autor: Sisa
Ležím na mokrej tráve a spomínam. Tak veľmi to všetko ľutujem. Ako som mohol spraviť toľko chýb. Prečo som bol taký sprostý? Je to niečo vyše dvoch rokov, čo sa mi zmenil život. Tvojim príchodom sa všetko zmenilo. Celý môj život sa otočil hore nohami. Zistil som, čo je nenávisť, láska, výčitky a neznesiteľná bolesť.
*Flashback*
„Tom, Simon s Billom sú už tu.“ Zakričal zdola otec.
„Nech mňa ten bastard nezaujíma.“ Odpovedal som naspäť. Je to pravda nebudem mu predsa klamať. Nejaký Bill ma nezaujíma. Simon je v pohode, ale ten buzerant mi lezie na nervy. Dnes sa sem majú dokonca nasťahovať a on má bývať v mojej izbe.
„Tom, veď Bill je v pohode, možno vypadá trošku… čudne, ale je v pohode.“ Odpovie mi otec.
„To mi je jedno. Nechcem ho tu.“ Odsekol som otcovi.
„Prosím ťa o jedno, nemusíš ho mať rád, ale aspoň sa k nemu pekne správaj.“ Prikývol som.
—–
„Tak počúvaj, ty buzík.“ Strčil som doňho neudržal sa a spadol na zem. Naklonil som sa k nemu a zdrapol som ho za vlasy. „Ešte raz zlezieš dole, keď tu mám kamošov a zrátam ti všetky kosti, jasne, ty potkan?“ zavrčal som naňho. Nesmelo prikývol. Premeral som si ho. Oči mal znovu obtiahnuté ceruzkou. Čierne tiene. Vlasy mu padali do čokoládových očí. Krásnych očí. Sakra. Zagánil som naňho a kopol ho. „Vypadni.“ Pustil som ho a pozoroval som, ako sa snaží chytiť dych.
“ A- ale k- kam?“ koktal. Nahol som sa k nemu. Inštinktívne sa prikrčil.
„To je tvoj problém, slečinka, ale v mojej, opakujem, mojej izbe sám nebudeš.“ Vystrel som sa a čakal som na jeho reakciu. Nesmelo sa postavil a spravil krok k skrini. „Kam ideš?“ zamračil som sa.
„Len, len si chcem zobrať bundu.“ Pípol.
„Tak na to zabudni.“ Strčil som doňho. „Vonku nemrzne, veď je len December,“ uškrnul som sa.
„A- ale…“ surovo som doňho strčil a vyhodil som ho na chodbu. Zdola sa ozývala hlasná muzika a smiech. Bill zneistel. Uškrnul som sa.
„Hádam sa nebojíš. Braček,“ dodal som ironicky a zišiel dolu.
„Hej, Tom, kde máš štetku?“ ozval sa Andreas.
„Prečo? Nebodaj máš záujem?“ uškrnul som sa.
„Hmm, celkom aj áno.“ Zasmial sa. Zdvihol som obočie a rozmýšľal som, či to myslí vážne alebo si len robí srandu. Andreas len s úsmevom prikývol. Fajn, prečo nie.
„Hej, Bill, poď sem.“ Zhukol som smerom ku schodom, kde ešte stále neisto postával. Zišiel dole. Musím uznať, že pri pohľade naňho mám tesno v rifliach aj ja.
„P- prosím?“ postavil sa predo mňa. Skôr ako som zareagoval, ho Andreas zdrapol za ruku hodil na gauč a stiahol mu rifle aj s boxerkami. Bill zaskučal a z očí mu vyleteli slzy. „Nie, prosím.“ Zašepkal a snažil sa odtlačiť Andyho, no ten mu ruky vykrútil za hlavu, kde mu ich jednou rukou držal a druhou mu strelil facku. „Nie, prosím, nechaj ma… ja nechcem… nie… prosím… Tom… spravím, čo budeš chcieť, pros…“ Viac sa k slovu nedostal pretože ho Andreas umlčal jazykom.
„Andreas.“ Ohlásil som ho, no nereagoval. Namiesto toho stísol Billovi zadok. Tomu sa v tom okamihu vydrala z očí ďalšia dávka sĺz. Celá partia sa začala smiať a povzbudzovali Andreasa. Videl som Andreasa pripraveného vniknúť do Billa, a hneď na to som zachytil Billov zúfalý pohlaď. Niečo sa vo mne pohlo a prudko som sa postavil.
„Andreas.“ Zvýšil som hlas. Chalani stíchli, Andreas sa na mňa zarazene pozrel. „Pusti ho.“ Zavrčal som. Andreas poslúchol. Pustil Billa. Ten sa mu v momente vyšmykol, natiahol si rifle a vybehol von.
„Čo, čo sa stalo, Tomi?“ pozeral na mňa neisto Andy. „Veď, veď si povedal, že môžem.“
„Hej, ale rozmyslel som si to. Po prvé, boli by s toho pojeby, a po druhé, najskôr si ho omrknem ja.“ Uškrnul som sa.
„Prepáč, nevedel som.“ Andreas sklopil hlavu.
„To je fajn, Andy, ale teraz ho choďte nájsť. Zavolaj mi, keď ho nájdeš.“ Odpovedal som, dal som mu pusu a znovu som sa pohodlne usadil na gauč.
Byť šéfom partie je vážne super. Mám ich omotaných okolo prsta. Teda hlavne Andreasa, ktorý by pre pár nocí so mnou aj vraždil. Zapol som si telku a pozeral som volakú somarinu, čo tam bola. Pomaly som zaspával, keď mi zazvonil mobil. Pozrel som na displej. Andy. „Našli ste ho?“
„Áno, sme pod starým mostom.“
„Fajn, za chvíľu som tam.“ Vypol som mobil, hodil na seba bundu a vyrazil som. O pár minút som sál pri moste. Bill ležal na bruchu v snehu a snažil sa vykrútiť Andreasovi , ktorý mu držal ruky pevne za chrbtom.
„Nie, prosím, nechajte ma.“ Mykal sa, ako to len išlo. Na červenej a premrznutej tvári mal čierne čiary po plači, ktoré spôsobila jeho roztečená ceruzka.
„No tak, ukludni sa, maličký. Pre tento krát sa ti nič nestane.“ Bill sa zamračil a kopol Andreasa rovno do gulí. Ten zaskučal. Zdrapol ho za vlasy a chystal sa mu prinajmenšom rozbiť nos.
„Andreas?“ oprel som sa rukou o most a pozoroval som ho.
„T- tomi… ehm… tak tu ho máš. Ja už radšej pôjdem, tak čaw.“ Postavil sa z Billa a v momente utiekol. Pozrel som na Marka.
„Čo to malo znamenať?“
„Andreasovi preskakuje, Tomi… neber si to tak.“ Usmial sa a odišiel spolu zo zvyškom partie.
Pozrel som na Billa. Ležal na zemi stočený do klbka a triasol sa. Rozmýšľal som, či zimou alebo strachom. Musím uznať, že bola naozaj zima. Zohol som sa k nemu a natiahol som ruku jeho smerom. Skrčil sa ešte viac.
„Prosím nie.“ Zarazil som sa. Chudáčik, asi som to prehnal. Nie, do kelu, už mi z toho šibe. Postavil som sa. Vyzliekol som si jednu mikinu a hodil som mu ju. Predsa len, mal na sebe len tričko s krátkymi rukávmi.
„Máš minútu na to, aby si sa postavil, inak si ma neželaj.“ Precedil som medzi zuby a čakal som, ako zareaguje. Chvíľku sa nič nedialo, no po pár sekundách sa postavil. No jeho odhodlanosť zmizla, keď po prvom kroku opäť skončil na zemi. „Do riti.“ Zanadával som. Navliekol som ho do mojej mikiny a vytiahol som ho na nohy. Skúšal spolupracovať, ale kolená sa mu zakaždým podlomili. „Mám ťa vláčiť za sebou ako psa?“ pokrútil hlavou a znovu sa pokúsil postaviť na nohy a znovu neúspešne. Zakrútil som hlavou a zobral ho na ruky. Veď do istej mieri môžem za túto situáciu aj ja. „Na toto si nezvykaj.“ Sykol som. Neisto prikývol.
*koniec flashbacku*
autor: Sisa
betaread: Janule
Tady mi je Billa líto….Tom je na něj ošklivej… ale vypadá to že to bude moc pěkná ff…první dílek byl krásnej… tak se těším na další x)
ten s nim teda zachází…x(
chudáček Bill! Ale je to zajímavý a těším se na pokráčování!
Chudáček Billií,ať se Tom polepší!!!!!
Poslední dobou se tady množí brutální povídky… 😀 Ou, Lofi našla svůj ráj… 😀 První díl se mi vážně moc líbil, takovýhle surový zacházení by se mělo praktikovat častěji 😀
Chudačik….
Chudák Bill..:-( Jen doufám, že se k němu bude Tom už chovat líp, i když asi ne, co..? 🙁
🙁
Tom je ,ale hnusnej.