Objekt 483 5.

autor: Sisa

Bill

Bola naozaj výborná. Hneď, ako sme dojedli, mi Tom ukázal spálňu. Bola tam len jedna manželská posteľ. To mám spať s ním. Chvíľku sa hrabal v skrini, kým nevytiahol to svoje obrie tričko. Nechápavo som nakrčil obočie. Spať v ňom? No to neviem. Dal mi ho a odišiel. Chvíľu som váhal. Nie, nebudem s ním spať v jednej posteli. Uložil som sa do kúta. Trvalo mi len chvíľku, kým som zaspal. Sníval sa mi zvláštny sen. Ako keby ma niekto držal na rukách, a potom bozkával. Uvidel som nad sebou Toma. Usmial som sa a ďalej som sa venoval tme a sladkému ničomu. V tom som ucítil, ako mi niekto rozopína opasok. Nie, už nie. Prudko som dotyčného odkopol a pozeral som, kto to bol. Nikoho som nevidel, a tak som sa radšej znovu skrčil v kúte. Cítil som sa tam bezpečne. Na vlasoch som zacítil dotyk. Vyletel som a dotyčného, ktorému patrila ruka, som hravo nalepil na stenu. Bola to len obrana. Reflex. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som pred sebou uvidel Toma.  

Ospravedlnil som sa a on odo mňa opäť žiadal, aby som mu povedal, čo som prežil. Nechcel som o tom hovoriť. Tak veľmi túžim zabudnúť. Nechcem to vyťahovať.

„Prosím. Nerozprávajme sa o tom.“

„OK. Nechcem ťa k ničomu nútiť. Poď si ľahnúť do postele.“ Odpovedal mi Tom.

„Nechcem.“ Nemôžem s ním byť v jednej posteli. Nechcem!

„Bill, no tak. Nemôžeš spať na zemi.“

„Nevadí mi to.“

„Bill. Nebuď tvrdohlavý.“ Odsekol mi Tom a vytiahol ma na nohy.

„Nie. Tom. Pusť ma.“ Odsotil som ho. Do očí mi padli otvorené dvere. Neváhal som a rozbehol som sa k nim, no Tom ma chytil za ruku a stiahol na zem. Potom si mi sadol na brucho a ruky mi chytil za hlavou.

„Pusť ma.“

„Nie!“

„N- Nie?“

„Nie.“ Mykol plecami.

„Ale tak.“

„Čo?“ uškrnul sa. On sa baví?

„Tom, pusť ma.“ Pomykal som rukami.

„Čo za to?“ spýtal sa s úsmevom a oblizol si pery.

„Nič!“ odpovedal som ostro a jedným pohybom som ho pretočil pod seba. Tom sa uškrnul a neváhavo ma pobozkal. Odtrhol som sa od neho a dal som mu facku. Tom ma znovu pretočil na chrbát a nohy mi zachytil medzi svojimi kolenami. Ruky mi chytil jednou a druhou ma chytil za bradu.

„Máš pekné oči.“  Čo?

„Pusť ma.“

„Nedržím ťa.“

„Nie?“ zamračil som sa.

„Nie.“ Odpovedal a znovu ma pobozkal. Cítil som ho všade. Povolil stisk.

„Vieš, že ťa nenávidím?“ Sykol som a zvalil som ho pod seba.

„Dokáž mi to.“ Odsekol a rukami mi hladkal brucho.

„Kľudne.“ Pleskol som mu po ruke.

„Čakám.“ Hral sa mi s perami. Zamračil som sa a pokúsal som ho.

„Tak ty sa chceš hrať?“ uškrnul sa a ja som znovu skončil na zemi. Zavrčal som naňho keď mi rozopol rifle.

„Ale, ale,“ zasmial sa a ja som zalapal po dychu, keď sa dotkol miesta, ktorého nemal právo sa dotknúť nikto. Tom pár krát zapohyboval rukou a ja som kŕčovito stískal viečka. Trvalo len chvíľku, kým moje telo opustilo napätie spolu s mojim výkrikom. Zhlboka som dýchal. Otvoril som oč,i keď som na líci zacítil niečo vlhké. Boli to Tomove pery. Pousmial som sa. Bol to zvláštny pocit. Prekvapene som sa ho chytil, keď ma zobral na ruky.

„Č- čo robíš?“ Neodpovedal. Len sa usmial a uložil ma do postele.

„T- Tom?“

„Psst.“ Dal mi na ústa prst a vyzliekol si tričko. Hneď po ňom aj rifle. Prekvapene som sa odtiahol.

„N- nie.“

„Čo? Bill nie. Lež. Nechcem od teba nič.“

„Naozaj?“

„Áno. Usmial sa Tom.

„Tu máš.“ Podal mi tričko, ktoré pred tým vytiahol zo skrine. „Obleč si ho. Nebudeš predsa spať v tých tesných rifliach.“ Chvíľku som váhal, ale nakoniec som prikývol. Natiahol som sa po tričku a obliekol som si ho. Uškrnul som sa keď som uvidel že mi zakrýva ešte aj kolená. Siahol som rukou na svoje už rozopnuté rifle a stiahol som si ich.

Tom vytiahol zo skrine druhé  tričko. Otočil sa na mňa a rozosmial sa.

„Čo je?“

„To tričko ti sekne.“ Usmial sa.  

Tom

Nadychoval sa na odpoveď. Naozaj som dúfal, že mi to povie, ale bez úspechu. Nechcel som ho nútiť. Najradšej by som to síce vedel, ale teraz som na neho nechcel tlačiť. Nemohol som ho však dostať do postele. Namiesto toho sa rozbehol ku dverám. Zdrapol som ho za ruku a sadol som si na jeho brucho. Ruky som mu držal pevne nad hlavou a utápal som sa v jeho očiach. Neodolal som a pobozkal som ho. Chvíľku sme sa prevaľovali, ale nakoniec som vyhral. Klasika. Rukou som zamieril pod jeho rifle. Zavrčal na mňa. Rozosmialo ma to. Pevne stisol viečka a zalapal po dychu, keď som sa ho dotkol. Zhlboka dýchal. Po pár sekundách vykríkol a spokojne zaklonil hlavu. Usmial som sa a perami som mu zotrel kvapku potu z líca. Otvoril oči a pousmial sa. Vzal som ho na ruky. Prekvapene sa ma chytil. Uložil som ho do postele. Keď som sa začal vyzliekať, spanikáril. Chvíľku mi trvalo, kým som ho ukľudnil, ale nakoniec si obliekol tričko, čo som mu nechal. Bol zlatý. Mal ho ako šaty.  

„Idem ešte do sprchy.“ Oznámil som mu. Prikývol.

„Dúfam, že nespravíš žiadnu hlúposť.“ Na chvíľku som váhal.

„Nie.“ 

Prikývol som a vybehol zo spálne. Celý deň som sa tešil na horúcu sprchu. Dokážem pod ňou vždy dokonalo vypnúť. A práve teraz som sa potreboval zbaviť príjemného napätia v svojom kline. Zamieril som dolu rukou a pevne som si ho zmagol. Zavzdychal som. Pred očami sa mi zjavil Billov obrázok. Do kelu. Pripadal som si ako úchyl. Stačilo pár pohybov a predstava Billových očí, a bol som hotový. Unavene som sa oprel o stenu a zhlboka dýchal. Do kelu. Ten chalan je zázrak. Vyšiel som zo sprchy a okolo pása som si omotal osušku. Obliekol som si tričko. Nespávam v spodnom prádle. Tie trička sú dosť dlhé. Stiahol som si osušku a vyšiel som z kúpeľne. Spravil som pár krokov a vošiel som do spálne. Poobzeral som sa. Bill ležal na posteli a zjavne spal.

„Bill?“ spýtal som sa potichu. Nechcel som ho zobudiť. Bill sa len zavrtel a niečo si pre seba zamrmlal, ale inak nereagoval. Ľahol som si teda k nemu. Bol zlatý. Pusinku mierne našpúlenú a vlasy v očiach. Neodolal som a odsunul som mu ich z očí. Nespokojne sa zavrtel, ruku si prehodil cez moje brucho a hlavu položil na hruď. Usmial som sa. Toto bude noc.  

Zobudil ma povedomý pocit vedľa mňa. Nedobrovoľne som pootvoril oči. Bill ležal na mne a nespokojne sa vrtel. Opatrne som ho zo seba stiahol a postavil som sa z postele. Už by som nezaspal. Zohol som sa ku skrini, vytiahol som si čisté boxerky a tričko s rifľami. Zavrel som skriňu a zamieril som do kúpeľne. Umyl som sa, obliekol a zbehol som do kuchyne. Hodil som do mikrovlnky mrazenú pizzu a zavolal som Andymu. Nechcel som nechať Billa samého. Nebolo by to dobré. Po tejto stránke som mu moc nedôveroval.

„Áno?“ ozvalo sa v mobile.

„Ahoj, Andy. Niečo by som od teba potreboval. Môžeš prísť?“

„Jasné. Daj mi 10 minút.“  Odpovedal mi Andy a zložil. Je ozajstný kamarát.

„Tom?“ ozvalo sa zo schodov. Otočil som sa po hlase. Stál tam Bill. Vlásky mal na všetky svetové strany a očká ešte zalepené.

„Sadni si. Pizza bude za chvíľku.“ Odpovedal som s úsmevom. Bill kývol hlavou a zívol si.

„Mal by si si ísť ešte ľahnúť.“

„Neviem.“ Mykol plecami.

„Bež.“ Odpovedal som s úsmevom.

Nakoniec prikývol a vybehol po schodoch hore. Zasmial som sa. Bol zlatý. Ozval sa zvonček. Otočil som sa po zvuku a prišiel som k dverám.

„Čaw, tak som tu. Čo potrebuješ?“ spýtal sa Andy a preletel rovno do kuchyne.

„Mám taký problém.“

„Počúvam.“ 

„Vieš, čo si mi hovoril o tom chalanovi z organizácie. Čo ho na mňa poslali.“

„No.“

„Je tu.“

„Tu? Kde?“ zavrčal Andy a siahol rukou za opasok, aby vytiahol zbraň.

„Andy, nie. Skovaj to a počúvaj ma.“

„Hovor.“

„Prišiel tak ako si mi hovoril. Včera. Teda predvčerom. Chcel ma zabiť.“

„A?“ To je celý on. Nedočkavý ako nikto.

„No a…“

„Tom, ja…“ zbehol zo schodov Bill, ale zamrzol v strede pohybu, keď uvidel Andyho. Andy reagoval presne tak isto. Asi mu Bill v mojom tričku moc nesedel.