autor: Sisa
Bill sedel na svojej stoličke a sledoval Mika, ako ťukal do počítača. Dnes mali veľa práce, ale on sa nedokázal sústrediť. Myslel len na svoj sen a na to, ako sa všetko zmenilo. Nie je to tak dávno, čo sa jeho život točil len okolo spevu, filmov a zábavy a teraz bol tu. Ocitol sa v skutočnom živote, do ktorého ho hodili, a on sa musel naučiť plávať. Spomínal na Andreasa. Na chlapov z lesa. Na maminho priateľa, u ktorého strávil rok svojho života. Na Toma. Na Slayera.
„Zajtra mám službu a budem na druhej strane. Budeš to tu musieť zvládnuť sám.“ Mike prerušil nepríjemné ticho a uprene sa na Billa zadíval.
„A bude tu šéf?“
„Nie. Odchádza na služobnú cestu. Vôbec nepríde. Tie spisy musia byť do zajtra hotové. Hneď ráno zapni tlačiareň a zostaň pri nich, prosím. Pošlem ti sem Thomasa. Bude ti pomáhať. Aj tak nemá čo expedovať.“
Blondiak neprítomne prikývol. Myslel len na to, kedy odbije tretia hodina a on bude môcť ísť konečne domov. Netúžil po ničom inom, ako sa zvaliť do postele a oddychovať.
„Si v poriadku Bill?“ Spýtal sa Mike neisto a jemne stisol jeho rameno.
„Som v poriadku, len som sa zle vyspal.“
„Posledné dni nevypadáš byť v poriadku.“
„Niečo na mňa lezie. Cez víkend to vyleziem a budem v poriadku.“ Kolega neprotestoval a prikývol, ďalej sa venujúc svojej práci.
Bill bojoval s neznesiteľným nutkaním ísť za mladým skladníkom. Odolával dlho, až dokým ho výčitky nepremohli. Vydýchol a pomaly zamieril ku dverám. Prešiel dlhou chodbou až ku skladu, kde si ticho odkašlal.
Mladík sa hneď otočil.
„Oh pane. Nevidel som vás.“ Uchechtol sa ticho a odložil štós papierov.
„J-ja…“ Bill nervózne prešliapol a vydýchol. „Prišiel som sa ti poďakovať. Veď vieš.“ Pípol a pozrel na svoju stále obviazanú ruku. „Bol som neopatrný.“
Mladý väzeň prešiel bližšie, ale pre tento krát si udržiaval dostatočný odstup.
„Vystrašil som vás, nechcel som.“ Priznal úprimne a zadíval sa do chlapcových hnedých očí. Natiahol ruku a jemne sa dotkol bledej tváre. „Nechcel som vám ani ublížiť.“
„Ja… ja viem.“
„Nedá sa tomu odolať.“ Zamumlal ticho a prešiel o krok bližšie. „Nedá sa odolať tomu, čo z teba vyžaruje. Nedokážem ignorovať pudy, ktoré ma k tebe ťahajú.“ Zašepkal ticho. „Nedokážem ovládať tú chuť bozkávať ťa. Chcem ťa ochutnať. Dovoľ mi to, Bill.“ Šepkal mu naliehavo do ucha, a keď zacítil jemné prikývnutie, naplno sa vpil do sladkých pier.
Bill omámene privrel viečka a poslušne vychádzal mladému basistovi v ústrety. Nedokázal to ovládnuť. Chcel ho odmietnuť. Tak veľmi chcel, ale nedalo sa. Bolo tu niečo, čo ho k nemu ťahalo ako magnet. Tá dominancia, čo z neho sálala, bola priam neznesiteľná a nútila ho poslúchať na slovo. Jemne stisol lem jeho trička a stisol viečka. Prudko sa odtiahol a jemne od seba väzňa odstrčil.
„Musíš… Musíš s tým prestať!“ zašepkal zúfalo a lapal po dychu. Hlava sa mu točila a on na jazyku stále mohol cítiť jeho chuť.
„Nedokážem, rozumieš? Nedokážem ťa len tak dostať z hlavy!“
„Nie toto… nejde to! Nepoznám ťa! Neviem, kto si a… proste nie!“ sykol a pomaly cúval z miestnosti.
„Či to chceš alebo nie, už teraz mi patríš!“
autor: Sisa
betaread: J. :o)
Já ani nevím, jestli jsem ráda, že se tohle stalo nebo ne. Člověk než si stačí urovnat pocity z toho co se stalo, tak je už konec a já jsem zase v napětí, co přijde příště! 😉
Díky za díl! 🙂
Musím súhlasiť s Mischulkou, že aj ja som celá zmätená.
Na jednej strane som rada, že sa ten bozk odohral, ale na druhej a vzhľadom k minulým udalostiam si myslím, že sú obaja pekní magori.
No nič, som zvedavá, čo prinesie ďalšia časť a ďakujem za túto.
Nějak se mi to nechce líbit…Málokdy se mi stává, že si nejsem jistá, jestli chci kluky pohromadě, ale teď mám hrozně špatný pocit z Toma. Je to takový ten týpek u kterého člověk nikdy neví. Chvílí se chová skoro mile a pak stačí jedna jediná věta, aby z něj byl zase ukázkový zmetek…A i když se to Billovi zřejmě líbí, tak mám o něj strach.
Taký mám pocit že Tom Billovi moc ublíží.
Z Toma mám strach. A mám strach čítať čo Billovi urobí. Už si chudáčik užil v živote dosť zla, nechcem aby trpel… Tom je strašne divný. Pripadá mi ako vyšinutý a nebezpečný:/
Sama taky nevím, co si mám o Tomovi myslet… Počkám, a uvidím… 🙂