Medzinárodný odbor pre štúdium zaoberajúci sa nezvyčajnými vecami SK

autor: Shellayn a Licona
betaread: Janule

Klikla som na internet a do riadku hore som naťukala svoje zvyčajné – http://twincest.blog.cz. No jee, aké pekné fotky! Keby som tak bola Tomom… Och, sladký Bill, aký si len nádherný! A to tvoje krásne chudé telo! Bože, ale Tom by mohol trošku schudnúť… Pár kilo dole, a bol by to krásavec…

O_o

Pamätáme si to presne. Deň, ktorý bol tak výnimočný. A to len z jediného jednoduchého dôvodu… boli porušené gravitačné ak nie fyzikálne zákony. Tisíce vedcov nad tým krútilo hlavou, ale rozumného vysvetlenia sa nedobádali. Ale napriek tomu musíme ešte stále dúfať, že po prečítaní tohto rozprávania, najlepšie nejakou veľmi vzdelanou osobou, bude všetko vysvetlené. No nezostáva nám nič iné ako dúfať v lepší zajtrajšok … (spísal tím medzinárodných fyzikov s pomocou najkvalifikovanejších expertov so zameraním na reč a rozvoj jazyka).

Písal sa dvadsiaty prvý máj roku dvetisíc dvanásť.

Deň : piatok. Čas : trinásť hodín. Počasie : nebolo zvláštne. Bolo celkom prirodzené. Slnko pálilo a teplota sa vyšplhala až na 38 stupňov Celsia, čo bolo veľmi nebezpečné. Najmä z hľadiska špecializovaných pracovníkov, zvyčajne kvalifikovaní ľudia k tomuto faktu príliš neprihliadajú. A okrem toho sa objavil ďalší problém, vietor. Proste nebol. Nefúkal. Nemal odkiaľ. Naša planéta v túto chvíľu nebola priaznivo naklonená. Ľudia, učte sa! Budete mať rakovinu! Vaša imunita bude oslabená… môžete byť veľmi vyčerpaní.

„Ehm, madam?“ mladý muž, približne dvadsaťročný, pristúpil k mladému dievčaťu. Vek? Čerstvých sedemnásť a dva týždne. Choroby, ktoré milá osoba prekonala: zápal žlčníka, nádor na mozgu a dyslekcia. Zbytok nájdete v zdravotnej karte, momentálne sa nachádza v slečninom kabáte. Ponáhľa sa k doktorovi, podozrenie na rakovinu. Chyba. Veľký omyl! Lekár jeden nevzdelaný – poznamenal by Paroubek.

Slečinka mladistvého vzhľadu sa otočila k mladému mužovi. Hľadela mu priamo do jeho láskavých oči. Malo by nám ho byť ľúto. Ľúto, že narazil na toto dievča. Možno on je príčinou závady v zákonoch fyzikálnych!

„Prajete si?“ so záujmom na neho pozrela. No napriek tomu nebola rada, že sa jej prihovoril. Tak veľmi sa bála, aby jej nezačal vyčítať jej nadváhu! Bol totiž moc krásny. Pane, smiem vás požiadať o ruku?

„Nepotrebujete…“ nedopovedal. Bál sa, aby tejto krehučkej dáme neublížil. Pôsobila tak zoslabnuto…

„Nie, ďakujem,“ ozvala sa hláskom, ktorý sa z hľadiska šírenia zvuku v žiadnom prípade nemohol dostať k sluchovému ústrojenstvu toho dokonalého pána. Len nech sa tak na ňu nepozerá! Bože, aká je len obézna… oproti jeho dokonalosti…

„Ako prosím?“ spýtal sa pán a zvraštil obočie. Poznámka – Napísať zdravotnej poisťovni, nech mu v budúcnosti neprepláca plastickú operáciu. Dôvod – Zámerné preťažovanie mimických svalov!

Milá slečna chcela rýchlo zmiznúť, vypariť sa, prepadnúť sa od hanby. To jeho dokonalé telo! A ona pri svojej výške 175 centimetrov desivých 45 kilogramov!

A vtedy sa stala tá zvláštna vec, ktorú nevie vysvetliť ani ten najlepší fyzik z najlepších: oblasť vysokého tlaku sa dostala do oblasti, kde spolu s nízkym tlakom boli aj obaja diskutujúci ( laicky povedané, zafúkal vietor) a telo milej slečinky sa vznieslo aj napriek všetkým fyzikálnym a gravitačným zákonom. S týmto pán Newton určite nepočítal!

Slečna sa zmohla na celkom slušný výkrik. Namerané senzormi – neuveriteľných, a vlastne v tejto chvíli aj neprekonateľných, 102 decibelov. Jej telo sa chvíľu len tak vznášalo nad hlavou prekvapeného a kričiaceho pána, a potom ho odvialo smer severovýchod, Západná ulica, Berlín.

Slečna sa vo vzduchu takmer nepohla. Šok, podvýživa, únava, alebo následok nejakej prekonanej choroby? Zato jej oblečenie vialo všade naokolo. V jednu chvíľu sa jej zodvihlo tričko a odhalilo hrudník s nesmierne vystupujúcimi rebrami a tenkou pokožkou, cez ktorú presvitali takmer všetky orgány dutiny brušnej. Mohli sme spozorovať všetko: od hrudného koša, ľadvín a slepého čreva, žalúdku… Proste geniálny vzor pre študentov študujúcich medicínu.

Čas : trinásť hodín, päť minút. Vznášajúca sa postava dorazila na frekventovanú ulicu a spôsobila 5 úmrtí zo šoku a 3 dopravné nehody. Slečna mala na krku hneď niekoľko trestov – neprípustné.

A čo sa jej hlasného výkriku týka, pár ľuďom sa začala rozširovať červená farba – to je nevyliečiteľný dôsledok. Čo sa týka faktov do budúcnosti, daní postihnutí majú problémy s imunitou (často boli kvôli tomu ohrození na zdraví). Potom nasleduje mnoho príznakov, ale tie nájdete na strane sto päťdesiat deväť v učebnici pre psychológov najvyššieho postavenia. Lenže najhorším následkom pre obeti bolo zníženie sexuálnej túžby… z tohto sa odvíjajú následky na niekoľko rokov dopredu. Predovšetkým depresívne stavy a hučanie v ušiach. Slečinka, ktorá stále netušila, že onedlho ju zrejme dostihne krutá ruka zákona, si stále pokojne letela ponad ľudí. Jeden pán, ktorý sa sem dostavil ako svedok tejto zvláštnej situácie vypovedal, že dievčinina pokožka mala nezdravú bledú farbu, z čoho konečne môžeme vyvodiť záver, že nekričala o pomoc z dôsledku šoku, ktorý je, ako iste viete, akútne generalizovaný pokles perfúzie tkanív a orgánov, ktorý vyvoláva neschopnosť zásobovať kyslíkom a živinami, a zhoršuje odvod CO2 a metabolitov z tkanív. A dobre, že nekričala, mohla tak napáchať ešte viac škody!

Konečne na miesto tejto udalosti povolali hasičskú a záchrannú službu.

„Hej, slečna!“ zakričal jeden príslušník hasičského zboru. Tá však neodpovedala. Pochopiteľne. Jej tričko sa opäť o niečo viac nadvihlo a pár ľudí z toho začalo zvracať vrátane prihovárajúceho sa hasiča.

„Dáme vás dolu, nebojte, len si, prosím vás, stiahnite to tričko!“ zakričal jeden zo záchranárov, ktorý len úkosom sledoval slečnu, robilo sa mu totiž tiež zle.

Možno by sa nasledujúce udalosti neboli vôbec odohrali, keby slečna túto prosbu poslúchla. Kým sa totiž záchranári pozbierali, dievčina už letela smerom k hotelu Hilton Berlín. Vďaka vetru, ktorý nabral rýchlosť 32 kilometrov za hodinu, bola pri hotely za neuveriteľné 2 minúty, mimochodom to bolo smerom severozápadným – čo bola náhla zmena. Keby letela s vetrom, ktorý dovtedy vial na juhovýchod, mohla by doletieť k nie príliš vábivým lesíkom, ktoré keby vo svojom šťastí preletela, dostavila by sa až na vrakovisko. A tam väčšinou rýchlosť vetru klesá, ak nie celkom ustáva.

A tak milá slečinka bola odviata až k hotelu, pri ktorom jej rýchlosť klesala – hotel ju kryl pred silným náporom vetra. Teda sa len tak vznášala. A ľudia, občasne prichádzajúci k oknu, v lepšom prípade omdlievali (bohužiaľ sa im nevyhol pohľad na milú slečinku) a v tom horšom mali nemalé črevné problémy, či iné, z uvedených vyššie. Netreba opäť vymenovávať.

Ale čo sa nestalo! Zrejme sa k nej dostal malý vír vetra a tak sa vzniesla o dobrých desať metrov vyššie. Tam sa opäť iba vznášala, tentokrát všetko odporovalo jej prípadnému poletu doprava či doľava.

Slečinka sa teda vzdala mávania svojou rúčkou, v tej chvíli zrejme použitou namiesto nástroja zvaného „plachta“ a nahliadla do izby, do ktorej sa jej cez balkón naskytoval vynikajúci pohľad. Najprv sa mlsne usmievala na pravý perzský koberec (mimochodom farby červenej), na nábytok, ktorý pôsobil viac než luxusne, ale to všetko skončilo v tej chvíli, ako zahliadla misku s jedlom. Starostlivo začala očami mapovať jej obsah, až dospela k názoru, že ľudia, ktorí tu bývajú, sú veľmi nezdraví. Onen obsah hovoriaci si jedlo, bol nabitý sedemdesiatimi štyrmi kalóriami, čo bolo neprípustné. Ak správne počíta podľa matematického symbolu spravodlivosti zvaného trojčlenka, za deň by nemal príjemne (teda chudo) vyzerajúci človek zjesť viac ako 15 kalórií. Je to neprípustné.

Nakoniec jej pohľad zamieril k dvom osobám, ktoré vyzerali nadmieru tučne! Zhrozila sa. Ľaknutím jej vypadla kabelka, po ktorej sa ešte s istou nádejou načiahla. Bohužiaľ, snaha bola zbytočná. Kabelka sa rútila k zemi rýchlosťou 27 kilometrov za hodinu, zatiaľ čo slečinka by vzhľadom na jej váhu padala rýchlosťou 12 kilometrov za hodinu. A ak sa chcela pohnúť, robilo jej to veľké problémy, gravitácia si jednoducho nevyberá.

A opäť sa, celkom nečakane, ozvalo zdola volanie, tentokrát z megafónu, aby k slečinke zvuk hlasu doľahol:

„Slečinka, my vás dáme dolu!“

Slečnu ani omylom nenapadlo pozrieť sa dole, radšej pozorovala onu dvojicu, vyvádzajúcu v posteli, aj napriek jej nesympatiám k dvojici, boli predsa tak tuční! V tej chvíli sa ona dvojica pobozkala a okrem toho na ich tváre dopadlo ostré letné svetlo pod uhlom sedemdesiat päť stupňov, štyridsať dva minút a tri sekundy.

Slečinka najprv vykríkla. No veľmi slabo, nadvihovanie žalúdku jej to nedovoľovalo. Slečinka ešte raz pozrela tým dvom do tváre, či ju zrak neklame. Nie, skutočne nie. Naozaj sú to tí dvaja slávni. Bratia Kaulitzovci. Ako sa to preboha len mohlo stať?!

To už jej priesvitný žalúdok nevydržal a svoj minimálny obsah vyklopil smerom dolu. Zvratky sa po dopade rozprskli do okolia v rozhraní dvadsiatich štyroch metrov, neuveriteľné. No zbytok sa pričítava spätým molekulám, ktoré sa čírou náhodou nerozdelili na atómy.

„Tu ste!“ ozvalo sa jej za chrbtom. Takže hasič mestského oddielu konečne dorazil k nej. Snažil sa na ňu nepozerať, ale nešlo to. Bolo mu zle už zo samotného dotyku, keď ju držal okolo pása a snažil sa nahovoriť si, že nič nenesie. Jeho mozgové bunky skolabovali v tej chvíli, keď jeho predstava ďalej nechcela tajiť realitu, a tak omdlel. Našťastie vo chvíli, keď dlhočizný rebrík došiel až dole, takže slečinku v zdraví dostal na zem.

Čas : trinásť hodín, dvadsať päť minút.

Slečinka div že opäť neuletela, keby nebolo dvoch pomocníkov, čiže tých, čo mali silné žalúdky. Ale nie dostatočne, ťažko slečinku dostali do auta pre psychicky chorých, a potom nastúpili.

Slečinka bola vezená ako zvláštny a ojedinelý druh na svojej planéte, okrem toho slúžila na testovanie na základe fyziky, poprípade biológie, chémie a iných, nemenej dôležitých oborov.

Súd sa k jej šťastiu bohužiaľ nekonal, avšak jej život stretlo iné šťastie: už sa nikdy nemusela pozrieť na to odporné slizké jedlo.

A tak pamätajte na osud tejto dievčiny, ktorá sa stala ojedinelou. Ktorá sa stala nielen tŕňom v oku všetkých významných vedcov (ktorí doteraz nechápu porušenie mnohých zákonov), ale tiež významnou osobnosťou uprednostňovanou v učebniciach fyziky (a iných). Vďaka tomu dosiahla väčšina žiakov lepší prospech, pretože za okolností, že uprednostňovali zákony dané týmto dievčaťom, dostali hodnotenie na výbornú.

…

S pozdravom, Medzinárodný odbor pre štúdium zaoberajúci sa nezvyčajnými vecami.

O_o