autor: Sisa
Markus zrýchlene dýchal. Prebehol k vypínaču a stlačil, napriek tomu sa svetlo nezažalo. Skúsil to ešte pár krát. Podarilo sa mu to asi na 10 krát. Okamžite vyvalil oči a prebehol k dredáčovi ležiacemu na krvavej dlážke.
„Tom!“ vykríkol. Dopadol vedľa neho na kolená a okamžite hmatol po mobile. Vytočil 112-stku a snažil sa zastaviť chlapcove krvácanie.
„Ja neviem, do čerta! Bol to… bolo to nechtiac!“
„Nebojte sa. Skontrolujte, či dýcha a zastavte krvácanie. Sanitka je na ceste.“
„Nebojte sa. Skontrolujte, či dýcha a zastavte krvácanie. Sanitka je na ceste.“
***
Vozík na kolieskach sa pomocou lekárov bleskovou rýchlosťou rútil po nemocničných chodbách. Chlapec na nich mal jemne pootvorene oči a sledoval lampy rútiace sa mu nad hlavou. Cítil sa zvláštne voľný. Všade okolo seba počul krik ale nerozumel. Nezaujato zavrel oči. Chcel spať. Už na stálo.
„Odchádza nám! Ešte raz!“
„Nabiť… teraz!“
„Nie znova“
„Nabiť… teraz!“
„Zvýšte napätie!“
„Teraz!“
„Nabiť… teraz!“
„Nie znova“
„Nabiť… teraz!“
„Zvýšte napätie!“
„Teraz!“
Píp, píp, píp, píp, píp, píp, píp, píp, píp,
„Máme ho!“
„Výborne… musíme ho stabilizovať!“ Dredáčik opatrne rozlepil oči. Bolelo ho celé telo.
„Výborne… musíme ho stabilizovať!“ Dredáčik opatrne rozlepil oči. Bolelo ho celé telo.
„Tom, preboha konečne,“ ozval sa nad ním hrubý hlas.
Chlapec sa na muža vyčerpane zadíval.
„Markus,“ zašepkal, „kde je Bill? Prosím, musím ho vidieť,“ pokúsil sa posadiť, ale len bolestne zastenal.
„Nie, lež! Bill je v poriadku. Je u mňa doma. Starám sa o neho. Bude… vlastne je v poriadku.
„Čo sa mi stalo?“
Markus neisto prešliapol.
„Vieš, tú noc sa stalo niečo veľmi zvláštne.
*Flashback*
Postava mu za chrbtom opäť prebehla a dom na sekundu ožiarilo svetlo blesku.
„Kto som? Kto som ja?!“ opäť sa rozosmial.
„Áno! Kto si?!“ Hlasný treskot hromu spôsobil, že sa Markus cukol a pustil na zem fľašu, ktorá pri dopade spôsobila ďalší hluk.
„To zistíš, keď nastane ten pravý čas!“ Svetla zablikali a domom sa rozliala záplava umelého svetla.
Markus si inštinktívne prekryl rukami oči, a keď si jeho oči konečne zvykli na svetlo, pomaly zažmurkal. Zalapal po dychu a zhrozene sa zadíval na chlapca ležiaceho v neprirodzenej polohe na zemi. Čo to má kurva znamenať? Prečo sa toto všetko deje? Svetla opäť zablikali a za jeho chrbtom sa ozval šumot a odprisahal by, že videl pohyb. Dvere zavŕzgali… zareagoval okamžite. Vzal zbraň a vystrelil. Ozval sa výkrik.
*Koniec Flashbacku*
„A dnes… si sa po mesiaci prebral z kómy,“ dokončil Mark.
„A odvtedy sa niečo stalo?“ spýtal sa Tom neisto. Bál sa. Tak moc sa o neho bál. Neprežil by, keby sa jeho malému slniečku niečo stalo. Tak moc ho miloval.
„Nie. Všetko je v poriadku.“
„Naozaj?“
„Áno, je v úplnom poriadku,“ odpovedal Markus a pokúsil sa o úsmev. Dúfal, že vie klamať, pretože to, čo sa dialo s Billom, rozhodne nebolo v poriadku. Bol to prvý človek v jeho živote, ktorý ho skutočne desil. Vyhýbal sa mu, kedy len mohol, len aby sa vyhol jeho spaľujúcemu pohľadu. To, čo vídal v jeho očiach, nebolo rozhodne nič ľudské. Ako by… Zavrtel hlavou a opäť sa na Toma usmial. Kým stihlo nastať trápne ticho, vošiel do izby lekár.
„Oh… pacient sa nám konečne prebral. Mal ste ma zavolať,“ oznámil káravo Markusovi a opäť sa na Toma usmial.
„Vy ste nám ale narobil starosti. Báli sme sa, že sa už nepreberiete.“
„Kedy ma pustíte domov?“ spýtal sa Tom okamžite. Musel ísť za Billom.
„Najskôr za týždeň. Musíme vás ešte dôkladne vyšetriť, aby sme si boli istý, že ste v poriadku.“
autor: Sisa
betaread: J. :o)
Wow.. Skvělý díl, i když trochu krátký :/ hrozně se mi líbí Tomova láska k Billovi, je to moc pěkné. Těším se na další díl 😉
Můžu říct, že jsem vážně blbá. Už zase to čtu před spaním! No… teda Bill mě taky dost děsí. Jenže v poslední době mám pocit, že to neni jen Bill, ale i Tom, kdo mě děsí. Co to tam sakra je?! Bojim :'(
začína sa to pekne zamotávať xD škoda len že je to také krátke, začítam sa a zrazu je koniec.. som teda zvedavá čo sa stalo za ten mesiac s Billom..
Perfektne napísané, vážne! Ale, som zvedavá, ako to skončí. Je biely deň a ja sa bojím byť sama doma! To nehovorím o tom, ako som túto FF začala čítať včera večer! Musela som hneď skončiť lebo som sa bála aj vankúša…
Bože…já fakt totálně nechápu,co se tam sakra děje?!!!…Co se s nima děje???! Děsej mě oba!jsem na to zvědavá. Fakt skvělá povídka!
Čim dal děsivější.