autor: misi
Keď som si prečítala, že už znovu hrozí kríza, musela som akosi pomôcť. Teda mi nezostalo nič iné, ako poslať poviedku. Je to síce len úryvok môjho budúceho diela, ešte nedokončený, ale ak môžem pomôcť, tak pomôžem.=D
Tak príjemné čítanie a ak to už čítať budete, tak mi pls nechajte komentík, nech viem, čo sa vám páči a čo nie, aby som sa mohla zlepšiť.
misi=D
…“Toooom!“…posledný vzrušený výkrik sa rozniesol izbou a potom nastalo ticho, ktoré bolo prerušované len prerývaným dychom dvoch chlapcov. Dvojčiat. Tak rovnakých, a tak odlišných. No jedno mali spoločné. LÁSKU: lásku k tomu druhému.
Bill sa schúlil do náručia svojho brata a nechal sa hladkať po chrbte, šepkať si slovká lásky, nekonečnej lásky, ktorú mu jeho brat sľuboval.
Netrvalo ani pár minút a Bill so slovami „Milujem ťa“ na perách zaspal, oprierajúc sa o Toma a určite sa mu snívali nádherné sny.
Tom však zaspať nemohol aj keď bol nasmrť unavený.
Ležal tam a upieral zrak na tú neskonalú krásu pred sebou.
Na bledé telo, ktoré sa len nepatrne nadvihovalo pri pravidelnom oddychovaní jeho majiteľa.
Tá dokonale hebká pokožka, ktorej sa chcel stále dotýkať, sa leskla pri mesačnom svetle a nadobúdala ešte bledší vzhľad.
Tie nádherné orieškové oči, ktorých riasy sa teraz jemne mihali. Tie plné pery, ktorých sa nemohol nikdy nabažiť. To všetko sa mu tak páčilo a nevedel sa vynadívať. A bolo tu ešte niečo.
Bill bol nenamaľovaný. Bolo to také nezvyklé. No zároveň tak výnimočné a krásne.
Nebolo to ako keď Tom chodil s babami. Všetky po odlíčení vyzerali rovnako fádne a nudne.
No jeho dvojča nebolo ako ony.
Žiarilo z neho čosi, čo sa nedalo pomenovať.
Tá nevýslovná krása.
Tento moment by sa hodilo zväčniť. Ale ani štetcu toho najvychytenejšieho maliara by sa nepodarilo zachytiť tú krásu v jej prapodstate.
A i tak by bol ten obraz tak výnimočný.
Avšak tak elektrizujúci a príťažlivý, že by bol zakázaný a ľudia by sa ho snažili skryť pred svetom.
Báli by sa že tá zmyselnosť a neha, čo z neho sála, by všetkých pohltila. A o koľko by bol tento svet krajší a lepší, keby z každého z nás vyžarovala toľká charisma ako z tej nevinnej bytosti, ktorá ležala po jeho boku. Taký svet by bol až príliž dokonalý. Presne ako to jemné telo zachytené na drsnom plátne. A tejto dokonalosti by sa mnohí báli…
…bol si istý, že by to tak bolo…
autor: misi =D
betaread: Janule
Kraaasne,precítné nemám slov!
Ako uplnáááá nadhera!!!!!!
škoda že tak krátka!!!!!Hm ale krásne!
ooo.. to je tak nádherně napsané a kráásně vystiženo.. prostě užasné.. poklona, mooc chválím ;D
pěkny 😉
opravdu nádhera!!! moc krásné!! povedené!!!
Ach dokonalost ♥♥♥♥