autor: Sisa
Čawko detská. No tak pod dlhom rozmýšľaní som sa rozhodla poslať túto poviedku. Je to totiž prvá, ktorú ešte nemám a už ju posielam. Neviem ako to bude s dielmi,, pretože málo kedy sa dostanem k písaniu. Dúfam že sa vám bude páčiť. Sľubujem, že sa budem snažiť dopísať ju čo najskôr 🙂 Sisa
Ležím na posteli a pozerám do stropu. Tak ako vždy. Počujem, ako sa otvárajú dvere, a tak spozorniem.
„Objekt 483 vstaň.“ Počujem za sebou hlas a tak poslúchnem. Očami sa pozerám po mužoch, ktorý práve vošli. Je ich 5. Traja z nich sú strážnici a tých dvoch nepoznám. „Otoč sa, kľakni si a ruky daj za chrbát.“ Poslúchol som. Hneď, ako som to spravil, cez tvár mi prehodili čiernu látku, cez ktorú som nič nevidel a ruky zacvakli do pút. Potom som už len s nimi kráčal neviem kam. Po chvíli ma zhodili na kolená. „Objekt 483. 18 rokov. Beloch. Nemecko.“ Počul som hlasy. O chvíľku čierna látka z mojej tváre zmizla. Pozeral som po miestnosti. Bol tam stôl, z každej jeho strany jedna stolička. Naháňalo mi to husiu kožu. Sakra, veď ja nemám strach. Nikdy z ničoho. Som tak vycvičený.
O čom to hovorím? Som len stroj na zabíjanie. Som tu od malička. Vychovávali ma tu. Učili ma biť sa, zabíjať. Potlačili vo mne všetky city. Či už pozitívne alebo negatívne. Som niečo ako robot. Plním príkazy a nestarám sa o následky. Zo začiatku to bolo ťažké, ale nemal som na výber. Raz som odtiaľto utiekol. Vtedy som mal 10 rokov. Chytili ma a zavreli. Držali ma 3 mesiace v pivnici. Bola tam zima, vlhko a nepriehľadná tma. Veľa potkanov a pavúkov. Vtedy som úplne rezignoval. Poslúchal som na slovo, a tak som dnes tu.
„Posaď sa.“ Povedal muž predo mnou a ukázal na stoličku. Poslúchol som.
„Takže 483-ka. Máme pre teba úlohu. Ak uspeješ, prevelíme ťa do oddielu A. Ak nie, zomrieš.“ Povedal, akoby mi oznamoval, že vonku prší. V duchu som sa usmial. Počul som o oddiely A. V porovnaní s týmto je to raj na zemi. Ľudia ako ja tam majú určitý stupeň slobody, za ten risk mi to stojí.
Prikývol som na znak súhlasu. Muž zo zásuvky vytiahol zložku a položil ju na stôl. Vyložil z nej na stôl fotky a spisy. Na fotkách bol chalan – muž, neviem. Bolo ich kopu, a vždy bol zachytený na inom mieste a v inej situácii. Mal veci, do ktorých by sa vliezli aj štyria. Na očiach mal slnečné okuliare, v dolnej pere akési 2 guľôčky a vlasy spletené do chumáčov.
„Thomas Kaulitz, ročník 1989. Najvplyvnejší člen vlády a konkurenčnej organizácie.“ Podával mi zložku ale uvedomil si, že mám ešte stále na rukách putá. Kývol na druhého muža a ten mi ich dal dolu. Vzal som do rúk zložku a čítal som. Muž oproti mne sa postavil. „Berieš to?“ prikývol som. „Fajn, zložku máš. Máš týždeň na to, aby si sa pripravil.“ Povedal a kývol na muža, ktorý ma opäť zaviedol do cely.
Tom
„Tom, dávaj si pozor, chcú na teba poslať jedného s tých svojich ľudí.“ Hovoril mi Andy. Môj najlepší kamarát.
„Neboj, brácho, dobre vieš, že ich zvládnem.“ Usmial som sa, sadol som do auta a vybral som sa domov. Mám toho plné zuby. Tú organizáciu musím zničiť. Veď oni tam tie deti vlastne zabíjajú. Berú im slobodu. Robia s nich bezcitných vrahov. Vymyjú im mozog a potom … sklopil som hlavu, nemal by som na to myslieť. Odstavil som auto a vošiel som domov. Bývam sám. Veci som hodil na sedačku a nalial som si do hrnčeka kávu. Vytiahol som zo stola papiere. Musel som toho ešte veľa porobiť.
Nevadí. Nemôžem si sťažovať, dostávam pekné peniaze, a navyše nerobím nič zlé. S každého podareného dňa mám skvelý pocit. Robím užitočné veci a verím, že raz pomstím mojich rodičov. Zabili ich, pretože o tej organizácii vedeli príliš. Mňa zachránil David. Pracuje pre FBI alebo niečo podobné. Adoptoval si ma, a keď som mal 15, všetko mi povedal. Prisahal som, že ich pomstím. Vytiahol som mobil a chcel som zavolať Andreasovi, no v tom všetko zahalila temnota. Už je tu? Nejako skoro.
Postavil som sa a išiel som do kuchyne pre sviečky. Skôr, ako som sa tam vôbec dostal, ucítil som za sebou pohyb. Prudko som sa otočil a kopol. Začul som bolestný vzdych. Na zemi predo mnou sa váľala postava.
„Nečakal som ťa tak skoro.“ Uškrnul som sa. Osôbka na zemi sa prudko postavila a udrela ma do brucha. Cúvol som o pár krokov a zaprel som sa o dvere. Osoba prišla ku mne. Odsunul som sa od dverí a opäť som ju kopol. Než sa spamätala, vybehol som na druhé poschodie. Dobehla za mnou. Chvíľu sme sa bili. Oprel som sa o zábradlie. Rozbehla sa po mne. Na poslednú chvíľu som sa uhol a podkopol jej nohy. Preletela cez zábradlie a dopadla na sklený stôl pod ním. Pomaly som zišiel dole, utierajúc si krvavé ústa. Nad klonil som sa nad stôl, no osoba na ňom sa nehýbala. Vybehol som na poschodie a zapol som poistky. Vrátil som sa dole. Ležala tam. Bol to zrejme chalan. Celý v čiernom a na hlave mal kuklu. Stôl bol rozbitý a videl som na ňom aj krv. Je mŕtvy? Stiahol som mu kuklu.
Bože, veď je to ešte decko. Mohol byť maximálne tak starý ako ja, ale musím uznať, že veľmi pekný. Natiahol som ruku k jeho krku. Ešte dýchal. Nemôžem ho predsa zabiť. Ale ani ho tu nechať. Sakra, čo mám spraviť? Do kelu. Vytiahol som z vrecka telefón. Andymu ale nemôžem volať. Zavreli by toho chalana, a ja by som nemal nič. Nie, musím ho tu nechať a niečo z neho dostať.
autor: Sisa
betaread: Janule
Awww, Skvělí začátek!! ^_^ Začíná se mi to strašně líbit!
Doufala sem že napíšeš další více dílku, a sem ráda že jsem se i dočkala 😀
Supeer, fakt!! ^.^
Nyaaa! Sisa! Na tvoje výtvory se vždycky neskutečně těším! Opravdu jsem si tvoji práci zamilovala na první přečtení! ♥
Tohle vypadá hoooodně zajímavě. =) Jen doufám, že pokračování bude brzo. =) Už teďka můžu slíbit, že okomentuju každý díl. 😉
To začíná úúžasně! I když místy jsem bádala co to v češtině znamená… Asi mi to už nymyslí… =D
Chtěla bych vědět jak se ve věznici baví o počasí… =D
Líbí se mi to,a těším se!!!!!Teď by mohl Tom Billa trochu mučit,potom převychovat a ukázat,na čí straně je pravda,a nakonec naučit milovat xD!!!A Tom se teda jmenuje Tom Jost???Jestli to je ten David….=)
no jééje co to?? To vypadá zajímavě…x)
hned na začátku se mi to líbí. jen piš dál,bezva povídka.už se memohu dočkat na další díl.
Tak tohle vypadá velice dobře! =)
[4]:nooo mal by sa volať Jost ale je Kaulitz po fotrovcoch ,.. nechal si meno po nich 🙂
A detská vážne diky za komentíky 🙂 ste zlatý 🙂
No určite dostať….to som fakt že zvedavá čo?
Ale hneď od žačiatku ma to chytlo, ale poriadne a to už bol akože Bill? Nejako skoro nie? No to je jedno…ten zápas bol fakt dobrý, ale zamrzelo ma že ak to bol Bill tak to že je vycvičený na zabíjanie, a Tom ho tak ľahko porazil? No pekne, tak smrť istá ak ho chytia…
Tohle mě zajímá 🙂 Zaujal mě obrázek, začátek a musela jsem to dočíst…takže se těším na pokračování 🙂 Užasná povídka 🙂
Vypada to na zajímavou povídku.