autor: Kattie_TH
Pri usínaní zjavil sa mi v mysli obraz tvojej tváre.
Hľadím na teba cez tenkú vrstvu spomienok, lží a sĺz.
Mal si ma rád? Ľúbil? Miloval?
Neodpovedaj…
Nekaz dúhu tajomstva, ktorá dáva mi nádej.
Biela, modrá, červená…
Priznávam, som zmätený, neviem spraviť krok vpred.
Kým ty si prešiel mojím srdcom ako ďalšou zastávkou autobusu, ja som ťa ľúbil…
Túžil som ti dať všetko, aj to, čo nemám.
Hýčkať tvoju ubolenú dušu.
Zaceliť poranené srdce.
No nedovolil si mi to.Odbíjal si každú moju snahu spraviť tvoj život krajším, zmysluplnejším.
Že vraj strach?
Neklam ako vždy.
Tvoje slová, skutky i pocity – to sú iba lži.
Nechaj ma už teda tak, proste ži!
Tom ? …
autor: Kattie_TH
betaread: Janule
Trošičku jsem nepochopila děj, ale to jen napoprvé. Když jsem si to přečetla podruhé, už mi to docvaklo. Je to nádherný ♥
Oh Kattie! Milujem tvoje montáže a tá básnička? No krása… nádhera, dokonalosť! *mňam*
P.S. Bude niekedy aj poviedka? 😉
Sorry, že s nimi otravujem, ale nedá mi to xD!
to se povedlo…krasa
Moc peknéé 🙂