My love is dead 6.

Ležal som tam na zemi. Marek sa bavil s Georgom, a sem tam sa na mňa pozreli.

Po chvíli ma Marek znovu zdrapol za vlasy a ťahal ma von. Zachytil som ešte jeden Georgov pohľad, a potom som skončil v aute. Chcel som ísť von, ale dvere boli zamknuté. Marek nastúpil a naštartoval. Nalepil som sa na okno a čakal som. Po minúte už sme boli na ceste.

Marek odbočil na diaľnicu a šiel maximálnou rýchlosťou. Oči sa mi zatvárali a po chvíľke som zaspal. Prebudila ma až rana a tupá bolesť. Pomaly som otvoril oči. Všetko ma bolelo. Poobzeral som sa okolo seba. Marek ležal vedľa mňa s rozbitou hlavou. Predné sklo bolo prasknuté a na jeho strane krvavé. Až teraz som si začal uvedomovať, čo sa vlastne stalo. Marek zrejme prudko zabočil, pretože sme vrazili do stromu. Pomaly som otvoril dvere a vyliezol som. Skončil som na zemi. Ležal som pri aute a snažil som sa dýchať. Bolo mi zle. Pozrel som na Mareka. Letmo sa pohol. To ma vystrašilo. Pokúsil som sa postaviť.

Neskutočne ma bolela noha ale pokúsil som sa doplaziť k lesu. Po chvíli sa mi to podarilo.

Chytil som si členok*. Bol mierne opuchnutý. Začalo pršať. Vyškrábal som sa na nohy a zaliezol som hlbšie do lesa. Vôbec som nevedel, kde som. Ľahol som si pod strom a stočil som sa do klbka. Bola mi zima a bol som strašne unavený. Po chvíli som zaspal. Zobudil som sa na hrom. Strhol som sa. Vždy som sa bál búrok a toto bola naozaj sila. Skrčil som sa ešte viac a naplno som sa rozplakal. Mám nejakú rodinu? Kam sa môžem skryť? Stále som si nespomenul úplne. Pamätám si len tú pivnicu a Mareka. Hneď ráno som vstal a rozhodol som sa nájsť nejaký potok, aby som sa umyl. Bol som celý krvavý a špinavý. Noha na tom už bola lepšie, ale stále som kríval*. Celý deň som sa túlal po lese, až neskoro večer som sa dostal do mesta. Túlal som sa po meste. Váhal som či ísť na políciu alebo nie. Čo by som im povedal? Sadol som si na lavičku a hlavu som si skryl do dlaní. Chcel som byť niekde v bezpečí. Bola mi zima. Celú noc som prespal na lavičke. Tak to bolo mesiac dva. Nemal som nikoho. Túlal som sa po Berlíne. Hladný, dotrhaný, špinavý, bosý. Raz som znova spal v parku v roztrhaných handrách a bosý, keď ma zo spánku prebral milý hlas. Otvoril som oči. Predo mnou stál dobre oblečený chlapík. Strhol som sa a po štyroch som cúval k stromu.

„No tak, maličký, neboj sa. Čo tu robíš sám a v takom to stave, hmm?“ natiahol ku mne ruku. V tom momente som natiahol ruky ja a skryl som si hlavu.

„No tak, neboj sa. Vypadáš vychudnuto. Nie si hladný?“

Chvíľku som si ho nedôverčivo prezeral, ale nakoniec som prikývol.

“ Tak poď,“ pomohol mi na nohy. Nechápal som sám seba. Už dlho som nikomu nedovolil priblížiť sa ku mne čo len na meter, a teraz idem niekam s mužom, ktorého vidím prvý krát v živote.

„Kto ste?“ spýtal som sa nesmelo.

„Volám sa Dávid. Už som ťa tu pár krát videl, tak som myslel, že by si možno niečo zjedol.“ Podal mi sáčik. Neisto som ho otvoril. Bol tam hamburger. Neisto som naňho pozrel.

„Ďakujem.“ Pípol som a zobral som do premrznutých rúk hamburger. V bruchu mi neskutočne zakňučalo. Priložil som si ho k ústam a opatrne som odkusol. Zavrel som oči a vychutnával som si tú chuť. Po dvoch mesiacoch jedenia odpadkov je to ako zázrak.

Po troch hryzoch som hamburger zabalil znovu do sáčku. Bol som plný. Pozrel som naňho. Usmieval sa. Zneistel som a balíček som mu podal. Usmial sa a vrátil mi ho späť.

„Dal som ti to. Ako sa vlastne voláš?“

„Bill.“

„Bill. Pekné meno.“ Usmial sa. „Máš kam ísť, Bill?“ pokrútil som hlavou.

„Tak poď ku mne. Som sám a mám veľký dom. Bude sa ti tam páčiť.“ Spravil ku mne krok.

V tom momente som spanikáril. Pripomenulo mi to všetko s Marekom a Georgom. Prudko som sa otočil a utekal som preč. Počul som za sebou ešte jeho hlas, ale nezastavoval som.

Bol som príliš vystrašený na to, aby som mu veril.

krívať – kulhat