Robbery 19.

autor: Nathy_TwC & Sisa

Andreas stál na mieste a tekal pohľadom z Billa na Toma. Ani jeden z nich však nedal nič najavo. Bill mu dal pusu, pokojne odišiel a Tom sa stiahol.

„Tom,“ dobehol Andy kamaráta. „Môžeme sa porozprávať?“ Dredatý lekár neodpovedal, len súhlasne pokýval hlavou. Nechcel sa s ním veľmi rozprávať. Hlavne nie po tom, čo teraz videl, no na druhej strane vedel, že mu je tento rozhovor akosi dlžný. „Čo sa deje?“

„Nič sa nedeje. Len… som nečakal, že ho tu stretnem. Nevedel som, že vy dvaja…“ povedal a konečne sa svojmu starému kamarátovi zadíval do očí.

„Nevedel som, že sa ešte vrátiš,“ priznal Andy.

„To som nevedel ani ja,“ zašepkal Tom a pozrel sa smerom k východu. „Cítim sa ako… úplný cudzinec. Kamkoľvek prídem. V Hamburgu, tu,“ dodal, odstrčil sa od steny a pomaly vykročil na chodbu.

„Tom,“ chytil ho za ruku. „Chcem byť tvoj kamarát aj naďalej.“

„Andy…“ otočil sa k nemu dredáč a silene sa usmial. „Nepovedal som, že nie sme priatelia. Ja a Bill… My dvaja spolu… To proste nejde. Už je to dávno za nami. On si vybral teba a ja…“ odmlčal sa.

„Ty čo?“

„Ja žijem už len pre svoju prácu,“ doplnil mladík s dredmi.

„Čo Nicol?“

„Rozvádzame sa,“ odpovedal Tom stručne.

„Ako to?“

„Ona… ma podviedla,“ zašepkal dredáč zahanbene.

„Prosím?“

„Podviedla ma,“ skríkol Tom. „Spokojný?“ dodal tichšie a zvalil sa na najbližšiu lavičku.

„Oh… To mi je ľúto,“ povedal ticho Andy a objal ho. Tom mu objatie opätoval. Mal pocit, že sa čoskoro rozplače. Toľko emócií naraz v jeho tele – hnev, žiarlivosť, nenávisť, láska. Cítil sa ako balón, ktorý čoskoro praskne.

„Bude to dobré,“ usmial sa Andy. „My predsa baby nepotrebujeme. Zabudol si?“

„Nie, baby nie,“ pousmial sa Tom smutne a odtiahol sa. „Andy, nemysli si, že vám to s Billom neprajem. Práve naopak,“ dodal dredáčik.

Blonďáčik len zavrtel hlavou.

„Nenechá sa ani pobozkať,“ mykol plecami.

„Buď trpezlivý, Andy,“ potľapkal blonďáčika po ramene. „Ty si ho získaš,“ usmial sa.

„Nie, Tom. On stále miluje teba a ty to vieš.“

„Možno ma miluje, ale naše cesty sa rozišli. Sme od seba príliš ďaleko nato, aby sme mohli byť spolu.“

„Ja si to nemyslím.“

„Nechcem sa vám stavať do cesty. Bill sa rozhodol pre teba.“

„Neverím tomu,“ odpovedal ticho Andy a vstal. „Kedy nastupuješ?“

„Dnes som si len doniesol nejaké veci. Primár mi dal týždeň, nech sa trochu dám dokopy.“

„Budem rád, keď budeme robiť zasa spolu.“

„Aj ja, Andy. Počuj… Nemáš niekedy čas? Už dlho sme si spolu nikam nevyrazili.“

„Kľudne. Hneď po službe. Končím za hodinu.“

„Počkám,“ spýtal sa Tom s úsmevom a tento raz sa usmial, pretože sa naozaj cítil šťastný.

„Výborne. Tak poď,“ odpovedal Andreas a vošiel do lekárskej izby, kde ležalo rozhádzane človeče.

„Vidím, že ste sa zabávali,“ uškrnul sa dredatý mladík a sadol si na miesto, kde pred tým sedel Bill.

„To vieš,“ zasmial sa blondiak a dopil pohár s minerálkou.

„Um, vážne ťa Bill ešte nepobozkal?“

„Nie. Vždy sa uhne.“

„Vážne ste spolu… nič nemali,“ spýtal sa Tom neveriacky, natiahol sa pre kocky a hodil ich.

„Absolútne nič.“

„Zvláštne. Vieš… ja som mal pocit, že vy dvaja ste spolu už… spali,“ dodal Tom rozpačito. Andy sa zasmial.

„To vážne nie.“

***

Bill a Andy sedeli v kine presne tak ako si naplánovali. V poslednom rade, s hŕbou pukancov a veľkou Colou. Na nosoch mali 3D okuliare. Čiernovlások sa dnes v Andreasovej prítomnosti cítil… inak ako obyčajne. Blonďáčik sa mu zdal smutný.

„Andy?“ pípol po chvíli Bill.

„Hm?“ ozval sa blonďáčik a pomaly sa otočil k svojmu chlapcovi.

„Čo sa deje,“ spýtal sa ticho čiernovlasý chlapec.

„Ty ho ešte stále miluješ, však?“

„Andy, ja…“

„Pokojne mi to povedz,“ zašepkal blonďáčik a snažil sa nevnímať nepríjemné napätie vo svojej hrudi. Chlapec tichučko prikývol.

„Odpusť,“ zašepkal čiernovlások.

„Bill, nemám ti to za zlé. Ja… bol som pri všetkom, čo sa medzi tebou a ním dialo. Vždy som tušil, že ho len tak neprestaneš ľúbiť a teraz… keď je tu…“ Chlapec prudko zavrtel hlavou.

„On si svoju cestu vybral.“

„Hej, ale už z nej zišiel,“ povedal Andreas čudným tónom. „Rozchádza sa s ňou,“ dodal.

„No a?“ šepol Bill.

„T – ty? Ty ho aj tak nechceš?“ začudoval sa Andy.

„Nechcem.“ Andymu to vybilo dych.

„A – ale… Veď ho ľúbiš, či nie?“

„Na láske nezáleží.“

„A… na čom potom záleží? B – Bill… ja… vieš, mám ťa veľmi rád, ale aj Toma a… ja… Vy dvaja sa máte tak radi a ja nechápem, prečo si takto ubližujete.“

„Ja už tomu neverím.“

„Nerád to priznávam, ale Tom ťa teraz dosť potrebuje. Myslím…“

„Aj ja som potreboval jeho a napriek tomu si vybral ju a nechal ma samého.“

„No… Ale to si nevedel to, čo viem ja,“ dodal Andreas a v krku mu vyschlo.

„Čo také?“ šepol chlapec.

„Tom žije pod veľkým tlakom. Najprv ho vydierali. Chceli peniaze za to, že jeho matku nechajú žiť. Preto s pomocou kamarátov vylúpil zlatníctvo. Potom… jeho matka naňho naliehala, aby si vzal Nicol, pretože… vraj bola z dobrej rodiny. Jeho matka je veľmi konzervatívna. Nikdy by nepripustila, aby jej syn žil s mužom, a potom… Tom sa mi priznal, že ho tvoj otec nenávidí.“

„Otec ho nemá rád len preto, lebo som sa kvôli láske k nemu trápil.“

„Asi áno, ale Tom si nerád komplikuje život viac ako je to potrebné. Tvoj otec ho od začiatku nemal veľmi v láske. A to… ešte ani o vás dvoch nič netušil.“ Chlapec len zavrtel hlavou.

„Na tom už nezáleží.“

„Ja ti len chcem povedať, prečo sa rozhodol tak ako sa rozhodol. Hovoril som mu, aby sa na všetko vykašľal, ale on poslúchol svoju rodinu. Bolo to ťažké nie len pre teba, ale aj preňho. On sa ťa snažil chrániť, ale bohužiaľ, vás oboch pochoval.“

„Andy, prosím, prestaň.“

„Nemôžem prestať, keď dvaja ľudia, ktorých mám rád, sa kvôli sebe trápia. To proste nemôžem akceptovať. Keby ste aspoň zostali priateľmi, ale toto…“

„Ja už s ním nechcem mať nič spoločné,“ šepol chlapec ticho.

„V poriadku. Je to vaša vec. Ak sa chcete utýrať navzájom k smrti… Nebudem vám brániť,“ dodal Andreas. Čiernovlások už radšej len ticho sledoval film. „Aj tak ma tvoj odmietavý postoj prekvapuje. Mám pocit, že sa falošným vzdorom snažíš skryť, čo vlastne chceš.“

„Na tom, čo chcem, nezáleží.“

„Bill, práve teraz je šanca, že budete spolu a ty sa na to vybodneš? Nikdy si taký nebol. A… ja na tvojom mieste, by som za ním šiel a porozprával sa s ním. Aspoň by som si vyjasnil, čo sa deje.“

„Ja už ale nemám silu znova bojovať.“

„Ani Tom nemá silu bojovať a vy dvaja už nemáte prečo bojovať. On je voľný! Úplne voľný, Bill! Už žiadna Nicol.“

„Ja tomu neverím.“

„Nechci zahodiť poslednú šancu. Skús tomu dať ešte poslednú šancu. Bill, ja som sa s ním dnes o tom rozprával, a to celkom vážne. Je z toho úplne zničený.“

„Mám riskovať, že znova spadnem na dno?“

„Myslím si, že konečne pochopil, akú somarinu spravil, keď sa pre teba nerozhodol už prvýkrát. On to už chápe. Preto sa s ňou rozvádza.“

„Neklameš?“ spýtal sa nedôverčivo Bill.

„Nie, preboha. Myslím to smrteľne vážne. Bill, odveziem ťa k nemu. Hneď teraz ak chceš.“

„Ja… neviem.“

„Bill, spýtaj sa svojho srdca, či chce. Možno ešte dnes s ním budeš šťastný. Závisí to na tebe.“

„Ak bude chcieť… nájde si ma.“

„On… nepríde, Bill. On sa veľmi hanbí preto, čo urobil. Hnevá sa na seba preto, že si sa takmer zabil. Vieš, že je tvrdohlavý.“

„Andy, ja sa mu do života už strkať nebudem.“

„Ty sa mu tam nestrkáš! Ty si jeho život, Bill! Vieš, čo mi dnes povedal? Že jeho život stratil zmysel úplne. Vraj jediné, čo ho drží pri živote, je práca. Čo myslíš, prečo to asi povedal?“ Chlapec zavrtel hlavou. „Robíš, chybu… Veľkú chybu.“

„Nie, Andy… Nemyslíš, že mám na to právo?“

„Spraviť chybu? Určite. Potom koľko ich spravil Tom, ale radím ti, aby si za ním šiel čo najskôr. Ty Toma nepoznáš tak dobre ako ja. Som jeho najlepší kamarát a všetko, čo som ti práve povedal, je pravda. Si dospelý, sám rozhoduješ o svojom živote. Ja už viac nemám čo dodať.“

„Ja v ňom už Toma ale nechcem.“

„Tak to nechaj tak,“ dodal Andreas a zrazu necítil radosť nad tým, že Bill jeho najlepšieho kamaráta nechcel.

***

Prešiel týždeň a Tom šiel po prvýkrát po dlhšej dobe do práce. Vošiel do lekárskej izby a zlomene sa zložil na svoje miesto. Zapol si svoj notebook a triedil zdravotné záznamy.

Po chvíli dnu vošla mladá sestrička.

„Pán Trümper?“

„Hm?“ zamručal spoza stola a pomaly odtrhol pohľad od obrazovky. „Stalo sa niečo,“ spýtal sa Tom po chvíli a zahľadel sa na mladú ženu pri dverách.

„Môžete na chvíľku?“ spýtala sa.

„Samozrejme. Pokojne vojdite. Nikto tu nie je,“ dodal dredatý lekár a ukázal na stoličku pred svojim stolom. Dievča ale len zavrtelo hlavou. „Tak…“ Tom sa zdvihol a prešiel k sestričke. „Čo je také dôležité?“ Blondínka sa nahla a vpila sa dredáčovi do pier. Chlapcovi na druhej strane chodby sa pri tom pohľade zastavilo srdiečko. Mladý lekár sa okamžite odtiahol a šokovane na sestričku zazeral. „Č – čo… to bolo?“ zakoktal sa šokovane a rozhliadol sa po okolí. V tom zbadaj čiernovlasého chlapca, ktorý stál na druhej strane chodby a strnulo sa na nich díval. Chlapec ticho vzlykol a rozbehol sa von z nemocnice. Tom nebral ohľad na sestričku, ktorá naňho vyzývavo hľadela, a s hlasným výkrikom Billovho mena utekal za čiernovlasým chlapcom. Dobehol ho až vonku. „Bill! Počkaj! To… Nie je to tak, ako to vyzeralo!“ zakričal pred tým, ako Billa chytil a zastavil ho.

„Nie, pusť ma,“ skríkol chlapec. Po tvári sa mu kotúľali slzy.

„Billy…“ zašepkal dredatý mladík a silno si ho k sebe pritisol. „Nebolo to tak. Ona… Ja som to nechcel,“ zašepkal Tom na svoju obranu a snažil sa pohladkať Billove hebké vlásky.

„Pusť ma,“ zavzlykal čiernovlások tichučko.

„Billy… Billy, prosím. Nechaj si to vysvetliť,“ prosil Tom zúfalo, celý sa chvel, ale čiernovláska z náruče nepustil.