autor: Licona
betaread: Janule
betaread: Janule
„Heej, takže, ty myslíš… ja a Bill… a…“ zostal ohromene mlčať, keď mu povedala svoj návrh.
„Áno, presne si to vystihol,“ zasmiala sa.
Pre Toma bol tento deň zatiaľ najrozporuplnejší, aký kedy zažil.
„Len musíš Billa presvedčiť, aby…“
„Ale on nebude chcieť,“ Tomovu tvár skrivil smútok tak silný, že Katie stislo žalúdok od ľútosti.
„Pokús sa ho nejako presvedčiť… Vieš čo? Mám nápad. Som si istá, že Bill k tebe cíti to isté, čo ty k nemu. To, ako žiarlil, to, ako na teba pozerá,“ zodvihla ruku, aby ho umlčala, pretože na to určite chcel niečo povedať, „podľa mňa to však chce zatajiť, ako ty…“
„Počuj, Katie, ja si nie som istý, či cíti to isté. Ak sa bude na to, čo si vymyslela chytať, môžeme si byť takmer istí. Ja sa ho však normálne nemôžem pokúšať zbaliť…“
„O to ťa nežiadam, i keď budeš musieť zrejme ku koncu urobiť nejaký krok, ale to až vtedy, keď si budeme úplne istí. Takže… kde som skončila? Rovnako ako ty, chce utajiť svoje city. Som si ale istá, že keď mu povieš, že sme spolu skončili, že ťa mrzelo, že si to tajil a keď mu polichotíš, že by bol z neho úžasný herec a keď vďaka nemu súťaž vyhráme, za svoj podiel z výhry pôjdete na dovolenku…“
Tomov výraz napovedal o tom, že sa mu ten nápad páči. Avšak po chvíli sa zamračil.
„Katie? Prečo to vlastne robíš? Ja viem, že sme priatelia, ale…“
Katie sa na chvíľu zamyslela. Zamyslela sa nad svojím pravým dôvodom toho nápadu a nad svojou knihou, ktorej chýbalo už len pár záverečných strán a epilóg. Nemohla mu povedať celú pravdu.
„Nemôžem sa pozerať, ako vám dvom pred očami uniká šťastie.“
OOO
Keď Katie odložila pero, bolo už pár minút po tretej hodine rannej.
„Je to zvláštne, že keď chcete svoju prácu natiahnuť na čo najdlhšie, ide vám pekne odruky,“ prehovorila do prázdnej miestnosti, ktorá bola zaliata mesačným svitom. Sama sebe sa zasmiala. Pretrela si unavené oči a načiahla sa oboma rukami za dvoma zápisníkmi, ležiacimi na stole. Jeden z nich dala na chvíľu bokom a druhý otvorila. Obsahoval práve dopísaný scenár ich amatérskeho filmu. Očami prebehla text na poslednej strane. Objavila tam pár chýb, niet divu, veď písala takmer sedem hodín bez prestávky.
Odložila zápisník, z ktorého trčalo pár strán, a otvorila zápisník, v ktorom bol jej život. Kniha ju vábila. Akoby potichu šepkala: „Dopíš ma… už mi chýba iba pár strán, tak na čo čakáš?“
Nemohla to urobiť, nemohla teraz zodvihnúť pero a dokončiť dielo, ktorému odovzdala úplne všetko, čo jej po rozchode s Gabrielom zostalo.
Položila aj druhý zápisník na stôl a stihla ruku, akoby sa popálila. Nie, teraz ju ešte nemôže dokončiť, pretože potom to už bude definitívne. Ešte stále v kútiku duše dúfala… Ale nie, bude to tak. Musí to tak byť, vedela to. Posledné stránky si nechá na potom…
OOO
Na konkurze na obsadenie do Katienho filmu sa zúčastnili všetci žiaci z triedy, okrem tých, ktorí si boli istí, že by popri konkurencii neuspeli. Po prvých adeptoch na hlavnú úlohu si Katie nevedela vysvetliť, prečo. Určite by boli ich výkony lepšie, ako výkony, ktoré práve mala možnosť vidieť. Našťastie to zachránilo talentované dievča, ktoré bolo prvé, ktoré dostalo jednu z hlavných úloh.
Ďalší žiaci boli viac-menej priemerní, Katie im dala menšie úlohy, jej očakávanie však naplnili bratia Kaulitzovi. Katie v duchu jasala, že obsadenie do hlavných úloh nedostali len preto, že ona bola porota. A hlavne ju tešilo, že Bill po dlhom presviedčaní a lichotení nakoniec na konkurz prišiel. Vyzeral vyrovnane, ale ešte stále na Katie vrhal trochu nevhodné pohľady (teda, keď to zoberieme z toho hľadiska, že Katie bola predsalen jeho učiteľka, no Katie Billa chápala). Na Toma však pozeral milo a stále mu visel na perách. Očividne ho tešilo, že Tomov nedávny odmeraný postoj radikálne zmenil a Tom si všetko, čo bratovi v posledných týždňoch spôsobil, snažil vyžehliť neustálou pozornosťou a zabávaním brata.
Katie ich neraz (i keď nerada) musela upozorniť, aby nerušili priebeh konkurzu (na čo sa Tom len zasmial a Katie sa na neho nemohla hnevať, pretože dôvodom na Tomovu dobrú náladu bola nádej, ktorú mu dala ona sama).
Keď už boli všetky úlohy rozdelené a väčšina žiakov už opustila priestory telocvične, v ktorej sa to všetko konalo, Katie kútikom oka zachytila, ako sa k nej Tom s Billom blížia. Tom sa jemne usmieval a tváril sa pri tom nezúčastnene a Bill sa chvíľu pozeral do zeme, kým našiel odvahu pozrieť sa jej do očí.
„Pani profesorka, prepáčte, že som na vás vtedy u nás doma tak vyskočil. Tom mi už všetko vysvetlil a povedal, že ste sa o mňa vtedy dobre starali. Takže sa vám chcem týmto…“ odkašľal si, aby zahnal rozpaky „…poďakovať a ešte raz sa ospravedlniť.“
Katie chvíľu mlčala a pomaly jej dochádzalo, čo práve počula. Pozrela na Toma, ktorý stále hľadel kdesi doneznáma. Dala by krk za to, že v tom má prsty. Bill by sa totiž nikdy sám od seba neospravedlnil. Aj pri tých slovách na ňom videla, že by bol najradšej kdekoľvek inde, len nie tu. A ona ho chápala. Veď spávala s človekom, ktorý bol jeho srdcu najbližší.
„To je v poriadku, Bill. A kľudne ma volaj Katie.“
autor: Licona
to je skvělý ja se tak těším na další dílek
Taky se těším na natáčení, jsem zvědavá co dostane Billí za roli… skoro bych to tipla na hlavní ženskou postavu 😀 J.
To jsem zvědavá, co ten Bill bude vlastně hrát?!?!?
Na natáčení jsem taky zvědavá. Ale musím přiznat, že pořád nemám úplné jasné v té její knížce. Pořád nevím, o čem to vlastně píše. Pořád tady nacházím jen náznaky, ale nespojuje se mi to dohromady, nicméně věřím, že mi to nakonec dojde.
Nejvíc mě těší, že už Tom s Katie nespí. Je to blbý, ale fakt mě to potěšilo o:-)
Prímová povídka, Licono.