Keby

autor: Sisa
Čiernovlasý chlapec sedel na posteli a krčil sa do klbka. Telo sa mu otriasalo plačom a ruka sa pod čepeľou žiletky chvela. Nahlas začkal a v pästičkách si zovrel vlasy.
„Drž už hubu. Nerobíš nič iné, len chlastáš!“ kričala žena z obývačky.
„Čo si to povedala? Ty sa zasa len kurviš! Stále sa len kurviš!“ skríkol muž.
„Nie, nie, nie.“ Šepkal chlapec a viac sa šticoval. Po tvári mu tiekli krokodílie slzy a on už ani nezadržiaval vzlyky.
„Buďte už ticho.“ Zavzlykal ticho a utrel si slzy porezanou rukou. Na tvári mu ostala krvava šmuha. Vzal do ruky mobil a v zozname našiel číslo. Znova sa skrčil do tesného klbka a uprene hypnotizoval nápis TOMI.
Zo spodnej časti domu sa ozval zvuk rozbíjajúceho porcelánu a ďalší krik. Chlapec hlasno preglgol a stisol viečka. Stlačil zelené tlačítko a mobil si pritisol k uchu. Čakal. Ozývalo sa pípanie.
„Je mi ľúto ale volané číslo neexistuje.“ Ozvalo sa v telefóne.
Stále čakal.
„Prosím. Dvihni to.“ Zavzlykal a pevnejšie okolo mobilu zovrel prsty. Ticho. Pípanie aj krik ustali.
„Tak to dvihni!“ kríkol a mobil letel proti stene. „Musíš mi to dvihnúť.“ Ozval sa šepot a následne plač.
„To ty si ho zabila!“ skríkol muž v obývačke.
„To si nemusel, Jorg! Nemôžem za to!“ ozval sa ženský plač.
„Vždy budeme spolu. Je jedno, kam pôjdeme. Je jedno… jak ďaleko.“ Zaspieval chlapec potichu.
„Presne tak, Simone!! Keby si kurva ne išla do toho baru a ostala s nimi, nemuselo sa to stať! Tom nemusel zomrieť!“ Kričal ďalej Jorg.
Bill vyčerpane zavrel oči.
„Počujem, keď ticho kričíš. Cítim každý tvoj nádych. Nikto nás nerozdelí. Je jedno, čo potom príde.“ Ďalší tichý spev preťal krik, ktorý sa ozýval celým domom.
„Ja, že sa kurvím? Ty si chodil za kurvami. Ty ma celý život podvádzaš!“

„Vo vnútri pomaly chladnem. Ako dlho tu my dvaja ešte ostaneme? Ostaň tu!“ opäť zašepkal chlapec a v ruke zovrel chladný kov.
„Nechcem tu byť sám. Nechaj nás ísť spoločne do noci. Raz nastane ten čas. Nechaj nás spoločne ísť do noci.“ Nebolelo ho to. Pozoroval len tu jasnú červenú. Necítil. Aj krik definitívne ustal.
„Do noci… jedenkrát. Do noci… len spolu s tebou,“ šepot ustal.
„Si všetko, čo som ja, všetko, čo tečie v mojich žilách.“ Pokračovala pesnička ale vtedy, v nich už nič netieklo.
***
Čiernovlasý chlapček s čokoládovo hnedými očkami, sedel na hojdačke a spokojne sa smial. Iskrili mu očká a so smiechom prosil brata, aby ho prestal hojdať.

„Tomi.“ Zapišťal so smiechom a vyskočil. Bezpečne dopadol do bratovej náruče. Pevne sa k nemu pritisol.
„Bál som sa.“ Zamumlal a vyplazil mu jazyk.
„To nemusíš. Vždy budem s tebou a vždy ťa budem chrániť.“ Zašepkalo jeho dredaté dvojča a darovalo mu pusu do vlasov.
Keby sa tak dal vrátiť čas…

autor: Sisa
betaread: Janule

4 thoughts on “Keby

  1. Bože…tohle byla nádhera…jak sem četla poslední větu…vyhrkly mi slzy…Teď jen toše sedím a polykám svůj tichý pláč…
    Keby sa to mohlo stať inak…Keby nemusol zomrieť…Naznašam keď musim zostať na tomto svete sám…

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics