Diablov strážný aniel 17.

autor: Nena

O dva týždne:

„Jasne. Pa. Večer,“ poslala Georgovi ešte pusu cez telefón a zložila.

„Nejak ti to chodenie prospieva.“

„Prestaň,“ zahriakla ma a usmiala sa,“ zabijem sa, keď ma tak naplňuje?“

„Nezabudni, že máme ísť za Tomom.“

Neveriacky na mňa pozrela:

„Chodíme tam každý deň, tak prečo by som mala dnes zabudnúť?“

„Len pripomínam.“

Pravda bola, že som sa nevedel dočkať. Za posledné týždne sa Nena každý deň obetovala a hodinu som bol v jej tele. Tie Tomove bozky… aaaaaaach. Cítil som sa aj previnilo voči Nene a Georgovi, ale čo už… Nena s tým súhlasila.

„Hneď potom ideme za Georgom, takže sa idem pripraviť,“ otvorila skriňu a niečo v nej našla. Vytiahla krátku čiernu čipkovanú sukňu, čiernu blúzku, čierne hrubé silonky a dlhý kabát po zem. Samozrejme čierny.

„Ty musíš mať „farebný“ život,“ neodpustil som si.

„Dnes ma nenaštveš,“ vyplazila mi jazyk a obliekala sa.

Oprel som sa o dvere a hľadel von oknom.

„Už som. Môžeme,“ prebrala ma z rozmýšľania a nasledoval som ju dole. Tam si obula čierne čižmy a pomaly sme kráčali až k Tomovi. Pomaly ale isto sa mi lepšila nálada.

 „Máš šťastie, že máš Toma,“ zapozerala sa na mňa Nena. Nejako sa radovala z môjho vzťahu.

„A ty máš Georga.“

„Ale vy dvaja ste taký vzťah, že nenormálnejší ani byť nemôže.“

„A ty a Georg? Keď idete vedľa seba a bozkávate sa, všetci na vás hľadia. Prečo? Lebo ty vyzeráš ako satan a Georg normálne.“

„Ja sa môžem aj vrátiť domov,“ zastala.

„Ale no tak… neurážaj sa hneď. To je pravda.“

Pokrčila plecami a pokračovali sme. Pomaly sme došli pred dom mojich a Tomových rodičov. Nena zazvonila.

Otvoril vysmiaty Tom.

„Zdravím,“ pustil nás dnu. Nena sa vyzula a išli sme do obývačky.

„Dáš si niečo?“ zastavil Tom vo dverách.

„Len vodu ak môžem poprosiť,“ usmiala sa.

Odišiel do kuchyne a počuli sme zvuky nalievania vody.

„Povedz mu, či si pamätá na náš posledný rozhovor v kuchyni,“ rozvalil som sa na gauči. Zakričala mu to. Rozosmial sa.

„Myslíš ten tvoj tanec na Give it to me?“ vošiel do obývačky a položil vodu pred Nenu. Tá sa napila.

„Presne,“ usmial som sa.

„No myslím že Bill ti už zvyšok povie sám. A ja to už budem mať z krku,“ vytiahla z tašky ružu a všetko zopakovala ako zakaždým. O chvíľu som bol v jej tele.

„Ahoj,“ vyčaril som sladký úsmev.

„Bill!“ vyhŕkli mu trochu slzy a hneď ma objal. Nadýchol som sa jeho vône a hneď sa mi podlomili kolená.

„Milujem ťa,“ pošepkal som.

„Aj ja teba,“ pohladkal ma po líci a začal ma bozkávať. Opatrne som si ľahol a zasypával ma pusami. Teplota mi stúpala každou sekundou. Sadol si na mňa obkročmo a začal sa venovať môjmu krku. Chcel som prestať… neurobiť to Nene, no nevedel som prestať… dal som Tomovi dole tričko a nevedel sa vynadívať na jeho dokonalé telo. Prešiel som po ňom rukou a zahľadel sa mu do očí.

„Nechcem to urobiť Nene..“

„Už nemôžem cúvnuť.“

„Ale…“ umlčal ma bozkom. Počas toho mi rozopínal blúzku. Ja som mu rozopol nohavice venoval sa jeho krku. Odtiahol sa odo mňa a dal mi dole už rozopnutú blúzku. Išiel som na sukňu, keď som započul otváranie dverí. Hneď sme tam pozreli.

„To… m,“ ostal stáť vo dverách Georg s pohľadom na nás.

„Ou… ty si mal prísť,“ spomenul si Tom. Georg sa otočil a odišiel s buchnutím dverí.

„Do riti!“ zakričal som a postavil sa. Utekal som za Georgom.

„Georg! Stoj!“ kričal som za ním. Už vonku.

„Nie! Vypadni!“

„Georg! Prosím! Toto neje Nena!“

„Áno, ale štetka,“ obišiel ma. Pozrel som na seba… mal som len spodné prádlo… na ulici. Vtom som sa ocitol vedľa Neninho tela.

„Nieeeeeeeee!“ počul som ako kričí. Hneď na mňa pozrela.

„Prepáč?!“ nútene som sa usmial.

„Za-bi-jem ťa!“

„Už nemôžeš… a to ešte nevieš o Georgovi.“

autor: Nena
betaread: Janule