My Paper Heart 5.

autor: Licona
betaread: Janule

Bill sa prikrčil, aby ho Tom náhodou nezbadal. Pripadal si podlo. Musel však zistiť, prečo sa Tom tak správa. I keď by mal za to kruto zaplatiť… Povedal si ale, že keď prežil to, že Tom mu niečo tají a to, ako sa k nemu správa, prežije už naozaj všetko. Vedel, že ho to bude stáť niekoľko prebdených nocí plných sĺz a nemých výkrikov do tmy. Neistota ale bola oveľa horšia. Preto sa vybral za bratom, keď sa ten znovu chystal nenápadne vypariť.

Tom zašiel za roh a Bill vyliezol z úkrytu. Rýchlym krokom sa vybral za bratom dúfajúc, že kým príde za onen roh, Tom mu niekam nezmizne. Mal namále. Ešte však stihol zazrieť Tomovu mikinu miznúcu v zadnom vchode jednoduchého domu s marhuľovo oranžovou maľovkou.

Billovo srdce zovrela ľadová ruka. Takže predsa len za nejakou chodí. Obzerajúc sa pribehol ku schránke na plote. Keď uvidel meno svojej učiteľky, zatmelo sa mu pred očami a musel sa pridržať bráničky.

„Mládenče, nie je vám zle?“ oslovil ho nejaký starší pán a ustarostene si obzeral jeho tvár, z ktorej zmizla všetka farba.

„Nič mi nie je, ďakujem za opýtanie,“ zamrmlal neprítomne a ako v mrákotách sa odlepil od bráničky. Nevnímal, kam kráča a úprimne, bolo mu to jedno. Bolo to ešte horšie, ako si myslel. Nemohol triezvo uvažovať, chcel sa otočiť a vtrhnúť medzi tých dvoch, odtrhnúť ich od seba a zakričať Tomovi do tváre, že ho miluje, ale zároveň tak moc nenávidí, že pre neho prebdel už nejednu noc za posledného pol roka, že ho bolí, keď mu nič nepovie…

Nohy ho však niesli ďalej. Ďalej od Toma a jeho milenky, ktorá bola zároveň jeho učiteľkou. Po chvíli kráčania šok trochu pominul a Billovi sa do očí začali tisnúť slzy.

„Aha, to je ten buzík. Spievajúci buzík,“ ozval sa posmešný hlas napravo od neho.

„Momentálne mu nie je príliš do spevu,“ poznamenal druhý.

„Nechal ťa chlapec? Ani sa mu nečudujem,“ pridal sa tretí hlas a po jeho výroku sa ozval výbuch smiechu.

Bill vzhliadol do tváre tých, ktorí sa mu v túto chvíľu odvážili posmievať. Smiech stíchol. V Billovom pohľade bola totiž koncentrovaná všetka nenávisť, smútok a beznádej.

Ticho však netrvalo dlho.

„Na koho sa tak pozeráš, emo buzík?“ najmenší chalan zo skupinky podišiel bližšie k Billovi a napľul mu k nohám.

Bill v tej chvíli nerozmýšľal. Vrhol sa na chalana a za chvíľu už padali rany. Do boja sa po chvíľke zapojili aj druhí dvaja chalani. Krátky boj zaraz skončil. Chalan, ktorý Billa vyprovokoval, si utieral krv z rozrazenej pery a jeho dvaja kamoši zatiaľ držali krvácajúceho Billa na zemi.

„Tak toto si nemal, kamoško,“ vyhlásil chalan s rozrazenou perou a kopol Billa do brucha. Bill zaúpel. Ten zvuk sa zrejme chalanom zapáčil, lebo sa opäť rozrehotali. Každý z nich si ešte do Billa kopol a pobrali sa preč.

„Keď sa nabudúce stretneme, nevyviazneš z toho takto ľahko,“ zakričal za ním jeden z nich.

Keď zmizli z dohľadu, Bill s námahou vstal a neprítomne si utrel z úst a nosa krv. Nadvihol si tričko, aby si prezrel bolestivé miesto, kde ho jeden z nich kopol. Presne uprostred hrudníka mal podliatinu. Dotkol sa jej a zasyčal od bolesti. Druhý kopanec mal na boku, ten vyzeral trošku lepšie a ani tak veľmi nebolel, a posledný sa skvel na pravom stehne. Ten si lepšie prezrie neskôr.

S pokrivkávaním prešiel na druhú stranu chodníka a pobral sa domov.

♥♥♥

Tom prišiel domov v celkom dobrej nálade. Na lúke bolo pekne a konečne sa niekomu vyrozprával zo svojho trápenia. Nepovedal Katie všetko, neodhalil jej svoje city, ale povedal dosť. A ona ho chápala a snažila sa mu pomôcť.

Len čo Tom vošiel do kuchyne, niť jeho myšlienok na rozhovor s Katie sa pretrhla. Čosi tu nebolo v poriadku. Na stole sa kopilo niekoľko gáz a vedľa nich stála otvorená nádoba s octanovou masťou. Pri umývadle bola mokrá vreckovka, na ktorej bolo pár kvapiek krvi. Na zemi dokonca ležalo tričko, ktoré malo od tejto životne dôležitej tekutiny takmer celý rukáv.

Tom sa stiesnene obzeral okolo seba. Začínala sa ho chytať panika.

„Bill!“ skríkol na celý dom. Neozvala sa žiadna odpoveď. Tom bleskovo preletel do obývačky, ale ani tam Bill nebol. S dupotom vybehol po schodoch a bez zaklopania vbehol do Billovej izby. To, čo videl tam, ho vystrašilo ešte viac, ako to všetko v kuchyni.

Na posteli ležal Bill. Bol iba v slipoch. Na bruchu, boku a nohe mal priložené gázy a zápach octanu bol v tej izbe takmer neznesiteľný. Vedľa postele bol odhodený uterák, ktorý si Bill zrejme prikladal ku tvári.

Toma trochu upokojilo, keď videl, že Bill nestratil hlavu a rany si vydezinfikoval. Čo ho však donútilo pribehnúť k Billovi a vystrašene mu hľadať puls, bola prázdna fľaša, o ktorej Tom vedel, že si ju ich mama schovávala pre návštevy. Billov puls bol v poriadku, avšak keď ním Tom potriasol, jeho brat len niečo zamrmlal a Tom zacítil prudký závan alkoholu. Bol tak silný, že Tom celkom vážne uvažoval o tom, že by sa z neho dalo opiť.

Trochu poodstúpil a začal si lačne prezerať Billovo nahé telo. Ale znepokojovali ho tie gázy. Tom odhrnul tú, ktorú mal najbližšie. Vzápätí to oľutoval, pretože na tom mieste Billovu krásnu pokožku špatila červená podliatina. Keď dal gázu opäť na miesto, Bill sa strhol a fľaša mu s rachotom vypadla z ruky. Opäť niečo zamrmlal a rukou si zovrel žalúdok.

Tom bezradne postával nad bratom a rozmýšľal, čo spraviť. Po chvíľke vybral mobil. Napadlo ho zavolať o radu mamu, ktorá bola ešte týždeň na služobnej ceste. Tá by však spanikárila a okrem toho, už nikdy by ich nenechala samých doma. Komu teda zavolať? Náhle ho napadla ďalšia vhodná osoba. Katie…

autor: Licona