Hľadanie jeden druhého 14.

autor: Nena

„Super,“ usmiala som sa,“ mali by ste si prv dorobiť hudbu. Potom sa zameriate na video a nakoniec vyhráte súťaž.“

„Hlavne „bez“ nátlaku,“ podráždene sa smial Tom.

„Nátlak by bol, kebyže ti poviem, že ak to neurobíš, z tvojich dredov, rite a rozkroku urobím špagety. Tak nad tým porozmýšľajte,“ ukončila som a odišla na izbu. Učiť sa.

Bill:

O týždeň:

Sedeli sme na schodisku. Psychicky som sa ukľudňoval. Linky som si prechádzal ceruzkou asi desiaty krát. Video! Naše prvé video! Ako náš status na škole. Veľmi dlho sme rozmýšľali aké video asi urobíme. No keď sme si uvedomili, že JOE mali pod zemou v pivniciach, my budeme mať na streche. A chalanom sa táto moja myšlienka veľmi páčila. A žrebovaním* sme vybrali pieseň Der letzte tag. Čo sa týka školy, už som ju zbožňoval. Nevšímal som si ľudí, ktorí ma srali. A išiel som si za snom – hudbou. Na druhej strane Tom šalel. Lebo som prestal prejavovať lásku, ktorú on celé tie roky len zo mňa bral. Teraz to je naopak. Nech len cíti aké to je.

„Bill,“ zakričala Nena, „idete. Je čas.“

Postavil som sa aj s chalanmi a vyšli sme na strechu. Pod strechou boli ľudia? Čo? Toľko veľa?

„Ahojte,“ hovorila Nena do mikrofónu, „ďakujeme, že ste sa v toto popoludnie rozhodli obohatiť svoju dušu o nie len kúsok kvalitnej modernej hudby. Toto sú Bill, Tom, Gustav a Georg,“ ukazovala na nás pri nej, „ako skupina Tokio hotel a verím, že si ich obľúbite ako ja,“ podala mi mikrofón. Tí ľudia začali kričať? A nie aby sme odišli? Nechápavo som na to hľadel. Začali sme hrať. Úplne perfektne sa zabávali, povzbudzovali nás a to v tak obrovskom množstve. Vôbec som to nevedel pochopiť. No neskutočne ma to napĺňalo energiou. Kvôli natočeniu sme to zahrali tri krát.

„Ďakujemeeeee!“ zakričal som do mikrofónu a uklonil sa. V srdci sa mi akoby rozkvitol kvet naplnenia.

„Čo si im povedala, že prišli?“ hneď sa Neny spýtal Tom.

„Nič. Len som dala na ulice letáky, cez kamošku odkázala jednej škole, že sa môžu super zabaviť, a že ste z umeleckej školy,“ hľadela na nás.

„To… len tak?“ spýtal som sa.

„Teenagerom stačí, že prídu s kamošmi, majú pred sebou mladú skupinu s hudbou a sú schopní sa poriadne emočne vybúriť. Proste to tak je. A nesťažujte sa. Bolo to geniálne. Hej, Foby!“ odišla k spolužiakovi, ktorý nám robil video. Zvyšok dňa som nemohol o ničom inom premýšľať. Vošli sme s Tomom do izby a hneď som ho bozkával. Túžil som ho bozkávať.

„No tak!“ odstrčil ma.

„Čo je? Veď dnes máme svoj najlepší deň v živote,“ nechápal som ho.

„Možno pre teba,“ dal si dole čiapku a tričko.

„Zas tie tvoje nálady?“ povzdychol som si.

„Nálady?!“ otočil sa na mňa,“ ja to už nevydržím! Som hračka?! Handra?! Gumená Anča či čo?! Nevleziem do postele preto, lebo to chceš, potom sa jednoducho otočíš chrbtom a sereš na to, čo cítim!“

Sadol som si na posteľ a oprel sa dozadu o ruky: „A čo cítiš?“

„Pre teba je toto najlepší deň?! Pre mňa nie! Lebo zas Nena dokázala, že aj keď sme video natočili my, v našich očiach je ona super, pretože mihnutím oka priviedla úžasných akoby fanúšikov!“ leskli sa mu oči. „Neznesiem ju! A hlavne ako sa potajomky schádzate a rozprávate sa! Keď vôbec len to! Pre mňa bol najlepší deň vtedy, keď sme sa na našej oslave opili. A skončili v posteli,“ vyšli mu dve slzy, „lebo vtedy som objavil, že život môže byť aj viac ako krásny. A tebe je to jedno!“

„Mne to nie je jedno!“ postavil som sa pred neho, „to hovoríš teraz?! Kto sa chcel rozísť, kým sme sem prišli? Kto vždy odchádzal z postele hneď po sexe? Kto ani za svet nedá najavo svoje city?! Ty! Ja som ti dával všetko. Všetko, čo som ti videl na očiach. A za čo?! Za sex, ktorý si užiješ len ty a viac ťa nezaujíma?! Som taký ako ty!“

Videl som na ňom, že po mne chce kričať, no spľasol ako bublina. Postavil sa k oknu a oprel sa rukami o parapetu.

„Ty si to robil preto, lebo ja?“ pošepkal.

Došiel som k nemu a zozadu ho objal: „Áno. Bol som zúfalý.“

„Bože, Bill,“ otočil sa ku mne so slzami a pobozkal ma, „už ku mne nebuď taký chladný.“

Jeho správanie ma neskutočne dojalo. Tiež som musel plakať. Kľakol si a hlavu položil na moje brucho. Držal ma okolo pásu. Hladkal som ho po vlasoch a zohol sa k nemu: „Nebudem. Ale ani ty ku mne už nesmieš byť chladný.“

Objal ma. Bol to neopísateľný pocit. Cítil som sa, ako by sa náš vzťah až teraz začal. Vnútri vo mne horela radosť a chcel som ju dať pocítiť aj Tomovi. To, čo sa dialo až do rána, nemá nič spoločné so sexom. Išlo o duševné, citové spojenie. Rozprávali sme sa o doteraz nevypovedanom a bozkávali. Ani raz som necítil potrebu vrhnúť sa na neho. Lebo ho milujem. A on mňa. Odteraz to pre nás bude fyzické naplnenie, nie sexovanie.

Nena:

Počkala som kým všetci chalani odídu a pomaly vošla. Georg sa usmial a začal ma hneď bozkávať.

„Už som sa nevedela dočkať, kedy odídu,“ usmiala som sa.

„To sme dvaja,“ chytil ma okolo bokov.

„Toto je proti normálnosti,“ smiala som sa.

„Prečo? Že sa už týždeň schovávame kade možne?“

„Presne,“ pobozkala som ho a jemne mu kusla do pery.

žrebovanie – losování