Dirty Bitch 2.

Dva dni s Tomim mi ubehli ako voda. Do práce som nechodil, lebo som Bua poprosil o dovolenku, a tak sme všetok spoločný čas trávili v posteli, alebo na gauči a ja som sa k nemu musel neustále túliť. Zakaždým, keď bol znova pri mne, ma moje maznavé nálady prekvapovali. Samozrejme sme našu činnosť museli občas prerušiť, hlavne kvôli venčeniu Pumbiho, ale ani jeden z nás sa nesťažoval, pretože sme buldoga milovali obaja rovnako. Ani som sa nenazdal a už tu bol ten deň, kedy som mal stretnúť svoju matku pri Štedrej večeri. Pumbiho sme odviedli k Tine, a ako Tom sľúbil, šiel tam so mnou. Tešil som sa, že ho predstavím ako svojho priateľa. Dokonca som sa pri pohľade naňho cítil hrdo. Na druhej strane som ale mal tak trochu stále pochybnosti ohľadne toho, ako sa bude Tom správať. Nikdy to nepovedal nahlas, ale vedel som, že stále nerozumel tomu, ako mohla moja matka celé roky prehliadať, čo sa vlastne dialo. Tom už dávno vedel, že ma otčim dlhé roky zneužíval, a vždy keď som ho prosil, aby pred nimi NIČ nespomínal, zatínal zlosťou zuby.

„Tomi, si si istý, že to zvládneš?“ opýtal som sa ho, keď zaparkoval pred mojím starým domovom v Magdeburgu. Chytil som ho za ruku a on mi ju jemne stisol.
„Nebude to, kurva, ľahké, ale spravím čokoľvek, aby si mal pekné Vianoce, Bill,“ ubezpečil ma a smutne sa pritom usmieval.
„Ďakujem. Si moje zlatíčko,“ opätoval som mu rovnaký úsmev, nahol sa k nemu a venoval mu pusu na líce.
„Tak ideme? Chcel by som to predstavenie už tak nejak mať za sebou,“ povedal Tom zrazu a vyzeral dosť nervózne.

„Ahoj, Billy!“ zvolala matka natešene, keď ma uvidela, a hneď ma objala. „Takmer som ťa nespoznala, zlatko,“ prezerala si ma, keď sa odtiahla. „Oh, a ty musíš byť Tom,“ otočila sa k môjmu priateľovi s milým úsmevom a prijala ho s rovnako vrelým objatím. Cítil som, ako mi pritom na perách pohrával úsmev, no ten sa zrazu stratil, keď som za jej chrbtom postrehol tieň.
„Vitaj späť,“ uškrnul sa na mňa Frederik a ja som sa zamračil, keď zrazu otvoril náruč. Stuhol som na mieste a cítil, ako ma Tom rýchlo pohladkal palcom po chrbte.
„Ja som Tom. Billov PRIATEĽ,“ povedal, aby ma zachránil a postavil sa predo mňa. Nevidel som, ako sa Tom tváril, ale zozadu som uvidel, ako podal Frederikovi ruku. Ten mu ňou potriasol, ale všimol som si, že bol môj otčim na okamih nepríjemne prekvapený. Tom mi svojím odvážnym činom neuveriteľne zdvihol náladu, ale pre istotu som ho chytil zozadu za bundu, aby nezabudol a držal sa späť.
„Tak poďte ďalej. Večera je už na stole,“ usmiala sa matka a prerušila tak podivnú atmosféru. Frederik sa okamžite vyparil a matka na nás počkala, kým za nami zavrela dvere. „Chalani, dúfam, že sa dnes ešte nechystáte vrátiť,“ pozrela sa na mňa prosebne a ja som zrazu nevedel, čo jej na to odpovedať. Nechcel som, aby si myslela, že som od nej chcel hneď ujsť, ale tá dusná atmosféra ešte stále visela vo vzduchu.
„Nikam sa neponáhľame, však Bill?“ položil mi zrazu Tom ruku okolo ramien a jedno jemne stisol, aby mi dodal odvahu. Zachytil som jeho pohľad, a potom s úsmevom kývol, že som bol za.
„To som rada,“ usmiala sa matka znova a potom nás usadila k prestretému stolu.

„Dáš si punč?“ opýtal som sa ho hneď, ako sa matka stratila z dohľadu.
„Ale nie veľa. Zajtra musím byť schopný odšoférovať späť,“ zasmial sa a zobral si odo mňa plný pohár. Ďalší som si zobral ja. Napili sme sa a rýchlo k sebe znova pritúlili. Otočil som sa smerom k stromčeku a cítil, ako ma Tom palcom nežne hladí po odhalenej pokožke na boku. Pomaličky som sa k nemu otočil a díval sa na jeho krásny, zamyslený profil.
„Nad čím uvažuješ?“ zašepkal som a on sa na mňa pozrel.
„Nad… ale nič,“ usmial sa na mňa a dal mi pusu na nos. Zachichotal som sa, pretože to šteklilo. „Milujem, keď sa tak smeješ,“ zašepkal a pohladkal ma prstom po líci. Usmial som sa a opatrne si ho pritiahol, aby som ho konečne pobozkal. Naše jazyky sa lenivo preplietali. „Uhm, myslím, že by sme to nemali robiť,“ zašepkal Tom, keď sme sa od seba odtiahli.
„Prečo?“ zamračil som sa naňho a položil oba naše poháre na stolík, aby sme ich náhodou nerozbili.
„Lebo FAKT netúžim po tom, aby ma niekto načapal s holou riťou,“ uškrnul sa Tom a moja fantázia okamžite zapracovala.
„Ale tvoj zadok je taký krásny. Nemal by si sa zaňho hanbiť,“ začal som ho trošku dráždiť.
„Prestaň, prosím,“ spravil psie oči.
„Tomi, ale ja sa s tebou chcem milovať pod stromčekom,“ poprosil som ho ticho aj napriek jeho žiadosti a pomaličky si naňho pritom obkročmo sadal. Tom ma pritom len zhypnotizovane sledoval a spamätal sa až vtedy, keď som mu cez hlavu pretiahol tričko.
„Bill, prestaň!“ okríkol ma ticho a hneď sa obzeral. „Ty kokos, to by tvoju mamu nepotešilo, keby tu našla TEBA s MOJÍM VTÁKOM v…“ snažil sa zaprotestovať, ale ja som jeho slová prerušil tým, že som mu dlaňou jemne pomasíroval rozkrok cez nohavice. „Oh,“ zastonal Tom a oprel sa o gauč.

„Bude to také ROMANTICKÉ,“ zašepkal som mu do ucha a začal pusinkovať jeho krk. Tom ma hneď na to chytil za zadok, a potom presunul ruky na zapínanie mojich nohavíc. Rýchlo som ho odbil. „Nemysli si, že sa dnes nechám tak ľahko,“ usmial som sa naňho a on sa uškrnul. Vedel som, že mu práve prebehlo hlavou niečo FAKT nemravné a mne z toho vyschlo v krku. Zrazu si ma prehodil šikmo cez nohy. „To – om!“ skríkol som v šoku a za okamih bol v ešte väčšom, keď ma Tom silno pleskol po zadku. Rýchlo som zakňučal do vankúšika. Trochu to bolelo, ale zároveň to malo ten príjemne elektrizujúci a vzrušujúci podtón.
„Budeš ma už teraz poslúchať?“ spýtal sa Tom, keď sa odtiahol a opäť ma plesol po zadku. Tento raz však hravo.
„Už budem,“ usmial som sa naňho a nevinne zažmurkal. Tom kývol, a potom pomaly vstal.
„Ideme už do postele?“ opýtal sa a natiahol ku mne ruku.
„Takže žiaden vianočný sex nebude?“ opýtal som sa ho trochu sklamane.
„Dnes môže byť vianočné maznanie. TO, čo si chcel, môžeme robiť zajtra u teba,“ zašepkal mi do ucha a ja som sa mu hneď hodil okolo krku.
„Hm, chcem sa maznať,“ súhlasil som nakoniec a nechal sa so širokým úsmevom na perách odviesť do izby.

* * * * * *

Druhý deň v Magdeburgu som sa už od rána neustále motal okolo mamy, s niečím jej pomáhal a smiali sme sa na vtipoch, ktoré Tom neustále robil alebo hovoril. Bol som nadšený, že otčim vypadol z domu hneď po obede. Za celý ten čas, čo bol doma, sa na mňa raz nepozrel. Asi mu Tomova neustála prítomnosť naháňala strach, ale mne to dokonale vyhovovalo, lebo som sa už nemusel pozerať na ten jeho odporný ksicht. Dnes som bol doma šťastný. Nespomínal som si na to, kedy som sa tu naposledy cítil tak bezpečne. Už dávno som stratil nádej, že by sa mi tento sen niekedy splnil, ale môj Tomi to dokázal a dal mi tak ten najkrajší vianočný darček – bezpečný domov. Preto sme sa aj nakoniec rozhodli, že ešte ostaneme na jednu noc. Matka sa neskutočne potešila a navyše som Tomovi chcel večer ukázať mesto, aby sa veľmi nenudil. A keď ten čas konečne prišiel, obliekli sme sa a vyrazili spolu ruka v ruke do ulíc. Takmer každý krok vo mne vyvolával bolestivé spomienky na to, ako som sa tu pred rokmi sám prechádzal a hľadal, ale v zápätí na to som už mal na tvári široký úsmev, pretože tu so mnou bol ON. Ako prvý sme navštívili park. Sadli sme si na najodľahlejšiu lavičku a dlho sa tam bozkávali. Chvíľu som rozmýšľal nad tým, že by som ho zatiahol na moje staré, dobré miesto, ale nakoniec som si povedal, že TO MIESTO nebolo môjho Tomiho hodné. A tak som si s ním proste len vychutnával láskyplné chvíle. Uvedomil som si, že som sa nepotreboval nechať ošukať za najbližším stromom. Bolo to trochu divné, ale nejak som si ten pocit zamiloval.

„Hm, tak sem si chodil piť s kamošmi?“ opýtal sa Tom s úškrnom, keď sme už len tak sedeli vedľa seba a držali sa za ruky. Ticho som sledoval, ako sa zamyslene díval po okolí. Začal som uvažovať nad tým, že som sem možno Toma ani nemal brať. Nemal som na toto miesto veľmi dobré spomienky. V mysli sa mi vynoril obraz toho chalana, ktorý ma tu, len niekoľko krokov odtiaľto, mrdal každý piatok. Rýchlo som potriasol hlavou, aby som tú spomienku odohnal.
„Ja… som nikdy žiadnych priateľov okrem teba a Tiny nemal,“ priznal som sa mu zrazu a cítil sa pritom zle, lebo som ešte stále nechápal, prečo sa mi vlastne všetci, až na Stephanie, vyhýbali. Odmietal som si priznať, že to bolo kvôli tomu, ako som vyzeral. Nemohlo to byť AŽ také ľahké.
„To je blbosť. TY si NEMAL kamošov?“ pýtal sa Tom, uprene sa na mňa díval a znel pritom nanajvýš nechápavo. Musel som si priznať, že ma to trochu potešilo.
„Nemal som žiadnych. Neviem prečo,“ pokrčil ramenami a jemne ho objal. „Nechcem to riešiť,“ zašepkal som a zaboril mu tvár do bundy na ramene.
„V poriadku. Ak nechceš, tak sa nebudem pýtať,“ objal ma rukou okolo pása, a v zápätí na to som pocítil, ako mi Tom prstami v rukaviciach posunul neposlušné pramene dlhých vlasov z tváre. Vtisol mi bozk na líce a ja som sa naňho musel usmiať. „Poď sem,“ poklepal si rukami po nohách a ja som s radosťou poslúchol. Nechal som sa ním silno objať, zatvoril oči, zaboril nos do Tomovho šálu a zhlboka nasával príjemnú vôňu.
„Niekto tam je,“ začul som zrazu niekde nablízku šepot. Strhol som sa a rýchlo sa snažil v tme rozoznať postavu, ktorá to povedala.

„Nevšímaj si to,“ povedal Tom ticho a pritiahol si ma, aby ma znova upokojil. Všetko znova stíchlo. Začali sme sa nežne bozkávať. Zašiel som jazykom do Tomových úst a hlboko ich skúmal, keď som v tom pocítil, že mi niekto jemne poklepkal po ramene.
„Bill? Si to TY?“ začul som jemný dievčenský hlas a okamžite stuhol, pretože som OKAMŽITE vedel, KOMU patrí.
„Stephi?“ zalapal som po dychu a otočil sa. Bola to ONA, ale… Prekvapenie zrazu rýchlo opadlo. Už som k nej necítil nič z toho, čo bolo predtým. Ani som si neuvedomil, že som sa k Tomovi zrazu pritiahol ešte viac. „Čo chceš?“ opýtal som sa jej zmätene. Nechápal som, prečo ma oslovila, keď sme spolu už dávno žiadnym spôsobom nekomunikovali.
„Len… som chcela vedieť, ako sa máš?“ opýtala sa a ja som si zrazu všimol, že nebola sama. Zamračil som sa na muža za ňou a stuhol od nervov. Nemusel som mať nočné videnie, aby som HO mohol identifikovať. Bol to Oliver. Tomovo zovretie zrazu povolilo, a tak som vstal. Zamračene som hľadel sa na tých dvoch a zrazu cítil ruku vo svojej. Pozrel som sa na Toma, ktorý stál hneď za mnou. Neodolal som a pohladkal ho upokojujúco po ramene. „To je tvoj…“ zašepkala zrazu Stephanie šokovane.
„PRIATEĽ,“ doplnil som ju.
„Vedel som, že je teplý! Vždy som ti to hovoril a ty si mi neverila!“ ozval sa opovržlivým tónom zrazu Oliver, ten chrapúň, ktorého som z duše nenávidel. Zažil som si kvôli nemu v škole roky ponižovania a niekedy aj poriadnu bitku. Nechápal som, že ešte stále NEDOSPEL, a urážal ma. Tak HROZNE ma tým naštval. Mal som chuť sa mu za to všetko pomstiť. Chcel som mu vraziť, ale Tom ma zastavil.

Môj priateľ sa na mňa pozrel pohľadom typu „ostaň, prosím“ a obišiel ma. Keď prechádzal okolo Stephanie, milo sa na ňu usmial a jemne ju pohladkal po ramene, aby jej dal najavo, že sa ho nemusí báť. Potom však k Oliverovi pristúpil až nebezpečne blízko a ja som vedel, že sa ma chystá znova chrániť.
„Čo?! Máš nejaký problém?!“ povedal Oliver hneď agresívne.
„Zdá sa, že ho máš asi ty,“ odpovedal Tom s chladným pokojom, ale ja som už tušil, že sa v ňom varí krv.
„Ehm, Oliver, prosím, daj im pokoj. Veď… sú v pohode,“ začul som Stephanie a videl, ako pritom svojho priateľa ťahala za rukáv.
„Buď ticho. Teraz ma tu otravuje frajer toho teploša,“ odignoroval ju a odstrčil ju. Stephanie sa zakymácala, a v zápätí na to mu Tom uštedril poriadnu bombu do nosa. Oliver vykríkol od bolesti, nahol sa hlboko vpred a zakrýval si rukami nos. Nečakal som, že by ho naozaj udrel, a keď som videl, ako Tom mával rukou vo vzduchu, hneď som k nemu pribehol. Srdce mi od strachu bilo ako šialené.
„Oh, Tomi, bolí to?“ zašepkal som vystrašene a jemne mu ruku skontroloval.
„Som v pohode,“ ubezpečoval ma a Oliver si zatiaľ opatrne prehmatával nos. „Skry sa za mňa,“ zašepkal a ja som ho pri pohľade na rozzúreného Olivera okamžite poslúchol. Tušil som, že som bol jeho hlavný cieľ už od začiatku, ale Tom ešte stále prekážal.

„Ty…“ zbieral sa Oliver na Toma znovu, ale Stephanie sa k nemu znova rýchlo pritisla a snažila sa ho slovne upokojiť. „No tak poď,“ provokoval Toma ďalej Oliver a ja som sa modlil, aby bol Tom ten múdrejší z nich.
„Chceš ešte jednu? Pokojne ti ten rypák rozbijem, ak to tak VEĽMI chceš,“ zasyčal Tom a začal si znova rozcvičovať ruku.
„Tomi, nechaj ho tak, prosím,“ zašepkal som rozochvene a chytil ho pritom za ruku. Dostával som strach, že by sa mu niečo vážne mohlo stať. Vedel som, že Oliver vedel byť v bitke poriadne zákerný, a aj keď bol od Toma takmer o hlavu menší, dokázal človeka zraniť. Mal som jeho kopance ešte v živej pamäti a to bol vtedy ešte decko. Nechcel som si predstaviť, akú silu musel mať teraz. NESMEL som dopustiť, aby Tomovi kvôli MNE ublížil. V duchu som tisíckrát oľutoval, že som Toma nezarazil už hneď na začiatku, ale už som to nemohol vrátiť späť.
„Nebude ťa urážať! KTO to vlastne je?!“ hneval sa Tom.
„Kedysi som tom tvojmu FRAJEROVI zmaľoval ksicht,“ dodal a znel pritom neuveriteľne spokojne. Cítil som, ako Tomovi v tele prudko zapulzovali svaly.
„TY KRETÉN!“ zreval naňho a ja som ho silno chytil okolo pása
„Tomi, len ťa PROVOKUJE. Chce sa LEN biť. Je hrozný. Prosím, upokoj sa. NECHCEM, aby si sa s ním kvôli mne bil. Už si sa za mňa postavil. Je to v poriadku,“ presviedčal som ho a Tom sa pomaly upokojoval.

„Neviem, KTO tu KOMU zmaľoval ksicht, ty idiot. Možno na to prídeš zajtra ráno, keď sa pozrieš do zrkadla,“ odpálkoval Tom Olivera nakoniec na plnej čiare len slovne a mne v tom momente neskutočne odľahlo. „Poď, Billy,“ usmial sa na mňa a viedol ma od nich rýchlo preč. Ešte predtým, než sa nám stratili, som zachytil Stephin ospravedlňujúci pohľad. V tom momente som ju poľutoval za to, že chodila s takým grázlom. Na druhej strane som si ale len potvrdil, že je pre mňa Tom ten PRAVÝ a JEDINÝ. A tak som sa k nemu podvedome ešte viac pritisol.
„Ďakujem, že si ho nezabil,“ usmial som sa naňho a on sa nahlas zasmial, keď sme už od nich boli dosť ďaleko. „Vážne. Študuješ predsa právo. Vieš dobre, že sa za vraždu ide rovno do basy,“ neodpustil som si uštipačnú poznámku a Tom si ma nečakane zdvihol do náručia. Prekvapene som zajačal.
„Ale preto, že študujem právo, viem, že mi môže tak akurát pobozkať zadok,“ uškrnul sa na mňa víťazne. „Nepozná moje meno, bola tma a podľa toho, ako z neho ťahal chľast, si to najskôr nebude ani pamätať,“ dodal a ja som ho objal.
„Ty si číslo, Tomi,“ dal som mu pusu na ucho a zachichotal sa.
„Tak trochu ľutujem, že som mu fakt nerozbil rypák,“ povedal zrazu nahnevane a ja som nasucho prehltol. „Nechápem, AKO… To je jedno. Nechcem na to ani myslieť. Teraz si so mnou a NIKTO ti neublíži.“
„Uhm, Tomi, ty si taký… sladký, keď sa o mňa biješ. Cítim sa s tebou ako princezná,“ priznal som sa mu, keď ma znova položil na zem a pevne ho objal okolo krku.
„Nechápem, že si niekto vybíja komplexy na slabších. To FAKT neznesiem,“ na okamih sa pritom zamračil, ale potom ma jemne pohladkal po tvári. Nič som mu na to neodpovedal, pretože som akosi tušil, že Tom práve začal premýšľať nad tým, aké peklo som tu prežíval. „Asi mi to už konečne všetko začína dochádzať, Bill,“ zašepkal zrazu, sklopil hlavu a pevne ma objal. Zaboril mi tvár do vlasov. „Je to hrozné,“ zašepkal a potiahol nosom.

„T – Tomi, neplač,“ zakoktal som sa, objal jeho tvár dlaňami a spojil s ním pohľad. Naozaj plakal.
„Nerozumiem tomu, PREČO by ti niekto UBLIŽOVAL,“ povedal ticho a jeho oči skúmali moju tvár. Sklopil som pohľad. Hanbil som sa za to, čo všetko sa stalo a nad čím všetkým teraz Tom musel rozmýšľať. Bolelo ma to. „Nič som ti nepovedal, ale teraz… mám ciťák, že proste musím so všetkým von. Už keď som tvoju matku uvidel, pomyslel som si, že je… pod papučou. Je veľmi milá, srdečná… Rozdala by sa, keby mohla. Celkom presný opak toho, čo som si o nej doteraz myslel, a tak trochu to teraz ľutujem, pretože je to úžasná a DOBRÁ osoba. Presne ako TY, ale ONA sa tomu kreténovi nedokáže postaviť SAMA, Bill. Sme tu, mali… Mali by sme HO odtiaľto dostať. Mal by si matke povedať, AKO ti ubližoval. Neverím tomu, že by sa za teba nepostavila a nevyhodila ho z domu,“ hovoril trasúcim sa hlasom a ja som cítil, že sa vo mne bolestivo pohli spomienky na to, ako ma ten bastard celé roky týral.
„Ja… nemôžem. Hanbím sa. Bolí to,“ vzlykol som a zaboril tvár do bundy na Tomovej hrudi.
„Bill, chceš, aby bola tvoja matka šťastná?“ opýtal sa ma a nadvihol mi bradu. Spojil som s ním pohľad a kývol, že som to chcel. „MUSÍŠ jej TO povedať. Iná cesta neexistuje,“ hovoril vážne a ja som vedel, že má PRAVDU.
„Nie dnes, len nie dnes,“ prosil som ho rýchlo.
„Dnes nie, ale ZAJTRA… Sľubujem, že v tom nebudeš sám, Bill,“ zašepkal, pohladkal ma po vlasoch a vtisol mi bozk na čelo.
„Zajtra,“ vydýchol som rozochvene a silno ho objal. Do duše sa mi pomaly zakrádal strach. Bál som sa, že mi matka nebude veriť a… Čo potom? Navyše som NECHCEL, aby Tom poznal VŠETKY nechutné detaily. NEMOHOL som O TOM hovoriť pred ním!

„Ideme už domov?“ opýtal sa zrazu a ja som len kývol. Skutočne som sa cítil vyčerpane. A tak sme sa odtiahli a so spojenými rukami pomaly kráčali k môjmu starému domovu. Celou cestou bol každý z nás zahĺbený vo vlastných myšlienkach až do chvíle, kým sme neboli v mojej starej izbe. „Ideš do sprchy?“ začul som zrazu Toma a dotyk jeho ruky na ramene ma prebral z hlbokého zamyslenia. Zmätene som sa poobzeral, a potom kývol. Vzal som si veci, dal si rýchlu sprchu a nechal Toma, aby ma v kúpeľni vystriedal. Zatvoril som za ním dvere do svojej izby a odkladal si kozmetickú tašku do kufra. Nevšimol som si, že niekto ticho vošiel. Len som zrazu pocítil silné zovretie okolo pása a dlaň pevne pritisnutú k tvári. Tlmene som zakričal a moje telo sa kŕčovito stiahlo, keď som pochopil, KTO to je.
„Ty si myslíš, že ma ten tvoj FRAJER zastaví?“ zašepkal mi do ucha Frederik výhražne a ja som sa roztriasol od strachu. Bol som v šoku. Neodkázal som sa ani pohnúť, zakričať. Len som sa prosebne díval na dvere a modlil sa, aby sa Tom rýchlo vrátil a zachránil ma. Automaticky som sa snažil ukryť vo svojej predstavivosti ako VŽDY, ale zips JEHO nohavíc ma znova vtiahol do bolestivej reality. „Nikto ťa nechce, lebo si len špina, hnusná handra, si na NIČ. Dobrý len tak na…“ syčal mi do ucha rozzúrene, nadával mi, ponižoval ma, snažil sa moje sebavedomie zraziť späť na dno. Cítil som, ako sa vo mne všetky príjemné pocity, ktoré mi doteraz dával Tom, strácali. Plne ich nahradil strach, zúfalstvo a vnútorná bolesť. Snažil som sa s tým bojovať, ale ON mi to svojimi slovami nedovoľoval. Vykríkol som, ale on ma drsne hodil na posteľ. Zavzlykal som, keď mi stiahol boxerky, a cítil jeho váhu na sebe.

Zatlačil mi tvár do matraca a držal ju tam. Nemohol som dýchať. Zakričal som znova, ale bolo to na nič. Vedel som, na čo sa chystá, pripravoval si ma, ale ja som sa nedokázal poriadne nadýchnuť. Premohla ma panika. Zúfalo som sa snažil odtlačiť od matraca, polapiť dych a mysľou mi prebehlo: ON ma chce ZABIŤ. Uvedomil som si, že TOTO nie je to, čo mi robil predtým. Nedokázal sa zmieriť s tým, že ma už nebude môcť kontrolovať, a tak sa ma radšej rozhodol zabiť, než by niečo také dopustil. Cítil som ho na vstupe. Stiahol som sa a jeho váha zrazu zmizla. Automaticky som zhlboka zalapal po vzduchu. Ešte stále otrasený som len tak ležal a nechápal, čo sa okolo mňa dialo. Videl som Toma, otčima a moju matku stojacu vo dverách. Počul som krik, nenávisť v ich hlasoch a sledoval, ako ku mne matka pribehla a silno ma objala. Cítil som sa s ňou aspoň trocha bezpečne a zrazu sa rozvzlykal. Pritisol som sa k nej. Nežne ma hladkala a vravela, že bude všetko dobré. Veril som jej. Alebo som jej aspoň CHCEL veriť.
„Billy, vydrž chvíľu. VRÁTIM sa,“ zašepkala zrazu, prikryla ma a stratila sa vo dverách. Počul som krik a buchot, ktorý sa celým domom ozýval. Schúlil som sa do klbka, skryl sa pod deku a nechal si priestor len na oči, aby som videl, či sa náhodou neblížil ON. Niečo hlasno treslo. Zľakol som sa a uvedomil si, že som sa ešte stále triasol. Zrazu sa vo dverách do izby ukázal Tom. Pribehol, sadol si ku mne a silno ma objal.
„Už je preč. Je PREČ,“ opakoval ticho a hojdal sa so mnou upokojujúco zo strany na stranu. Cítil som, ako zo mňa stres a strach pomaly opadali. „Už sa NEVRÁTI,“ ubezpečil ma, keď som ticho vzlykol. Vtisol mi bozk do vlasov. „Som tu,“ povedal ešte predtým, než som stratil vedomie.

* * * * * *

Keď som ráno otvoril oči, zachytil som pár zlatohnedých dúhoviek, a hneď na to jemný úsmev. Tomova ruka pritom nežne kĺzala po mojom nahom boku.
„Si v poriadku?“ zašepkal a pozorne si ma prezeral.
„S – som,“ odpovedal som rovnako ticho, ale pri spomienke na to, čo sa včera večer stalo, som nedokázal potlačiť strach.
„Vyhodili sme ho,“ pohladkal ma ukazovákom po nose.
„Fakt?“ pozrel som sa naňho placho a on spokojne kývol. „Oh, Tomi,“ povedal som s pocitom úľavy a zaboril mu tvár do hrude. Jeho prsty mi začali nežne prehrabávať vlasy. „ON… ma chcel zabiť. Dusil ma,“ priznal som sa mu, keď som si spomenul na to, ako mi otčim držal hlavu zaborenú hlboko do matraca. Tom neodpovedal, ale cítil som, že na okamih celý stuhol. „ZACHRÁNIL si ma a… ON je preč. Ďakujem, ďakujem…“ mumlal som, čo mi práve bežalo hlavou. Mal som silný pocit, že to niekomu MUSÍM povedať. Potreboval som zo seba ten strach nejako dostať a nič iné mi v tej chvíli nenapadlo. „Nechcel som, aby si TO musel vidieť. Prepáč, prepáč mi to…“ moja nálada sa zmenila ako na hojdačke.
„Už bude DOBRE,“ môj sluch zachytil Tomov hlboký výdych. Pritisol si ma k sebe a jemne ma pusinkoval po tvári. Nemyslel som si, že by som sa dnes dokázal cez to všetko tak rýchlo preniesť, ale Tom to svojou nehou dokázal okamžite. Svaly na mojej tvári sa pohli a vytvorili tak úsmev. „Miláčik,“ zahľadel sa na mňa Tom roztomilo a moje srdce už znova radostne poskakovalo.
„Čo to so mnou robíš, Tomi?“ opýtal som sa, ale nečakal žiadnu odpoveď. Namiesto toho som spojil naše pery a nechával sa unášať jeho letmými dotykmi. V mysli sa mi však zasekla jedna myšlienka: Frederik NEMAL pravdu.

autor: MoreInsidiousKindOfStories