autor: Sisa
„Bill, Bill, Bill. Ešte stále si sa nezmenil. Stále nespolupracuješ, aj keď vieš, že je to zbytočné. Mal by si konečne pochopiť, že keď budeš poslúchať, bude to lepšie.“ Odfrkol som si. Počúvam to už vyše roka. Nikdy s ním nepôjdem dobrovoľne.
„Nikdy.“ Odsekol som prudko. Už dávno sa ho nebojím. Áno, je to tým, že už dávno som neni ten Bill, ktorého si poznal ty.
„Nikdy?“ vytiahol ma za vlasy na nohy. „Tak to sa ešte uvidí, kurvička.“ Uškrnul sa.
„Nebojím sa ťa.“ Povedal som odmerane.
„Mal by si.“ Povedal a kopol ma do brucha. Slabo som zaskučal a dopadol som na kolená. No vtedy to bolo iné.
Flashback
„Postav sa.“
„N-nie.“ Smrkal som.
„Nie?“ Marek ma schmatol za vlasy a prudko ma kopol do brucha. Z očí mi vyleteli slzy a dopadol som na kolená. Rana na chrbte ma zaštípala.
„Tak už sa postavíš?“ Chcel som ho poslúchnuť, ale mal som problém dýchať, nie to sa ešte postaviť.
„Takže nie?“ obišiel ma a znovu ma kopol. Tento krát silnejšie. Počul som slabé zapraskanie a bolo mi jasné že jeho noha to nebola. Zato moje rebrá áno. Snažil som sa chytiť dych. Trvalo mi to hodnú chvíľu.
Marek stál opretý o stenu a s úškrnom ma pozoroval. Ležal som na zemi a snažil som sa z hlboka dýchať.
„Billi, Billi, hádam sa do budúca polepšíš.“ Odlepil sa od steny a odišiel. Ešte dlho som ležal neschopný sa pohnúť. Všetko ma bolelo. Mal som problémy dýchať. Myslel som na Toma. Ako mi to mohol spraviť? Myslel som, že ma ľúbi. Veril som mu. Bol som sprostý*, hltal som každé jeho slovo. Tak veľmi som ho miloval, milujem, a on? Celý čas len klamal. Od začiatku som bol len jeho hračka. Prečo som to nevidel? Prečo som ignoroval tie slabé náznaky klamstva? Je neskoro ľutovať. On už tu neni. Teraz je tu len Marek.
Ležal som tam celú noc. Marek prišiel až ráno. V rukách niesol misku a pohár s vodou.
„Tu máš.“ Podal mi pohár. Chvíľku som váhal, no nakoniec som sa napil. Umieral som od smädu. Potom predo mňa položil misku. Bolo v nej pár ovsených vločiek. Neisto som k nemu zdvihol hlavu.
„Najedz sa, odkedy si tu, nič si nezjedol.“
Otočil som hlavu. Nechcel som jesť. Radšej by som skapal od hladu, ako jesť niečo od neho.
„Ak to nezješ, donútim ťa k tomu.“ Zasyčal.
Bolo mi to jedno. Všetko mi už bolo jedno. Jediné, čo som chcel, bolo dostať sa odtiaľ. Živý alebo mŕtvy. Záleží na tom? Mne už nie. Úplne som rezignoval. Vytvoril som si vlastný svet. Nebol tam Marek ani táto plesnivá diera. Bol to les, ja a… a Tom. Bol tam so mnou a prisahal mi, že ho to veľmi mrzí a miluje ma. Veril som mu? Neviem. Proste tam so mnou bol a ja som mu za to bol vďačný. Boli sme tam sami. Len my dvaja. Sami dvaja na vlastnej planéte.
*koniec flashbacku*
sprostý – hloupý
autor: Sisa
betaread: Janule
Klikni na anketu, díky J. :o)
Ou, a kde je Tom? =o
Marku jen si bouchni! xD
Chudášek Billy!!! 🙁
Však ten kretén ještě uvidí…-_^
Jůůů. Já tohle psycho miluju. Jen do něj. Teda ne že bych Billovi přála něco zlýho, ale já tyhle scény prostě miluju. Ovšem jsem dost zvědavá jak to dopadne a co je vlastně s Tomem.
mhm…takhle ho trápit…x(
Chudák Bill,každý ho chce jenom to,tento……xD!Ale Tomi ho vždycky zachrání!!
Aa… chudák Bill… měje ho tak líto…
Kdy bude další díl? =)
Nádhera. x( Snad se tam brzo objeví Tom a zachrání ho… x(