Stretli sme sa na Vianoce 15.

Ďalšie ráno vstal Bill v dobrej nálade. A tú mu nedokázalo pokaziť ani stretnutie s matkou. Hneď po zobudení sa totiž dohodol s Tomom, že sa naraňajkujú spolu. Rýchlo preto spáchal rannú hygienu, nahodil si len minimálne líčenie, a keď sa na chodbe stretol s matkou, okázalo ju ignoroval. Simone ostala v absolútnom šoku, keď jej nepoprial ani dobré ráno, no než sa spamätala, stihol sa obuť, bundu so šálom iba schmatol do rúk a už ho nebolo. Len čo vyšiel pred budovu, zastavilo pred ním auto a v ňom Tom usmievajúci sa od ucha k uchu. Bill síce navrhoval, že pôjde autobusom, ale on to odmietol. Nechcelo sa mu čakať, chcel byť so svojou láskou hneď, ako to len bude možné. A tak sa rýchlo obliekol a vyrazil za ním. A cestou sa ešte stihol staviť aj v neďalekej pekárni pre čerstvé pečivo.

„Ahoj,“ zazubil sa Bill a len čo sa za ním zavreli dvere auta, vlepil svojmu priateľovi rýchlu pusu. Jemu to ale nestačilo, a tak si ho k sebe pritiahol bližšie, aby ho mohol pobozkať poriadne.

„Ahoj,“ odpovedal mu Tom do pier a spokojne sa pri tom usmieval. Potom sa však obrátil späť k volantu a vybral sa domov. Nepotreboval svedkov, chcel si svojho Billa vychutnať v súkromí. Keď o pár minút vystúpili z auta, Tom ho hneď chytil za ruku a pritiahol si ho k sebe. Odmenou mu bol spokojný úsmev a sladký bozk. Bolo ťažké odtrhnúť sa od tých úžasných pier, no len čo sa otočil pripravený vykročiť k svojmu domovu, zamrzol. Oproti nemu totiž stál… Sami.

„Ale, ale! Tom! To je ale prekvapenie!“ zvolal zvesela a so širokým úsmevom si prezeral chvíľu Toma a chvíľu jeho čiernovlasého priateľa. Významne prešiel pohľadom zo zahanbených tvárí dole na ich spojené ruky a jeho obočie veľavýznamne vyletelo dohora. „Nehovoril si mi náhodou pred pár dňami, že nikoho nemáš?“ spýtal sa pobavene, prekrížiac si ruky na prsiach. „Žiadneho priateľa?“ zdôraznil slovo priateľ, pripomínajúc mu, ako sa bránil predstave, že by si mal hľadať chalana. Tom sčervenal ešte viac, no Billovu ruku nepúšťal a ani od neho neustúpil. Možno sa hanbil za to, že ho teraz nachytal v takej intímnej situácii, ale rozhodne sa nemienil hanbiť za to, že ho pri nej nachytal s Billom.

„No, nemal som,“ priznal Tom. „Zoznámili sme sa pred dvoma dňami,“ upresnil a usmial sa na Billa, ktorý s rovnakým úsmevom prikývol.

„Pred dvoma dňami??? Na Vianoce???“ ostal mladík v absolútnom šoku, až tým rozosmial oboch chlapcov stojacich oproti. Billovi sa to páčilo, hoci vlastne netušil, čo Samiho tak šokovalo. Myslel si, že je taký prekvapený iba tým, že sa zoznámili práve na Štedrý deň. Niečo ako Vianočný zázrak. Preto sa ešte viac pritúlil k Tomovej ruke a zamilovane sa naňho usmial. Sami sa prestal čudovať dátumu a zarazene na nich chvíľu pozeral. „Toto nevyzerá ako niečo, čo by trvalo dva dni,“ ukazoval prstom raz na jedného, raz na druhého, podozrievavo pri tom krčil obočie. Billa to pobavilo natoľko, až sa rozosmial.

„Zoznámili sme sa v posilňovni,“ prezradil Bill a Samiho obočie opäť pochybovačne vyletelo hore.

„Na Štedrý deň. V posilke. S tebou,“ poukázal na fakt, že ak si niekoho v posilňovni nevie predstaviť, tak je to práve Bill. Ten sa však nad jeho pochybovačnosťou len sebavedome usmial a pokýval hlavou. Sami neveril, lenže keď sa pozrel na Toma a on sa tváril rovnako, akosi tomu začínal veriť.

Stáli by tam tak snáď ešte hodinu, keby náhle tmavovlasému mladíkovi nezaškvŕkalo v žalúdku od hladu. Tom si až vtedy spomenul, že ho vlastne volal na raňajky a že doteraz ani jeden z nich nič nejedol. Zároveň s tým si tiež uvedomil, že Sami tu vlastne nemá čo robiť, teda ak práve nejde k nemu. Čím by popravde nebol veľmi nadšený – tešil sa totiž, že strávi celý deň len s Billom.

„Čo tu vlastne robíš?“ spýtal sa, snažiac sa, aby neznel veľmi otrávene. Veď Samiho má v podstate rád a za normálnych okolností by sa tešil, že sa tu objavil. Len práve dnes mal celkom iné plány. Sami si to ale našťastie ani nevšimol. Alebo možno aj všimol, ale rozhodol sa to neriešiť. Miesto toho zdvihol ruku, v ktorej držal darčekovú tašku a s úsmevom od ucha k uchu veselo zaspieval: „Darčeky!“ Na to sa Tom doslova plesol do čela, pretože mu konečne docvaklo. Deň pred Vianocami sa predsa rozhodli, že sa dnes stretnú a rozdajú si darčeky. Vlastne to celé bol Samiho nápad, pretože on bol ten, kto miloval akýkoľvek sviatok, pri ktorom sa mohli dávať darčeky.

„No, evidentne si na to zabudol. Chlapče, chlapče. Taký mladý a už skleróza,“ snažil sa tváriť vážne, ale kútiky úst sa mu vykrúcali hore. „Nepôjdeme hore? Je tu celkom zima a ten tvoj poklad nevyzerá, že je oblečený ktovie ako teplo,“ pripomenul mu ešte a až vtedy sa Tom konečne spamätal a prikývol na znak, že má pravdu.

Bill bol za to vďačný, pretože sa na tejto scéne síce bavil, ale naozaj mu už začínalo byť chladno. Veru, mal sa lepšie obliecť, veď čo ak sa budú chcieť ísť neskôr prejsť? Konečne teda vykročili smer Tomov byt. Mladí zaľúbenci sa poctivo držali za ruky, starší z nich dávajúc pozor na svojho mladšieho priateľa. Sami zas dával pozor na nich a so zaľúbením sledoval lásku, ktorá z nich priam vyžarovala. Bolo to úžasné! Nabíjalo to dokonca aj jeho a nútilo ho to usmievať sa rovnako prihlúplo, ako sa usmievali oni dvaja. Boli takí sladkí. Na chvíľu ho napadlo, či aj oni s Andreasom niekedy vyzerali tak zaľúbene, ale rýchlo pokrútil hlavou, aby tieto myšlienky zahnal. Okamžite mu to totiž pripomenulo Andreasovu zradu a na tú on myslieť nechcel. Bolo to už dávno. Jeho priateľ mu už milión krát dokázal, že svoju chybu oľutoval a že ho miluje a chce byť s ním.

„Si tu sám? Andreas tu nie je?“ vyzvedal Tom cestou vo výťahu, ani tu nepúšťajúc Billa od seba ďalej, než bolo nevyhnutné. Čo v podstate znamenalo, že sa Bill k nemu opäť pritúlil a on ho za odmenu objal okolo pásu a pritiahol si ho k sebe ešte bližšie. No čo, Sami ich už videl a po tom všetkom, čo preňho urobil na začiatku, mu chcel dopriať trochu tej radosti. Veď mu oči žiarili ako také hviezdičky, keď sa na nich pozeral! Tom sa pod tým pohľadom dokonca prestával hanbiť. „Dáte si pusu?“ spýtal sa zrazu Sami, načo obaja šokovane vyvalili oči. Vzápätí však Bill pokrútil hlavou.

„Ee,“ vyjadril svoj nesúhlas citoslovcom, a keď sa ho chlapec spýtal prečo, pokynul hlavou smerom k Tomovi. „Hanbí sa,“ informoval ho, na čo sa spomínaný dosť načertil.

„Prosím? Ja sa hanbím? Ja ti dám! Však počkaj, ešte uvidíš, čoho som schopný!“ naoko sa nahneval, na čo prehol mladíka v páse a vlepil mu mľaskavú pusu priamo na ústa. Bill najskôr od prekvapenia zvýskol, no potom sa už spokojne nechal bozkávať. Presne toto bol totiž jeho plán. Bol to preňho taký malý dôkaz toho, že to s ním mladík myslí vážne. Hoci sa už bozkávali a stretli sa už tretí deň po sebe, stále nepadlo ani slovko o tom, že by spolu mali chodiť. Ale ak sa zaňho nehanbí ani pred jedným zo svojich najlepších priateľov, je to veľké plus.

Výťah cinkol, aby oznámil, že sú na mieste a Tom konečne odtrhol svoje pery od tých Billových. Popravde sa nechal trochu uniesť – pôvodne totiž plánoval len rýchlu pusu. Ale ako by to bolo možné, keď sú jeho pery také sladké a úžasné a on strácal hlavu už len tým, že bol v jeho blízkosti?

autor: Jasalia