Diablov strážny anjel 19.

autor: Nena

Danke, vaša Nenush.

O pár hodín som sa viezla motorkou k cintorínu. Dúfala som, že príde. Prešla som vchodom a kráčala medzi hrobmi.

„Čakaj,“ utekal za mnou Bill.

„Tak si pohni,“ ani som nespomalila. Zastavila som až na presnom mieste.

„Deprimujúce vidieť svoj hrob,“ počula som Billa.

„Ja by som to chcela zažiť.“

„Ver, že by si nechcela. Zvláštny pocit. Cintoríny som nikdy nemal rád.“

„Ja som tu skoro bývala, keď umrela mama. Má hrob na druhom konci cintorína,“ hľadela som na Billove meno na náhrobnom kameni.

„Som už veľa dní tvojou súčasťou. A pochopil som, že si takáto kvôli mame. Ani si neviem predstaviť to, čo si prežívala, keď ťa to až takto vzalo. Keby to ale nebolo, nikdy by som sa nerozprával s Tomom…“

„Nebyť mňa, neumrel by si.“

„To sme myslím, že už prebrali. A priprav sa, lebo o chvíľu príde Georg.“

Povzdychla som si a oprela sa o hrob. Započula som jemne zvuky chôdze. Úplne tichej. Pozrela som tým smerom. Kráčal ku mne Georg.

„Ďakujem, že si prišiel,“ usmiala som sa. No on sa neusmial.

„Vieš ja ťa milujem na rozdiel od teba.“

„Vieš že v srdci mám len teba,“ povedala som neveriacky.

„Máš pravdu… Toma máš inde,“ podotkol narážkou.

„Ja som s ním nespala! Ja za to vôbec nemôžem!“

„To si mi chcela povedať to, čo som už počul?“

„Teraz budem hovoriť len ja,“ postavila som sa pred neho, „zoznámil si ma s Billom a Tomom. Bál si sa, že niečo urobím. Pri mojej, pre teba, divnej povahe. Ale nemal si inú možnosť, ako ich vziať s nami von. Ja som Billa naschvál chytala za ruku… aby si si to všimol ty, nie Tom…“

„Čo s tým má Tom, že si držala Billa za ruku?“

„Po prvé si ma mal nechať dohovoriť, po druhé Tom žiarlil. A to som netušila. Preto sa s Billom pohádali a Tom sa opil. A odišiel s autom. Preto som dala Billovi auto, aby za ním išiel. Všetko sa ako vždy pri mne obrátilo presne naopak. Namiesto udobrenia sa Bill zabil. Keď mi to povedal otec, nemohla som uveriť. Rýchlo som sa zavrela v izbe a snažila sa privolať ho. Vyšlo. Prvýkrát v živote. Nechcel si mi veriť, ale vážne sa to podarilo! A nato si prišiel ty s tvojimi rečami o mojej mame… to mi ublížilo. No nemohla som urobiť Billovi to, že mu nepomôžem. Zomrel bez rozlúčenia a vysvetlenia. Preto som išla za Tomom a po hodine mi uveril. Chceli sa porozprávať kvázi osobne. Vieš… ide o twincest. Vážne sa veľmi milovali. A keďže moje magické schopnosti sa rokmi konečne osvedčili, prepožičala som Billovi telo. Robila som to každý večer. Myslím to, že sa rozprávali a len bozkávali. Keby neboli spolu, zabilo by ich do. A keď sa neudržali… to si videl. Nie mňa. Iba moje telo. Nebola som to ja…“ hľadela som na neho. Šokovane mu skoro vypadli oči.

„Nie… veď to nem…“

„Bill mi včera povedal, že keď ste boli menší, dokázal si ho oklamať, že pes a mačka sa môžu spáriť,“ usmiala som sa. Zatváril sa, akoby videl ducha.

„Bill s tebou vážne hovorí?“

„Áno. A dokonca ho aj vidím.“

„Neskutočné,“ dokonca sa usmial.

„Povedz, že mi veríš.“

„Je teraz pri tebe?“

„Áno.“

„Spýtaj sa ho s koľkými babami som chodil.“

Otočila som sa na Billa.

„Vy dvaja ste strašní,“ okomentoval, „okrem teba s jednou.“

Skoro som na neho vyvalila oči. Pozrela som na Georga.

„Len s jednou predo mnou?“

„Veď som čakal na tú pravú,“ opatrne ma pobozkal. Pritlačila som sa k nemu a bozky mu opätovala.

„Hej, opierate sa o môj hrob,“ povedal znechutene Bill.

„Ja som ti požičala telo, tak čuš,“ ohriakla som ho.

„Ehm… Bill ti niečo povedal?“ pozrel na mňa Georg.

„Áno. Ďakujem, že mi už veríš,“ vychutnávala som si ten slastný a láskavý, šťastný pocit v jeho náručí. No započula som nejaký zvuk za mnou. Kde stál Bill.

„Ne..na,“ povedal Bill priškrtene a prikrčil sa bolestivo k zemi.

Pustila som Georga a podišla k nemu.

„Bill! Čo je? Veď ty nemôžeš druhýkrát umrieť,“ kľakla som si k nemu. No nemohla som sa ho stále dotknúť

„Tom,“ povedal skoro nepočuteľne, až úplne zmizol.

autor: Nena

betaread: Janule