Ahoj! Je to moja prvá twincestová ff, tak hádam sa bude páčiť;)
„Ganz normaler Tag. Die Strasse wird zum Grab..“
Bill sedel vo veľkej miestnosti, vôkol rozdával smutný úsmev a spieval. Za ním hrala kapela, vedľa neho Tom. Len oni dvaja vedeli, o čom tento song je. Len oni dvaja cítili, čo v ňom je. Každé slovo im prehlbovalo rany na srdci, každá nota ich ničila. Billovi stiekla nepatrná slza.
Okolo nich boli deti.. Opustené deti.. Zabudnuté deti… Deti z detského domova. Postihnuté detičky, o ktoré sa nik nechcel starať. Ublížili vám? Sú niečim iné, ako my? Majú dušu. Cítia. Plačú. Majú nás radi.. Tak ich majme radi aj my! Bill sa smutne usmial na asi 9 ročné dievčatko na vozíčku. Pôsobila tak nevinne. Tak zraniteľne. Opustene.. Tak, ako Bill, tak, ako Tom.
Mama ich opustila, otec ich nechcel. Bez slov, bez vysvetlenia. Mohli za to oni? Nie.. Chceli to oni? Nie.. A kto za to môže? Kto môže za to, že Bill miloval Toma a Tom miloval Billa? Môžu za to ich opustené srdcia… Deti v prvej rade plakali, deti vzadu boli smutné. Tak, ako Bill, tak, ako Tom. Boli na jednej lodi. Vedeli, aké to je. Keď nepoznáš ten pocit lásky, zo strany rodičov. Pochvaly za dobré veci, pokarhania za tie zlé. Keď prišli domov a nikto ich tam nečakal. Všetci na nich zabudli. Nikto ich nevidí, alebo nechce vidieť..
Keď boli Bill a Tom malí, rodičia ich dali do detského domova. Zabudli na nich, nechceli ich.. Bill sa postavil a prešiel ku deťom. Spolu spievali tú krásnu pieseň, spolu prežívali ten pocit, spolu sa smiali, spolu plakali..Billove srdiečko sa naplnilo šťastím. Aj keď len na chvíľku, ale aj tak. Prial si, aby tento moment nikdy neskončil. Škoda, že jeho prosby nikdy nikto nevypočul, nikto ich nesplnil. Ani teraz…..
Bill s Tomom sedeli v útulnej obývačke malého bytu. Obom tiekli slzy. Oboch boleli srdcia, ktoré nevyliečila ani spoločná a opätovaná láska.Už to viac neuniesli. Jediný, koho Bill mal, bol Tom, jediný, koho Tom mal, bol Bill. Milovali sa nadovšetko. Viac ako bratia.. Viac, ako čokoľvek iné. Dnes to urobia. Spoločne ukončia ich trápenie. Spoločne opustia tento svet. Nevedia, čo bude ďalej… Nechcú to vedieť..
Bill podal ampulku s prudkým jedom svojmu bratovi. Svojej láske. Tom nalial polku do jedného pohára s čajom a polku do druhého. S trasúcimi rukami podával svojmu bratovi hrnček s čajom a jedom. Bol to ich jediný liek na zabudnutie, liek na oslobodenie.
Posledný bozk, posledné objatie, posledné pohladkanie, posledný pohľad do čokoládových očí… Teplý čas bol vypitý do dna. Obaja si ľahli v objatí. Spločne opustili tento svet. Ako zabudnuté deti…
Bill sedel vo veľkej miestnosti, vôkol rozdával smutný úsmev a spieval. Za ním hrala kapela, vedľa neho Tom. Len oni dvaja vedeli, o čom tento song je. Len oni dvaja cítili, čo v ňom je. Každé slovo im prehlbovalo rany na srdci, každá nota ich ničila. Billovi stiekla nepatrná slza.
Okolo nich boli deti.. Opustené deti.. Zabudnuté deti… Deti z detského domova. Postihnuté detičky, o ktoré sa nik nechcel starať. Ublížili vám? Sú niečim iné, ako my? Majú dušu. Cítia. Plačú. Majú nás radi.. Tak ich majme radi aj my! Bill sa smutne usmial na asi 9 ročné dievčatko na vozíčku. Pôsobila tak nevinne. Tak zraniteľne. Opustene.. Tak, ako Bill, tak, ako Tom.
Mama ich opustila, otec ich nechcel. Bez slov, bez vysvetlenia. Mohli za to oni? Nie.. Chceli to oni? Nie.. A kto za to môže? Kto môže za to, že Bill miloval Toma a Tom miloval Billa? Môžu za to ich opustené srdcia… Deti v prvej rade plakali, deti vzadu boli smutné. Tak, ako Bill, tak, ako Tom. Boli na jednej lodi. Vedeli, aké to je. Keď nepoznáš ten pocit lásky, zo strany rodičov. Pochvaly za dobré veci, pokarhania za tie zlé. Keď prišli domov a nikto ich tam nečakal. Všetci na nich zabudli. Nikto ich nevidí, alebo nechce vidieť..
Keď boli Bill a Tom malí, rodičia ich dali do detského domova. Zabudli na nich, nechceli ich.. Bill sa postavil a prešiel ku deťom. Spolu spievali tú krásnu pieseň, spolu prežívali ten pocit, spolu sa smiali, spolu plakali..Billove srdiečko sa naplnilo šťastím. Aj keď len na chvíľku, ale aj tak. Prial si, aby tento moment nikdy neskončil. Škoda, že jeho prosby nikdy nikto nevypočul, nikto ich nesplnil. Ani teraz…..
Bill s Tomom sedeli v útulnej obývačke malého bytu. Obom tiekli slzy. Oboch boleli srdcia, ktoré nevyliečila ani spoločná a opätovaná láska.Už to viac neuniesli. Jediný, koho Bill mal, bol Tom, jediný, koho Tom mal, bol Bill. Milovali sa nadovšetko. Viac ako bratia.. Viac, ako čokoľvek iné. Dnes to urobia. Spoločne ukončia ich trápenie. Spoločne opustia tento svet. Nevedia, čo bude ďalej… Nechcú to vedieť..
Bill podal ampulku s prudkým jedom svojmu bratovi. Svojej láske. Tom nalial polku do jedného pohára s čajom a polku do druhého. S trasúcimi rukami podával svojmu bratovi hrnček s čajom a jedom. Bol to ich jediný liek na zabudnutie, liek na oslobodenie.
Posledný bozk, posledné objatie, posledné pohladkanie, posledný pohľad do čokoládových očí… Teplý čas bol vypitý do dna. Obaja si ľahli v objatí. Spločne opustili tento svet. Ako zabudnuté deti…
autor: Zani-bani
betaread: Janule
krasnee… smutne.. ael krasne…
je to super!!
nádhera