

„Ide o Billa.“ Andy sa zamračil a sústredene na mňa pozeral.

 „Klamal som ti.“

„V čom?“

„Nejde mi len o organizáciu. Ja k nemu asi niečo cítim. Neviem, čo to je, Andy, ale nie je mi ľahostajný.“ Andy zložil ruky do dlaní.

„Povedz, že to nemyslíš vážne.“

„Myslím, Andy. On je taký…“

„Divoký, neskrotiteľný, nevychovaný, nebezpečný, arogantný…“

„Krásny, bezbranný, vystrašený.“ Skočil som mu do reči.

„Sakra, Tom!“

„Ja viem, Andy, ale on je iný ako sa tvári. Nie je taký nebojácny macher, Andy. Ak si ho pozorne prezrieš, uvidíš tu paniku a beznádej v jeho očiach. Ublížili mu, Andy, a on sa len snaží brániť.“

„Brániť? Tak prečo ťa chcel zabiť?“

„Lebo si naňho mieril pištoľou, Andy. Keby si ju vytiahol na mňa, tak mi bude jedno, že si môj najlepší kamarát a budem sa brániť tak isto.“

„Fajn, uznávam, ale…“

„Poď so mnou.“ Vyšiel som potichu po schodoch a otvoril som dvere mojej spálne a Andyho som postrčil dnu.

„Pripadá ti nebezpečný?“ zašepkal som a hodil hlavou smerom k Billovi. Ten ležal schúlený v posteli. Kolená mal pritiahnuté k brade a zvieral si ich v rukách. Čierne vlásky mal spadnuté v tvári a mierne sa usmieval. Skusol som si peru a pozrel som na Andyho. Po chvíli som ho vytiahol von.

„Tak čo? Už mi veríš?“ Andy natiahol ruku a pobúchal ma po pleci.

„Nečudujem sa ti.“