Diablov strážný aniel 18.

autor: Nena

„Čo neviem?“ hneď utekala s5 dnu.

„No… Georg nás videl,“ priznal som v chodbe.

„Čo?!“ skríkla, „pri čom?“

„Ale sľúb, že sa nenahneváš.“

Namiesto odpovede vtrhla do obývačky. Sedel tam Tom bez trička.

„Pochopil to?“ spýtal sa jej. Ešte nevedel , že to je už Nena. Ta sa na neho pozerala, ako na debila.

„Nie!“ povedala priškrtene,“ povedzte mi, že ste nerobili to, čo si myslím, a že vás pri tom nevidel Georg!“

„Ou… tak to je už Nena,“ pochopil Tom.

„Vy ste spolu spali?! Cezo mňa! Ja…!“ hysterčila

„Nena, pokoj, nič sa nestalo. Našť…. teda prišiel Georg. To je jediná smola…“

„Jediná smola?! Bill! Ty nechápeš čo si urobil?! Ja ako dobrá duša som vám pomáhala! Dávala som vám svoje telo na rozprávanie a maximálne na bozky! Nie že vďaka tebe stratím panictvo! A už tobôž chalana, ktorého milujem! To mám za dobrotu?!“

„Nekrič na neho,“ ozval sa Tom a obliekal si tričko. Len odfrkla a čo najrýchlejšie sa obliekala.

„Nena,“ priblížil som sa k nej, „prosím prepáč.“

„Ty sa ku mne neozývaj! Skončila som!“ vzala si ešte kabelku a išla preč.

„Prosím. Vysvetlím ti to,“ skúsil Tom.

Odstrčila jeho ruku a kráčala vonku. Pozrel som na Toma a smutne mu zakýval. Ponáhľal som sa za ňou.

„Vieš že musím byť pri tebe. Chcem ti to vysvetliť. Určite by som sa s Tomom nevyspal. Som rád že si nám dovolila vôbec bozky. Nechcel som ti ublížiť. To určite nie.“

„Stalo sa!“

„Musíš kričať?“

„Áno!“

„Nena, prepáč!“

Došla domov a trepla vchodovými dverami. Ako vždy zamierila do svojej izby. Išiel som za ňou, no trepla mi dvere pred nosom.

„Opováž sa prejsť!“ počul som z druhej strany.

„Koľkokrát ti ešte mám povedať prepáč?“

„Ignorujem ťa!“

Nena:

To, čo spravil Bill s Tomom, sa ma hlboko dotklo. Neskutočne. Hneď som vzala notebook a zapla si icq. Georg bol prihlásený. Hneď som na neho klikla a napísala mu:

Nenush:

Ahoj. Prosím odpíš mi aspoň, keď už nezdvíhaš telefón.

Čakala som. No objavilo sa, že píše a na to mi odpísal:

George:

Nevieš pochopiť ignoraciu?

Nenush:

Viem. A viem aj prečo ma ignoruješ. Môžem ti to všetko vysvetliť? Prosím.

George:

Myslíš, že sa to dá vysvetliť inak ako to, čo si myslím? Ako dlho si ma podvádzala?

Vtedy mi vyhŕkli slzy… veľmi to zabolelo. Rezalo mi to srdce.

Nenush:

Ja som ťa v živote nepodviedla. To som nebola ja. Ale Bill. Ja viem, že mi v tomto nikdy neuveríš, ale je to tak. Nemám to srdce klamať ti, to by si mal vedieť. Nemôžem ti povedať celu pravdu, lebo aj tak by si neveril. Je veľmi ťažké niečo ti vysvetľovať, keď si sústavne proti pravde.

George:

Proti pravde? Veríš vo veci, ktoré nie sú.

Nenush:

Sú. Nechápem ako ma môžeš milovať, keď neveríš ani slovu, ktoré poviem.

George:

Lebo práve to na tebe milujem. Tú tvoju povahu. Ale netušil som, že ma podvádzaš.

Nenush:

Nepodvádzam! Milujem ťa! Prečo by som spávala s Tomom?

George:

Spýtaj sa seba.

A odhlásil sa… nechcela som tomu uveriť. Vážne je koniec? Vzala som mobil a napísala: prosím… príď dnes o polnoci k Billovmu hrobu. Všetko ti vysvetlím, aj to, čo nechceš pochopiť. Ak ma miluješ, urobíš to.

Vtedy už Bill vzdal reči a prešiel cez dvere.

„Prestaň sa takto správať! Musíme to nejak vyriešiť. A to hneď.“

„Už to riešim,“ povzdychla som si.

„Ty už nekričíš? Nehneváš sa?“

„Už nemám silu hnevať sa,“ spadla som na posteľ. Hľadela som do stropu.

„Nen…  nebuď taká smutná. Ja viem, že som to posral, ale s Georgom sa to vyrieši.“

„Dnes mu všetko poviem. Doslova všetko. Pri tvojom hrobe.“

„Myslíš všetko ako… úplne všetko?“

„Áno.“

„A ak ti zas neuverí?“

„Bude musieť uveriť, lebo inak máš problém,“ pozrela som na neho.

„Tak dobre. Pomôžem ti. A… uvidím ešte niekedy Toma?“ spýtal sa nesmelo.

„Áno, ale moje telo vám už nedám,“ povedala som rozhodne.

autor: Nena
betaread: Janule