autor: Licona
betaread: Janule
betaread: Janule
„Katie, myslíš, že je to dobrý nápad?“ spýtal sa Tom trochu pochybovačne. Stáli pred starým divadlom, Bill sa obďaleč rozprával so svojou spolužiačkou Klárou a s kameramanom, ktorý bol Katieným známym z vysokej a s nadšením prijal jej ponuku natáčať súťažný film.
„Môžem teda aj pozmeniť scenár a namiesto Klári tam postaviť teba, ale myslím, že by to ostatným bolo divné a pri porote by nám to neprešlo,“ zasmiala sa Katie.
„Neboj sa. Stačí, keď trochu zahráš…“
„Nemyslím si, že budem musieť hrať,“ zamrmlal Tom.
„Hej, Katie, Tom, môžeme?“
„Jasné,“ odpovedali kameramanovi naraz.
„Takže, pripravte sa. A… akcia!“
Táto scéna bola druhá v poradí a tiež jediná, proti ktorej sa Bill bránil. Pritom po očku sledoval Toma, či mu nepomôže, ale i keď sa Tom netváril príliš nadšene, mlčal. A tak Billovi nezostávalo nič iné, ako…
„Prešiel by som za tebou polku sveta,“ povedal Bill Kláre a tá mu venovala široký úsmev.
„Prešla by som ho aj celý,“ povedala Klára a pritiahla si Billa bližšie. Dotkli sa perami a chvíľu sa nič nedialo. Katie sa zľakla, že Tom z toho napokon predsa len dostal infarkt, ako tvrdil, keď si čítal túto časť scenára. Rýchlo sa však spamätal a zahral perfektnú žiarlivostnú scénu.
„Hej ty, choď od neho preč,“ skríkol a pribehol k bozkávajúcej sa dvojici. Odtrhol ich od seba a namáhavo dýchal.
„Stop, stop,“ povedala Katie, „Tom, čo sa stalo?“
„Mal si povedať : „Simon, choď od neho preč! To sa nazývaš vernou?“ a potom si ma mal odvliecť zo scény,“ ozvala sa Klára placho.
„prepáčte, prepáčte,“ ospravedlňoval sa Tom roztržito a stále namáhavo dýchal.
„Dáme si chvíľu oddych,“ zavelila Katie. Tom sa už chcel vybrať za Billom, ktorý sa na neho pozeral veľmi skúmavým pohľadom (Za jeho tvárou jasne videla myšlienky, ktoré sa tam zmätene premávali. Onedlho musí prísť k jedinému možnému záveru.), keď ho zavolala späť so slovami, že s ním ešte raz chce prebrať postavu, ktorú stvárňuje. Tom sa naoko neochotne vliekol za ňou. Katie si nebola istá, či tú žiarlivostnú scénu len hral, bola si však istá, že toto hrá určite. Bill sa zamyslene pozeral na bratov chrbát.
„Tak, aké to bolo?“ spýtal sa netrpezlivo, keď boli z dosahu ostatných.
„Perfektné,“ pochválila ho. Toma jej pochvala potešila. Na chvíľu sa zahľadel do zeme.
„Videl som, ako sa tváril,“ povedal pomaly a keď zodvihol zrak ku Katie, v očiach mu horeli plamienky.
Stálo to za to. Už len za ten jeden pohľad na nich, na Billov skúmavý výraz, tie plamienky v Tomových očiach… Robím správnu vec, pomyslela si Katie a usmiala sa ešte širšie.
„Myslíš, že on ma naozaj…“
„Jasné. Je to jasnejšie ako nebo nad nami,“ povedala a obaja s Tomom naraz pozreli dohora.
„Tak to dúfam…“ poznamenal Tom skormútene. Bolo zamračené.
„Neboj. Len ďalej pekne hraj tak, ako sme sa dohodli. Nič nemôžeš stratiť…“
„…môžem len získať,“ dokončil za ňu Tom. Katie prikývla na súhlas.
„Ale daj si záležať na tom, aby nepochyboval, na koho si to tam tak žiarlil, jasné?“ pripomenula mu po chvíli ticha.
„O Kláru som sa nikdy obzvlášť nezaujímal, ale nenechám nič na náhodu.“
„Tak zlom väz…“
„Kláre určite, ak ho pobozká ešte raz,“ zamrmlal Tom a Katie sa zasmiala.
OOO
Vlastne by som mu mala poďakovať. Áno, to aj urobím, rozmýšľala Katie, keď hľadela na Toma, ktorý niečo zanietene preberal so svojím bratom, ale na to príde čas neskôr. Nakoniec. Ešte mám robotu. I keď to vyzerá nádejne.
Bill mal ruku položenú na Tomovom pleci a tváril sa nevýslovne roztomilo. Očividne bol z dlhého bratovho vypytovania trochu zmätený, ale aj potešený. Katie vedela že sa Tom práve pýta, aká Klára bola, či bola dobrá, ako sa pri tom cítil a či sa mu to napokon páčilo, keď sa tomu tak bránil. Snažil sa tváriť čo najnenápadnejšie, veď napokon, dievčatá s Billom vždy preberali do najmenších podrobností, ale zároveň tam chcel pustiť aj trochu žiarlivosti. A Katie usúdila, že mu to ide veľmi dobre.
Keď sa tak na neho pozerala a videla ten výraz v jeho očiach, tú skrývanú túžbu, na okamih zatúžila, aby sa tak pozeral na ňu. Pokrútila hlavou akoby ju to mohlo zbaviť tej myšlienky a zadívala sa radšej na druhú stranu.
„Tom je aspoň skutočný,“ povedal jej hlások v hlave, „nie ako Roth z tvojej knihy alebo už pár rokov staré spomienky na Gabriela, ktorého si tak milovala. Ale je to v podstate jedno, je rovnako nedosiahnuteľný, ako tí dvaja ostatní.“
„To máš pravdu. Ale predsa len ma tieto tri osoby držia pri živote,“ odpovedala tomu hlasu Katie.
„Rotha stratíš, keď dokončíš knihu. Tom bude mať onedlho Billa. Jedine spomienky ti teda zostali.“
„Nejde však žiť stále v spomienkach…“
„Vieš o tom, že si pomaly pretrhávaš nitky, na ktorých visí tvoj život?“
Odpoveďou bolo ticho…
autor: Licona
a ticho znamená souhlas….
Je to napínavý..
dáááááááál….:-D
miluji slowenstinu….je mnohem kraaasnejsi nez cestina…..wazne…je takowa….nwm pste mi pripada zhe je wic procitenejsi…a slowaci maj i lepsi ty slowa…a tak….pste slowenstina the bestx)
Moc se mi to líbí, ale nějak pořád nechápu Katiiny pohnutky, ale nedělej si se mnou starosti, třeba mi to jednou dojde:-)))
Mám tuhle povídku ráda, čte se moc příjemně. Sice je pro mě Katie pořád trochu záhadou, ale nevadí… určitě se to všechno pospojuje 🙂