autor: Sisa
Zdravím kočky, po dlhom čase sa k vám vraciam s novou poviedkou. Vôbec neviem, čo vám k tomu napísať, chcem len uistiť tie kočky, čo poznajú môj životopis za posledný rok, že tá poviedka naozaj, naozaj, naozaj nie je o mne, aj keď istá podobnosť tam možno je 😀 Tak ako sa píše vo filmoch – dej je vymyslený a podobnosť čisto náhodná 😀
Poprajem vám už len príjemné čítanie 🙂
BTW: Trailer bude čoskoro 🙂
Sisa
Mladý čiernovlások si naposledy utrel tvár od rozmazaných líčidiel a zadíval sa na seba do zrkadla. V duchu si nadával najviac ako vedel. Akoby nestačilo, že sa oblieka ako baba, maľuje ako baba, ešte bude aj revať ako baba! Ohrnul sám nad sebou nos a chrstol si do tváre spršku ľadovej vody. Siahol po papierových utierkach a dosucha si ju vyutieral tesne pred tým, ako siahol po ceruzke a opäť dotiahol svoj make-up k dokonalosti. Vyliezol z malých toaliet a posadil sa na lavičku pred zamestnanecké skrinky. Zobral do ruky papier, oznamujúci ukončenie pracovnej zmluvy a nahnevane ho roztrhal na malé kúsočky.
Vyhodili ho. Sprosto ho vyhodili len tak, pár dní pred Vianocami. Skľúčene pozrel na hodinky a vydýchol. Odložil si veci do skrinky a vstal. Prestávka skončila. S povzdychom sa skontroloval ešte raz v zrkadle a vrátil sa na predajnú zónu. Posledné na čo teraz myslel bolo vrátiť sa do pokladne, a tak sa postavil k mladému chlapcovi medzi regály.
„Plakal si.“ Skonštatoval kolega ticho.
Bill sa zmohol len na tiché pokývanie hlavy. „Vieš ako dlho mi trvalo zvyknúť si tu a teraz… teraz, keď sa mi tu začalo páčiť, tak ma sprosto vyhodia!“ Ohrnul peru a snažil sa znova nevzlykať.
Mladý blondiak sa ticho uchechtol. „Prosím ťa, budeš rumázgať kvôli sprostému Tescu?“
„Ty to nechápeš, Andy!“ založil vzdorovito ruky na hrudníku. Samozrejme, že ho nechápal. Nikto ho nemohol pochopiť.
„Tak sa toľko nečerti. Bude ti chýbať sex v šatni?“ zašepkal mu so smiechom ticho do ucha a vrátil sa k dokladaniu regála akoby nič. Bill sa nadýchol, aby mu niečo škaredé odsekol, ale to už tá stará ježibaba na informáciách, ako ju veľmi rád nazýval, hlásila jeho meno, aby sa okamžite dostavil na pokladňu. Niečo si pre seba ticho zavrčal a neochotne vykročil smerom k frfľajúcim ľuďom. Vôbec na nich nebol zvedavý. Nemal chuť počúvať sprosté poznámky. Myslel len na to, ako vybabrať s pani horenosov manažérkou.
Zamračil sa na plačúce dieťa, ktoré ho vyrušilo z premýšľania, a potom svoj pohľad uprel na mladú mamičku, ktorá úzkostlivo sledovala narastajúcu cenu nákupu a prepočítavala drobné mince v peňaženke. Povzdychol si a zámerne z nákupu vynechal pár položiek. Už mu to bolo jedno. Milo sa na ňu pousmial, keď jej tak nakoniec nákupu miesto 30 nadiktoval len 15 eur. Mal rád, keď mohol pomôcť ľuďom, ktorí pomoc potrebovali. On sám si vždy musel pomôcť sám. Ani teraz mu nikto nepomôže. Mrzelo ho to. Zo začiatku skutočne nenávidel prácu tu, ale teraz, teraz si konečne zvykol, a to, že bude musieť odísť, ho bolelo. Nechcel odísť odtiaľto a ani od Andreasa. Nepoznal ho dlho, ale spoločné chvíle v šatni s ním trávil skutočne rád.
Pousmial sa a skusol si peru, keď na sebe zachytil pohľad jeho očí. Bol zamilovaný? On sám to nevedel. Cítil v jeho prítomnosti šimranie celého tela. Nikdy pred tým nič také necítil. Akoby vlastne aj mohol? Nikdy nemal žiadneho kamaráta. Už odmala bol plachý a ako dieťa sa priatelil len s dospelými ľuďmi. Žiadne priateľstvá nevyhľadával a nikdy neoslovoval iné deti.
Ani tu to nedokázal. Až po tom, čo za ním Andreas prišiel a pozval ho na spoločný obed. Niečo v ňom sa zmenilo a Andreas sa stal zrazu jeho najlepším priateľom, dôverníkom a… a dokonca milencom. Pol roka. Krátkeho pol roka stačilo na to, aby dobehol to, čo za celých 20 rokov života zameškal.
„No tak, vnímaš ma?“ strčil do neho zamračene blondiačik.
„Čože?“
„Oh! Ty si ma vôbec nepočúval!“ odsekol urazene. „Už desať minút tu na teba rozprávam!“
„Prepáč, Andy, ja len… stále tomu nemôžem uveriť,“ zašepkal a dovolil opustenej slze skĺznuť po jemnej tvári. Cítil sa tak zlomene.
autor: Sisa
betaread: J. :o)
Počet zobrazení (od 15.6.2021): 3
Konečně je na blogu. Už se těším na vydání dalšího dílu.
Co se týče prvního dílu, je stále nejisté co se stane dál. Jedno je už jisté, Bill je ufňukánek, zjistí se tam i příčina vyhození?? Zda je to sexem na pracovišti nebo jiným? 🙂
Billa mi je ľúto, ale nejako sa stretnúť s Tomom musí, tak dúfam, že mu ten vyhazov pomôže. Alebo zostane s Andym? Dúfam, že nie:)
Začátek se mi moc líbí a pokud se tam objeví i Tom (v což doufám) tak to bude ještě lepší!
Sice netuším, za co Billa vyhodili, ale sama mám zkušenost s prací ve dvou supermarketech a nedokážu si představit, že by tam v šatnách někdo provozoval sex, protože by se na to okamžitě přišlo. Ale zase, kdyby to byla příčina vyhazovu, tak by zřejmě vyletěl i Andy…
Jsem zvědava jestli jej opravdu vyhodí povídka vypadá dobře.
Ačkoli se Bill jako ufňukánek někomu zdát může, já jej teda chápu naprosto dokonale. 😀 Zatím jsem sice zažila jen brigády a prozatím mě nikdy nikdo nevyhodil, ale kdyby se tak stalo, tak bych kvůli tomu určitě taky brečela. 😀 na takové věci jsem prostě citlivá, takže Billa chápu. A no a co, že je to chlap! 😀 😉
Jinak vztah s Andym se mi nelíbí! 😛 Snad Bill brzy potká Toma a na nějakého Andrease zapomene! 😀
První díl nám zatím nic neodhalil, takže se o to více těším na díl další! 🙂
Díky za novou povídku! 🙂
Dílek byl tak kraťounký, že z toho ještě nedokážu usoudit, jestli se mi povídka bude líbit nebo ne. Každopádně si počkám na pokračování. 😀 Jsem totiž děsně zvědavá.
Billa je mi ľúto, že ho vyhodili a som zvedavá na príčinu toho vyhadzovu. Ale inak dúfam, že plakal len kvôli vyhadzovu a nie kvôli Tescu! To sa vôbec neoplatí!! Sama som v Tescu robila a tiež som mala také horenosky vedúce 😀 😀
Páčilo sa mi, ako pomohol tej mamičke – však už mu to môže byť jedno, keď odtiaľ odchádza.
A aj kd som rada, že má Andreasa teraz v živote, lebo to vypadá, že dovtedy mal strašne osamelý život, tak dúfam, že čoskoro stretne Toma a vzťah s Andym skončí! Môžu byť maximálne priatelia 😀
Ďakujem za prvú časť poviedky a som zvedavá na pokračovanie.