autor: misi
Zatiaľ čo sa vášnivo bozkávali, pomaly o seba treli svoje nahé telá.
„Vlasy,“ šepol Bil a Tom si poslušne stiahol gumičku. Jeho dredy sa mu rozliezli po chrbte, ako desiatky neposlušných hadíkov. Bill sa spokojne usmial a pár ich Tomovi prehodil dopredu cez plecia.
Tom vedel, ako sa Billovi páči, keď ich má rozpustené. Začal perami skúmať Billov krk, kľúčne kosti, hruď; pomaly sa presúval stále nižšie, až sa dostal k tej časti jeho tela, ktorú pohlcovala voda. Jeho vlasy ňou začali nasakovať a ťahali ho dolu – čo mu vonkoncom nevadilo.
Opäť načiahol ruku a Billovi ušiel hrdelný ston, keď ho zovrel v dlani. Sklonil sa k vodnej hladine a špičkou jazyka pohladil Billovu pýchu, ktorej vrcholok sa týčil z vody. Pri tom dotyku ním opäť prebehla vlna vzrušenia, keď si spomenul na chuť jeho zamatovej pokožky.
„Pripadá mi zvrhlé, že to robíme v bordeli,“ zamumlá a znovu zakmitá jazykom.
„Je to hotel,“ opraví ho Bill zastretým hlasom „Ahh… máš pravdu… je to bordel,“ striedavo lapá po dychu, keď si ho Tom začne pripravovať a jedným prstom pomaly vkĺzne do jeho tela.
„Uvoľni sa,“ zamumlá, pridá ďalší prst a začne nimi rýchlo pohybovať v rovnakom tempe, v akom Billa uspokojuje rukou.
Ten si zhrýza pery a nechty si zarýva do stehien.
Odrazu však v silnom zovretí zastaví jeho ruku.
„Prestaň, lebo sa urobím,“ upozorní ho so zrýchleným dychom.
„To aj chcem,“ vykriví kútiky do zlovestného úškľabku.
„Nie! Chcem, aby sme boli spolu… až budeš vo mne,“ dodá, a Tomovi sa pri tej predstave nezrozumiteľne zovrie žalúdok. Zavzdychá.
Vytiahne prsty a premiestni sa za Billa. Prisaje sa perami k jeho krku a pochytí ho silné nutkanie použiť aj dva ostré zúbky, keď do Billa bez varovania preniká. Nerobí si žiadne starosti s navlhčovaním – všadeprítomná voda by mala úplne stačiť.
Telom sa mu rozleje horúčava, keď je v Billovi celý. Zastaví sa a obmotá jeho driek* rukami, aby si ho k sebe pritiahol čo najbližšie.
Konečne po nejakom čase sa zas cíti byť úplný. Len keď je s Billom, je spokojný. Uvedomuje si to a každým kúskom tela vníma jeho hebkú pokožku, ktorá mu kĺže pod prstami, cíti jeho srdce bijúce akoby ubiehalo maratón.
Posunie sa dozadu a opäť vkĺzne dovnútra.
Pohladí závoj čiernych vlasov a zasunie pár pramienkov Billovi za ucho.
Ten natočí hlavu dozadu k Tomovi, aby sa stretol s jeho perami a obaja sa chvejú, keď si navzájom opätujú dlhý, hlboký, precítený bozk a Tom sa začne opäť pohybovať.
Bill zastenal a stisol jeho dlaň vo svojej.
„Mám prestať?“ starostlivo sa spýtal zastretým hlasom a spomalil tempo, aj keď mu bolo jasné, že už je príliš neskoro nato, aby sa ovládol a skutočne prestal.
Bill sa znovu otočil a zabodol do Toma túžobný pohľad. Ten sa nemohol nabažiť jeho- v tejto chvíli- až neprirodzene tmavých očí a omámene sa vpíjal do jeho pohľadu.
„Neprestávaj… len…“ vyšiel Tomovi v ústrety silným prírazom, až Tom vo vnútri narazil na jeho citlivé miestečko. „Tam,“ vzdychol, nadvihol sa a prehol chrbát tak, aby mal Tom lepší prístup. Netrpezlivo čakal na ďalší Tomov príraz. „Presne tam!“ vykríkol a opäť si zarýval nechty do stehien.
Tom sa znovu začal pohybovať v pomalom tempe, no napriek tomu nikdy nezabudol naraziť na Billovu prostatu.
Kúpeľňou sa ozývali tiahle stony.
Tom opäť siahol po Billlovu ruku a v okamihu sa mu do dlane zaryli jeho dlhé nechty. Trochu to zabolelo, nedával však na sebe nič poznať.
„Aj tak si to neviem predstaviť,“ prehovorí po chvíli a znovu sa úplne zastaví.
„Čo?“ opýtal sa Bill neprítomne.
„Ty a ženy…“
„Ty to neprestaneš rozoberať?“ zaznelo výhražným tónom.
„Nie,“ podruhýkrát omotal svoje ruky okolo Billovho drieku aby si ho pritiahol najtesnejšie ako sa len dalo.
„Mal som veľa žien,“ zhúpne sa a zavzdychá.
„Bol si…“ opäť s výdychom prirazí, „…bol si niekedy ženatý?“
„Nie; pokračuj,“ pobáda ho, ruky založí dozadu za hlavu, aby sa dotkol Tomovho krku.
Vytiahne sa hore a otrie sa o Tomovo líce, kým sa spustí znovu späť.
Tom položí ruky na jeho boky, pomáha mu s pohybmi a snaží sa udržať pomalé tempo.
Chce túto chvíľu čo najviac predĺžiť.
Bill odovzdane oprie svoju hlavu dozadu o jeho plece a s privretými očami si zhrýza pery, keď Tomova ruka zablúdi k jeho rozkroku.
„Robil si to už vo vani?“ ozve sa mu pri uchu zadýchaný šepot.
„Možno,“ slastne vydýchne a uväzní Tomovu zovretú dlaň do svojej, aby zosilnil jeho stisk, zrýchlil pohyby. Tom však nepovolil. Uspokojoval ho rukou v Tom istom tempe, v akom vstupoval a vystupoval z jeho tela.
„Prečo mi stále vravíš možno?“
„Keby som ti odpovedal… viac by si sa vypytoval-ah!“ zalapal po dychu, keď si ho pri tých slovách Tom tvrdo prirazil na rozkrok a drtil v dlaniach jeho boky, až si bol istý, že tam za pár hodín bude mať modriny. „Rád zostávam… tajomný.“
„Nepoznám ťa, Bill,“ pomaly takmer celý vyšiel z jeho trasúceho sa tela „Kto vlastne si?“ a opäť tvrde prirazil.
„Tom!“ hodil hlavou dozadu, takmer Toma udrel do tváre. „Milujem ťa. Mlč!“ prikázal vzrušeným hlasom.
„Nehovor mi to,“ precedil pomedzi zaťaté zuby.
„Milujem ťa… potrebujem ťa,“ takmer šepkal a potom znovu vykríkol pri Tomovom ďalšom prudkom príraze. „Rýchlejšie… prosím,“ snažil sa čo najviac roztiahnuť nohy, aby Tomovi uľahčil cestu.
Ten ho konečne poslúchol a zrýchlil intenzitu prírazov. Znovu nekontrolovane drtil Billove boky, skláňal sa, aby nasal vôňu jeho vlasov.
„Je to pravda,“ prehlásil až plačlivým tónom, ruky obrátené vzadu za Tomovým krkom, a začal vášnivo poťahovať jeho dredy tak, že Tom bol nútený zakláňať hlavu.
„Nevrav to,“ zafučal a zrýchlil tempo ešte o niečo viac.
Cítil, že každú chvíľu… „Už budem,“ hlesol skoro nepočuteľne medzi hlbokými vzdychmi.
„Pomôž mi,“ pípol Bill s hlavou stále zaklonenou na jeho ramene.
Tom už poniekoľkýkrát za tento večer obmotal dlane okolo jeho penisu a rýchlymi pohybmi privádzal Billa k šialenstvu.
Zacítil to známe cukanie v slabinách a šteklenie v podbrušku a mohol odratúvať stotiny kým…
Ozval sa hrdelný výkrik, Billovo telo sa preplo ako luk a on v rukách pocítil teplú lepkavú tekutinu.
Vynášalo ich to do výšin a s pocitom voľného pádu vracalo späť na zem. Tom v potrebe predĺžiť tento slastný okamih, prisal sa hadím jazykom k Billovmu krku, dva ostré zúbky preťali jeho kožu a Tom strnul v pohybe, keď na jazyku pocítil železitú chuť jeho krvi.
Bill lapal po dychu a vyzeralo to, že on sa ho snaží rozpučiť* v kŕčovitom objatí, až kým Billovo vnútro nezaliala teplá tekutina.
Vtedy Tom povolil svoje kŕčovité zovretie, no aj tak nehodlal Billa pustiť a zúfalo sa k nemu túlil.
Obaja sa triasli a snažili sa chytiť dych po tom silnom zážitku.
Tom pobozkal Billov krk, jazykom zahojil ranku. Krv začínala byť nevysloveným pravidlom každého ich milovania.
„Chýbal si mi,“ šepol a vystúpil z neho.
Bill sa okamžite otočil a so zbytkami vášne, ktorá ešte stále slabo lomcovala jeho telom, prisal sa na jeho pery.
Trvalo ešte pár ďalších minút, kým si uvedomili, že voda je už studená a na jej hladine sa tvoria malé biele škvrnky ako dôkaz toho, že to nebol sen, aj keď sa o po tom čase obom zdalo tak neskutočné.
Tom pobozkal Billa do vlasov a bez slova vystúpil z vane, aby sa osušil. Omotal si osušku okolo bokov a s nežným pohľadom podával uterák aj Billovi.
„Ešte stále ťa milujem,“ zaškeril sa a zaradil ústupový manéver behom do spálne.
„Tak ty s tým neprestaneš?“ uškrnul sa aj Tom a vyštartoval za ním.
„Je to to isté ako ty a tvoje otázky,“ posťažoval si naoko, ležiac natiahnutý na posteli.
„Na toto som sa ale nepýtal,“ preniesol Tom temne a hneď potom sa so zlovestným úsmevom vrhol na posteľ a hlavne teda na Billa.
Vonku ešte pršalo a okno v spálni bolo stále otvorené. Vzduch v miestnosti sa výrazne ochladil. Ich však, akoby sa to netýkalo.
Ležali tam na posteli tesne vedľa seba tvárami oproti, len cudne prikrytí osuškami, nohy navzájom premotané do neidentifikovaného pletenca.
Ich teplo udržiavalo silné elektrické pole, ktoré okolo nich krúžilo a spôsobovalo tak časté iskrenie.
Tie iskry boli jasne cítiť, vzduch bol preplnený ich vzájomnou túžbou po tom druhom. Medzi ich pohľadmi vládlo napätie, ani jeden nevedel, čo povedať.
A potrebovali vôbec rozprávať?
„Nad čím premýšľaš?“ prerušil Bill to ticho.
„Rozmýšľam… občas mám pocit, že máš rozštiepenú osobnosť.“
Bill udivene nadvihol obočie.
„Ako to myslíš?“
Tom ho nežne pohladil po líci a on odovzdane zavrel oči. Znovu ich však otvoril, keď sa tom nadychoval k odpovedi.
„Vieš, občas sa správaš tvrdo a odmerane, dokonca temne a vynucuješ si tak u ostatných rešpekt a uznanie; inokedy si zas pôvabný a vznešený ako anjel, alebo nejaké kúzelné bájne stvorenie; vtedy si bázlivý, nevinný a podmaniteľný; a nakoniec, občas sa z teba stáva to najzvodnejšie a najzmyselnejšie stvorenie, aké kedy chodilo po zemi; vtedy si môžeš podmaniť kohokoľvek; nikto ti neodolá a ty to vieš a využívaš,“ nachvíľu sa odmlčal a usmial sa nad Billovym prekvapeným výrazom, „Pokiaľ viem, len raz som videl všetky tieto tri osoby pohromade.“
„Kedy?“ so záujmom horlivo sa ho spýtal Bill s pohľadom upreným na jeho pokojnú tvár.
„Z toho posledného dňa môjho ľudského života si pamätám len jeden okamih,“ uprene sa zadíva do Billovych očí. „Keď som ťa prvýkrát stretol.“
Bill nič nevravel. Len sa usmial a chytil Toma za ruku.
Tom si pritiahol jeho ruku a začal si ňou prechádzať po tvári. „Bol si pre mňa magickou hádankou,“ vložil bozk do teplej dlane, „a stále si.“
„Mi-…“
„Už to nevrav. Nevidíš, ako ma tým trápiš?“ zarazil ho skľúčene.
„A ty nevidíš, Tom, že si to práve ty, kto ubližuje mne svojimi slovami? Kto ma neustále odmieta?“
Tom sa zarazil. Bill mal pravdu. Musel sa cítiť hrozne, keď ho Tom ustavične odbíja.
„Povedz mi, čo pre teba vlastne znamenám?“
Tom neváhal s odpoveďou. „Si pre mňa všetkým. Jediný, koho na svete mám.“
„Tak prečo potom-…???“
„Pravdou je,“ prerušil ho a do tváre sa mu nahrnul jemný rumenec, „že mi ešte nikto pred tým niečo také nepovedal a… bojím sa,“ priznal ostýchavo, zahanbene „Je to nové. Všetko je pre mňa nové,“ so zasneným úsmevom ho pohladil po chrbte ruky „Mám strach, že keby som sa zamiloval… naozaj zamiloval, bolelo by ma omnoho viac, ak by som ťa stratil… takto je to lepšie i keď… nikdy som k nikomu nič podobné necítil,“ posledné slová vyslovil takmer na hranici počuteľnosti.
„Nestratíš ma,“ Bill silno stisol jeho dlaň vo svojej.
„Si pre mňa veľmi dôležitý,“ uzavrel to a zdalo sa mu, že Bill je s jeho odpoveďou viac ako spokojný.
Schúlil sa Tomovi do náruče a objal ho.
„Som vyčerpaný. Dobrú noc, Tomi,“ zahuhlal do jeho hrude a unavene zavrel oči.
Tom nespal. Už dlho nespal, no ako Bill vravel, nechýbalo mu to.
Oveľa radšej pozoroval Billa pri spánku. Z výrazu jeho tváre sálala toľká vyrovnanosť a spokojnosť, až mu to samému navodzovalo pocit eufórie.
Chytil jeden prameň jeho havraních vlasov medzi prsty a zastrčil mu ich za ucho, aby mal ešte lepší výhľad na jeho pokojnú tvár.
Bol tak nevinný. Zarazil sa. Hlavou mu blysli spomienky na ten bar, na všetky noci, ktoré strávili spolu, na všetky nejasné informácie o jeho predchádzajúcom živote, až si uvedomil, že u Billa je nevinnosť celkom relatívny pojem.
Usmial sa nad tým, načiahol ruku za seba a oboch ich prikryl prikrývkou.
Bol to skôr zvyk, ako potreba, keďže si plne uvedomoval, že upíri- ako zvláštne to slovo v jeho hlave znie -chlad necítia.
Hlavou sa mu rozbehla armáda ďalších otázok k tejto téme, no zahnal ich do kúta mysle, aby tam počkali na zajtra.
Pohladil Billa po chrbte a s privretými očami sa započúval do piesne padajúceho dažďa…
autor: misi
betaread: Janule
driek – pas
rozpučiť – prasknout, rozdrtit
To je sladky…ale milují se v bordelu bez placení… to je dobry xD
krásné, krásné.
DAKUJEM
Tohle je opravdu krásný!
Četla jsem si první díl minulý pátek a v sobotu ráno jsem to měla dočtený a prostě… Je to kouzelný a úžasný!
Miluju to a pořád o tom cpu někomu něco ve škole 😀
Vážně, je to krásně napsaný, má to úžasný a poutavý děj a hrozně se mi líbí, že je to ve slovenštině! 🙂
Takže doufám, že další díl bude co nejdřív! :))
krása!
Úplná nádhera, každej dílek.
Do háje! Přečetla jsem na jedno nadechnutí všech 7(8) dílů a… nemám slov sakra! Naprosto dokonalý, stejně jako popisovala Dádí… ♥___♥ Vážně nemám slov a těším se na další díl… Doufám, že tu bude co nevidět…
Máš úžasnej styl psaní… *yes*
Sajü: Já ti to řííííííkala! *yahoo* V tomhle já mám prostě pravdu *yes*
misi: Prosíííííím!! Janulka mi říkala, že ona na tebe naléhat nemůže o další díl, ale mě to nikdo zakázat nemůže! Víš, co to je čekat nějaké 4 dny – a příde mi to mnohem delší teda – na další, nový díl??? Nevíš, co? Prosííím, nechceš už poslat Januli další dílek, ať to tu máme co nejdřív? Já tuhle povídku opravdu miluju… Mohla bych o ní mluvit pořád a pořád… A navíc si ty dílky pročítám pořád dokola a prostě…
Píšeš nádherně, ta povídka má svoje krásné kouzlo, které podtrhuje slovenština a prostě upíři a Bill s Tomem? Miluju to!!
Takže ještě jednou: Prosííííííííííím! Vážně, jsme věrný fanoušek tvé povídky, fakt! 😀
Je to nádherný – ráda se opakuju!!! <3