My brother autistic 2.

Tom vletel do ambulancie a cez veľké sklo uvidel, ako sa doktor snaží udržať jeho cukajúceho sa Billa v lekárskom prístroji. Okamžite vletel dnu.
„Prestaňte!“ skríkol a odstrčil lekárov. Vzal si chlapca do náruče a pritúlil si ho k telu.
„To by stačilo. Ideme domov!“
„Ale to nemôžete!“ postavil sa pred neho lekár. „Ešte sme neskončili!“
„To mi je úplné jedno. Nedovolím, aby trpel!“ odsekol mladý muž a odstrčil lekára stranou.
„Snažíme sa mu len pomôcť!“ zaprotestoval lekár.
„Ale namiesto toho mu ubližujete.“ Odpovedal Tom bojovným hlasom.
„Pozrite. Skúsme to ešte raz. Budete pri tom, áno?“ Nevzdával sa lekár. Rasta na okamih zaváhal, ale nakoniec prikývol. Opatrne chlapca posadil a vzal ho za bradu.
„Budem pri tebe, Billi. Neboj sa.“ Usmial sa a o pár krokov cúvol.

Sledoval, ako ho lekár pomaly položil späť do pristroja. Nepáčil sa mu Billov výraz. Taký vystrašený bol naposledy… stisol viečka. Prudko sa strhol, keď chlapec začal opäť hlasno kričať. Na pár sekúnd si musel zapchať uši. Hlasitosť Billovho kriku sa zvyšovala. Svetla zablikali a miestnosť upadla do tmy a ticha. Tom prekvapene zamrkal a spustil ruky z uší. Chvíľku vstrebával, čo sa stalo, kým sa naslepo rozbehol k Billovi. O necelú sekundu ho už pevne zvieral v náručí.

„Kurva, tak zapnite niekto to svetlo!“ kríkol.
„Asi vypadli poistky. Nebojte, naskočí záložný generátor.“ Ozval sa jeden z lekárov. Tomovi prebehol mráz po chrbte. Nevedel prečo. Bál sa. Viac si k sebe Billa pritisol. Bol taký studený.
„Billi.“ Zašepkal. Chlapec sa zachvel a Tom si oddýchol. Zatrepal hlavou. Žiarovky opäť zablikalo a miestnosťou sa rozľahlo svetlo. Tomove ústa opustil druhý výdych a pohľad pomaly stočil k chlapcovi. Bol príšerne bledý a pery mal rozkúsané takmer do krvi. Na tvári mal stopy po slzách, najviac ho ale prekvapil chlapcov krk. Boli na ňom jasné stopy po… škrtení.

„To… nie je možné.“ Zašepkal lekár. Rasta k nemu zdvihol pohľad. Lekár stál pred CT prístrojom a podrobne ho skúmal. Vlastne skúmal hlboké ryhy v ňom. Nakoniec zmätene pozrel na Toma. „To… to predsa nemohol spraviť on.“ Zašepkal a uprel pohľad späť na chlapca v Tomovej náručí. Tom len bezradne zakrútil hlavou a pozoroval spiaceho chlapca.
„Máme tu kamery.“ Pripomenula potichu sestrička a doktorovi sa zaleskli oči. „To je pravda Maria! Ešte, že vás mám!“ zaradoval sa lekár. „Tak poďme.“ Posúril ich.

Prešli dverami a ocitli sa v malej kancelárii s monitorom. Lekár zhasol svetlá a naklikal na monitore heslo. Tom sa usadil v kresle a tisol si Billa k sebe. Nepáčilo sa mu, ako slabo dýcha.
„Tu je to!“ ohlásil lekár a pozoroval obraz z infračervenej kamery. Obraz bol zrnitý a takmer nič nebolo vidieť, no Tom videl jasne postavu stojacu vedľa prístroja, ktorá sa nahýbala nad Billa. Zaber preskočil a v miestnosti sa opäť rozľahlo svetlo. Dych mladého muža sa úplne zastavil.
„Pretočte to!“ kríkol a postavil sa tesne pred monitor.
„Nič tam nie je vidieť, pán Kaulitz. Je to nejasné,“ skúsil lekár.
„Jak nič?! Vy ste to nevideli? Tu postavu! Pretočte to sakra!“ Lekár sa na neho zamračene pozrel, ale poslúchol.

Tom prestal opäť dýchať. Svetla zhasli a postava sa pri prístroji objavila znovu. Nahla sa nad chlapca. Rasta spozornel o to viac a čakal. Monitor zrazu zaiskril a obraz zmizol.
„Kurva!“ zanadával pre zmenu lekár a snažil sa uhasiť dymiaci monitor.
Tom o pár krokov zacúval a snažil sa to vstrebať. Čo to má znamenať? Uprel pohľad opäť na chlapca.
„My pôjdeme!“ zašepkal a kým stihol lekár zaprotestovať, vyparil sa.

Vyšiel pred nemocnicu a uložil chlapca do auta. Obišiel ho a nastúpil. Zaklonil hlavu a zhlboka dýchal. Po chvíli otočil hlavu a stretol sa s Billovými uplakanými očami.
„Billi.“ Zašepkal. „Prečo plačeš, braček?“ opatrne prešiel prstom po podliatinách na krku. Ako sa pre boha mohli spraviť tak rýchlo? Chlapec prudko ucukol a natiahol k nemu ruky dlaňami hore. Tom sa zamračil a zamyslel sa.

„Tvoj blok.“ Šepol. „Jasné… tvoj blok!!“ zopakoval hlasnejšie. „Zabudol som ho v čakárni. Počkaj ma tu. Hneď som späť.“ Pohladkal ho po vlasoch a vystúpil. Auto radšej zamkol a rozbehol sa do nemocnice. Spokojne si oddýchol, keď našiel Billov skicár. Vzal ho do rúk a dvihol hlavu. Zamrzol, keď na dverách od CT vyšetrovne našiel odtlačok krvavej dlane. Nasucho prehltol a vošiel dnu. Zalapal po dychu a pritisol si dlaň na ústa. Jeho žalúdok zlyhal a raňajky skončili v kvetináči.
„Pomoc!“ skríkol a zviezol sa po stene na zem. Výkrik zopakoval ešte raz, kým za ním vbehol ochrankár. Jeho reakcia bola takmer rovnaká a pri pohľade na krvavé steny musel spraviť dva kroky späť. Okamžite vzal vysielačku.
„Tu strážnik Meyer. Som na 4. poschodí. Ambulancia lekára Wagnera. Potrebujem pomoc.“ Skončil šeptom.
„Meyer… čo sa tam stalo?“ ozvalo sa z vysielačky a ochrankár naprázdno prehltol.
„Všade je tu krv, mŕtvoly a čreva.“ Opäť zašepkal do vysielačky a rozlúčil sa s raňajkami.

autor: Sisa