Ďalší ťah

Čiernovlasý chlapec sedel na bielej posteli a rozmýšľal.

„Takže, keď posuniem koňa sem,“ mrmlal, „tak by to… ale nie. Nie, nie… Čo by som len…“ od sústredenia mračil bledé hladké čelo a očami prepaľoval šachovnicu, ktorá ležala uprostred malej miestnosti. Vonku sa pomaly stmievalo, ale chlapec si to nevšímal.

„A keby veža išla sem…“ zašepkal po hodnej chvíli a ústa sa mu náhle roztiahly do úsmevu, „áno, mám to. A pozrieme sa, ako si poradíš s týmto. ŠACH!“ povedal s radosťou v hlase.

Vstal a pomaly došiel k šachovnici, aby pohol tou správnou figúrkou.

O_o

Na chodbe stála mladá žena a so záujmom pozorovala chlapca v miestnosti, ktorý uprene hľadel na šachovnicu.

„… a Seanovi treba dať lieky. Zase nemôže spať,“ ozvalo sa tesne za ženou a ona takmer vyskočila od ľaku, taká bola zaujatá pozorovaním chlapca s tmavými vlasmi a prekvapivo bledou pokožkou. Obzrela sa za seba a zbadala doktorku a sestričku. Sestrička sa vzápätí pobrala kdesi dozadu ale doktorka zastala pri žene.

„Á, vy ste už tu,“ skonštatovala.

„Áno. Teší ma. Vy musíte byť doktorka Hertzová, je tak? Ja som Veronica.“

„Aj mňa veľmi teší, slečna. Verím, že budete pre kliniku prínosom.“

Veronica sa usmiala a opäť sa zadívala na čiernovlasého chalana.

„Zaujal vás, však?“

„Prosím?“

„Hovorím, že vás zaujal,“ zopakovala doktorka.

„Áno, zaujal. Akoby z neho niečo…“ rozpačito rozhodila rukami Veronica.

„Presne viem, o čom hovoríte. Nie ste jediná, ktorá si to všimla,“ dôverne na ňu mrkla doktorka, „ten chlapec má neuveriteľnú charizmu.“

„Čo mu je, ak sa smiem spýtať? Nevyzerá ako tí ostatní…“

Doktorka si vzdychla.

„Viete, jeho brat zomrel pri autohavárii.“

„Chudák chlapec,“ vzdychla slečna.

„Áno, chudák. Zo začiatku to niesol veľmi ťažko, potom však… No, chlapec už nerozoznáva sen od skutočnosti. Boli si totiž veľmi blízky – boli dvojičky a niektorí ľudia vravia, že boli nielen bratia, ak viete, čo tým myslím.“

„Bolo medzi nimi niečo viac? Boli milenci?“ prekvapene sa spýtala Veronica.

„No, sú takí, čo si to myslia,“ vyhýbavo odpovedala doktorka a zadívala sa na chlapca, ktorý sa práve zodvihol z postele a išiel posunúť jednu figúrku na šachovnici.

„Čo to robí?“ prekvapene vyvalila oči Veronica.

„No, to je na tom všetkom najzvláštnejšie… Hrá šach.“

„Ale, čo je na tom také zvláštne?“

„Hrá ho každý deň už rok. Ale, dosť bolo rečí,“ povedala doktorka, akoby si práve uvedomila, že majú priveľa práce na to, aby čas zabíjaly týmto rozhovorom, “ môžete sa ho na to spýtať sama. Je to jediná vec, o ktorej rád rozpráva. A cestou mu zoberte aj lieky. Keď ste už tu, treba vás využiť…“ s úsmevom povedala doktorka a už sa chystala odísť, ale ešte sa zvrtla a dodala, „a naozaj, volajte ho Bill.“

O_o

„Ahoj Bill, doniesla som ti tvoje lieky.“

„Ó, ďakujem,“ odpovedal chlapec a zvedavo sa pozeral po žene.

„Prepáč, nepredstavila som sa. Volám sa Veronica a som nová sestra.“

Bill len kývol hlavou, lebo práve zapíjal lieky, ktoré mu podala aj s pohárom vody.

„Počuj, Bill. Ty hráš šachy?“

„Áno,“ odpovedal s úsmevom, „hráme už rok. A táto hra je obzvlášť dlhá. Stále ju nemôžeme dohrať.“

„Hráte? S kým ich hráš?“

„No predsa s mojím Tomom,“ usmial sa Bill.

„S tvojím bratom?“

„Áno. Viete, ja spravím jeden ťah cez deň a v noci je rad na ňom.“

Žena sa obrátila na odchod, ale pred dverami sa naraz obrátila naspäť a spýtala sa otázku, ktorá jej ležala na jazyku.

„A ako vieš, že je to on?“

„No, najprv som si myslel, že nadobro odišiel,“ Bill sa zamračil, „bol som hlúpy, že som si to myslel. Tom by ma NIKDY neopustil. A potom, raz prišiel za mnou v noci a spýtal sa, či si nechcem zahrať šach. Odvtedy hráme každý deň.“

Bill sa skúmavo zahľadel na sestričku.

„Viete, že môj brat je mŕtvy?“ spýtal sa jej a rentgenoval ju pritom pohľadom.

„Áno, viem,“ odpovedala a tentokrát sa už naozaj pobrala preč.

„Nikto mi tu neverí,“ prehovoril Bill do ticha, keď sa zatvorili dvere, „z toho by sa človek zbláznil.“ Keď toto vypustil z úst, musel sa sám sebe zasmiať.

„A čo ak som sa skutočne zbláznil už dávno?“ zašepkal potichu a ľahol si do postele. Keď ho prepadla tá stará skľúčenosť, musel si ľahnúť a jednoducho sa z toho vyspať.

O_o

Čiernovlasý chlapec už dávno spal, keď sa nad jeho telom vznášal akýsi tieň. Chvíľu mu visel nad hlavou ale za okamih sa premiestnil nad šachovnicu. Kráľovná sa začala pomaly posúvať…

autor: Licona
betaread: Janule