autor: Sisa
„Ááááááách.“ Počul som za sebou už asi po stý krát. Marek mi držal ruky za chrbtom a prudko do mňa prirážal. Neodporoval som, ale ani som mu nijak nepomáhal. Len som tam tak ležal a prijímal jeho prírazy. Sem tam sa mi z oka vydrala nejaká slza, ktorá potichu zliezla po mojej tvári a nehlučne dopadla na podlahu.
„Povedz, že si kurva, Bill. Povedz to.“ Zasyčal mi do ucha a hlavu mi za vlasy strhol dozadu.
Sykol som ale nemienil som poslúchnuť.
„Povedz to. Som malá poslušná kurva. Hovor.“ Skríkol a neprestal prirážať. Bol som ticho. Nemienim sa pred ním ponižovať. Zavrel som oči a nechal slzy tiecť samovoľne dole.
*Flashback*
„Povedz, Bill, ako moc si Toma miloval, miluješ ho ešte?“ Tak na toto mu neodpoviem. Nemôžem odpovedať na niečo na čo nepoznám odpoveď. Môžem ho po tom všetkom milovať? Dokázal by som mu odpustiť? Odpustiť mu všetky tie veci? Dokázal by som len tak prísť za ním a povedať mu, že ho milujem? Ak by som sa s ním mohol ešte niekedy stretnúť nechal by som sa objať? Naopak. Dokážem ho nenávidieť? Zavriem oči. Pevne stisnem viečka.
„Odpovedz mi, Bill. Dokážeš po tom všetkom ešte…“ zvyšok jeho slov sa stráca v šumení tečúcej vody a šuchotu lístia. Poobzerám sa okolo seba. Znovu som v lese. Pri mojom obľúbenom potoku. Tom je na druhej strane a máva mi. Usmejem sa a zakývam mu naspäť. Skloním sa a umyjem si tvár v chladnej vode potoka. Odtiahnem ruky a pozriem na ne.
Prekvapene skríknem. Štebot vtákov a šumenie lístia ustalo. Dokážem sa sústrediť len na moje krvavé ruky a tupú bolesť hlavy. Tuho stisnem viečka, a keď ich otvorím, ležím znovu v tej plesnivej pivnici. Marek stojí nado mnou a ustavične do mňa kope. Bolí ma celý človek. Pred očami sa mi stmieva. Naposledy pozriem Marekovi do očí, a potom tie moje zatvorím.
Neznesiteľná bolesť sa pomali stráca a ja prepadám do tmy. Keby som tam tak mohol zostať večne. Cítil som po tele letmé dotyky. Neboli nepríjemne. Boli opatrné a nežné. Bola to ale len chvíľka. Potom zostala už len tá tma.
Keď som sa prebral všetko ma bolelo. Bol som neskutočne vyčerpaný. S problémami som držal otvorené oči. Svetlo v miestnosti mi ich rezalo, a tak som ich radšej zavrel a pokúšal som sa nevnímať nič. Všade naokolo bolo dokonalé ticho. Po chvíľke som znovu zaspal. Chcel som byť znovu na lúke s Tomim a nevedieť o skutočnosti. Prežiť tam zvyšok svojho úbohého života. Dúfal som, že to nepotrvá dlho a bude koniec. Budem tam, kde mi bude lepšie a kde možno stretnem aj Toma. Áno to je odpoveď na Marekovu otázku. Ešte stále Toma milujem. Tak ako od prvého dňa.
*koniec flashbacku*
autor: Sisa
betaread: Janule
Klikni na anketu, díky J. :o)
Jako kdy už tam bude Tom? Vždyť přece není mrtví, by mě zajímalo co dělá. Tak hodem dál x)
Bože tohle mě zničí. Je to úžasně napsaný. Uplně z toho nemůžu. Tak honem dááál 🙂
chudák billi! 🙁 ale je to skvělý!
Ubohý Bill,i kdyby to všechno přestál,nejspíše skončí na psychiatrii.Další sadistka!!Ale je to skvělé.
a zase se to mlátí…x)
Chuuudáček Bill… x(( Mu to fakt nezávidím, a Tom už by měl pohnout prdelí a nějak se za ním dostat … jinak to skončí blbě…