Robbery 8.

>> Piaty deň – Nemecko <<

Georg zastavil pred domom a chlapca vzal na ruky. Uložil ho v byte na gauč a vybaľoval veci. Medzitým už Tom nastupoval do svojho Audi a telefonoval s Nicol: „Áno, ja viem, že sme sa dohodli, ale prišlo mi do toho niečo dôležitejšie, Nicol.“ Dredatý chlapec bol šťastný, že sa Georg nakoniec umúdril. Odkedy bola čiernovláskova izba prázdna, bolo mu akosi smutno – nemal sa o koho starať. Dokonca ani večer, keď sedel so svojou priateľkou na gauči a objímal ju, nedokázal prestať myslieť na to nevinné stvorenie. „Tak sa maj, zlato,“ zložil a položil mobil do poličky. Onedlho už zastal pred Georgovým bytom, vystúpil, zamkol auto a vybehol schody k dverám bytu svojho kamaráta, zatiaľ čo Georg skladal tašky a psychicky sa pripravoval na dredáčov príchod. „To zas bude kriku,“ myslel si pritom.

***

„Kľud. Poď,“ povedal jednoducho Georg a pustil ho dnu. Dredatý chlapec nič neodpovedal. Len pokýval súhlasne hlavou a vošiel do bytu. Ostal stáť na chodbe.

„Kde je,“ opýtal sa bezvýrazne po chvíli ticha a intenzívneho očného kontaktu.

„Na gauči,“ oznámil Georg. „Tom, pozri… Mrzí ma to, áno?“

„Georg, priznávam, že sa na teba hnevám… Ale na druhej strane som rád, že si si to uvedomil a rozhodol tak, ako si sa rozhodol. Ďakujem,“ hovoril Tom pokojne. „Nechcem sa s tebou hádať pre niekoho, koho ani nepoznám. Sme kamoši už dlhé roky a nerád by som o teba prišiel. Veď vieš…“ usmial sa chlapec s dredmi a podal Georgovi ruku na znak uzmierenia. Georg sa usmial a ruku mu podal so slovami: „Tak si bež preňho.“

Tom úsmev opätoval a pozrel sa smerom ku gauču. Jeho pohľad sa náhle zmenil na ustarostený. Pomaly prešiel k miestu, kde ležal chlapec s havraními vlasmi. Chlapec po nich placho tekal očkami. Tisol si k sebe kolená a mierne sa chvel. Bolestne si hrýzol peru. Dredatý chlapec sa nad neho nahol, milo sa usmial a pomaličky sa sadol vedľa neho.

„Bill,“ zašepkal a pohladkal chlapca po vlasoch. Čiernovlások sa najskôr nedôverčivo prikrčil, potom ale zavrel oči a oprel sa do dotyku. Tom sa usmial ešte viac. Pamätá si ma, pomyslel si šťastne a opýtal sa: „Pôjdeš so mnou domov, hm?“ Bill okamžite prikývol a uprel na Toma čokoládový pohľad. „Pôjdeš sám, alebo ti mám pomôcť,“ opýtal sa dredáčik a hladkal chlapca palcom po hebkej pokožke na bledom líčku.

„Bolí ma noha,“ šepol chlapec a viac si objal kolená.

„Mám ťa odniesť?“ pozrel sa na chlapca ustarane a opatrne mu pomohol, aby sa posadil.

„Au,“ zakňučal chlapec a pritisol si dlaň na gázu.

„Pokojne,“ zašepkal mu Tom nežne do ucha a obtočil mu ruky okolo pása. „Doma ti dám lieky a už ťa nebude nič bolieť,“ dodal a postavil sa. Bill skúsil vstať s ním, ale podlomili sa mu kolená. Zavzlykal od bolesti. Dredatý chlapec ho zachytil a vzal do náruče. Potom sa otočil ku Georgovi: „Vďaka, Geo. Kedykoľvek ho môžeš prísť pozrieť,“ povedal a poprosil ho, aby mu otvoril dvere. Hnedovlasý chlapec so smutným výrazom v očiach poslúchol a nechal dredáčika s Billom v náručí prejsť na chodbu. Bill nechal klesnúť hlavu na Tomove rameno a zavrel vyčerpane očká. Pomaly zaspával. Keď hiphoper prehodil s Georgom ešte niekoľko slov, zaželali si dobrú noc a pomaly zišiel schody dole. Pred autom zastal, odomkol ho, otvoril si zadné dvere a chlapca opatrne uložil na zadné sedadlo. Potom si vyzliekol mikinu a prikryl ho ňou. Keď za chlapcom zatvoril dvere, zaujal miesto vodiča, strčil kľúč do zapaľovania, pustil si potichu rádio, naštartoval a s pokojným srdcom sa vydal na cestu domov.

Šiel bočnými uličkami, kde o takomto čase neboli zápchy. O niekoľko minút zastavil pred svojím bytom a tento krát si bol istý, že ho nik neuvidí, pretože už vonku bola tma. Bill zo spania potichu kňučal a mrvil sa. Dredatý chlapec ho opatrne zdvihol, zabuchol dvere na svojom Audi a zamkol ho. Potom rýchlo vybehol schody, odomkol dvere od bytu a vošiel do teplej miestnosti. Potom za sebou znova zamkol a zamieril si to rovno do hosťovskej izby.

Chlapec pomaly rozlepil čokoládky a tekal očkami okolo seba.

„Kto bol ten chalan?“ šepol potichu.

„Ktorý,“ odpovedal Tom otázkou a položil čiernovláska do mäkkej postele.

„Ten hnedovlasý,“ pípol Bill.

„Volá sa Georg a… Myslím si, že sa do teba zaľúbil,“ usmial sa dredáč a pripravoval lieky.

„Kričal po mne,“ vzlykol chlapec a skrčil sa do klbka

„Z toho si nič nerob. Keď je Georg zaľúbený, vždy sa správa nemožne,“ pousmial sa dredáčik a podal Billovi pohár vody a lieky. „Vezmi si to,“ dodal a čakal, kým si chlapec vezme pohár a pilulky. Bill prikývol a poslušne tabletky zapil. Zavrel oči a znova si ľahol. „Nie si hladný,“ spýtal sa Tom. „Môžem ti niečo uvariť, keby si chcel. Máš na niečo chuť?“

„Nie som hladný,“ pípol chlapec.

„Ako chceš,“ pokrčil Tom ramenami. „Môžem ťa vyšetriť? Hovoril si, že ťa bolí noha. Len som chcel zistiť, či…“ odmlčal sa a zahľadel sa do čiernovláskových nádherných, hlbokých očí. Chlapec pomaly prikývol a ľahol si. Sledoval Tomove ruky kĺzajúce po jeho tele. Dredatý chlapec opatrne odtiahol gázu a prezeral si stehy. Čiernovlások pomaly privrel oči a zachvel sa pod Tomovými rukami. Dredatý chlapec sa ich prekvapene odtiahol. „Bolí?“ opýtal sa Tom zmätene. Bill zahanbene zavrtel hlavou. „Aha…“ povedal Tom a zahľadel sa na čiernovláska prenikavým pohľadom. Nič viac nepovedal, položil ruky na chlapcovu jemnú pokožku a ďalej stláčal nôžku na rôznych miestach. Chlapec sa rozochvel ešte viac a zalial ho pot. Tie dotyky boli zvláštne. Tom sa snažil ignorovať Billovo chvenie a jednoducho si robil svoju robotu.

„Bill, mohol by som ťa poprosiť, aby si si ľahol na brucho? Ak to bude bolieť, môžeš aj na bok, ale musím sa pozrieť aj na výstupnú ranu,“ povedal dredáč trocha odmerane. Bill pomaly prikývol a poslúchol. Ľažkal si na brucho a sledoval Tomove ruky. Ten si vzdychol a znova odtiahol gázu. Prstami sa jemne dotýkal pokožky. Po chvíli sa odtiahol a naznačil čiernovlasému chlapcovi, že skončil. „Myslím si, že sa to bude pekne hojiť, ale musíš ostať v posteli,“ pozrel sa na Billa. Chlapec prikývol a smutne zavrel oči. Tie dotyky sa mu páčili. „Povedz mi, Bill… Kde ste s Georgom vlastne boli?“ snažil sa dredáčik odbočiť od tejto preňho nie príliš príjemnej situácie. Ako by vyvádzala Nicole, keby toto videla? Tá by mu vyškriabala oči, pomyslel si. Chlapec zavrtel hlavou, ale potom si predsa len spomenul: „Zavrel ma do kufra,“ zakňučal.

„Chudáčik,“ zašepkal s úsmevom a pohladkal hebké čierne vlásky. „Bill, teraz sa pôjdem osprchovať. O chvíľu sa vrátim. Počkaj na mňa, dobre? Snaž sa nezaspať,“ dodal Tom, povzbudivo stisol chlapcovu ruku a odišiel do kúpeľne, aby si po namáhavom dni doprial osviežujúcu sprchu. Bill prikývol, ale len čo Tom odišiel, klesli mu viečka a zaspal.

Dredatý chlapec sa zatiaľ zamkol v kúpeľni, vyzliekol sa a zaliezol do sprchy. Zapol si teplú vodu a umýval sa. Čo sa tomu chlapcovi stalo? Prečo sa na mňa tak pozerá? Do čerta, premýšľal celý čas dredáč. Mám pocit, že sa do mňa zaľúbil… Ale ako? Spravil som snáď niečo také, aby som si to zaslúžil? Pred piatimi dňami mi neveril ani slovo a dnes… hovoril si v duchu, opláchol si z tela penu, zastavil vodu a vyšiel zo sprchy. Utrel sa a okolo bokov si obtočil uterák. Potom za sebou všetko upratal, šaty hodil do koša na bielizeň, otvoril okno na vetračku a vypochodoval z kúpeľne do spálne. Keď bol vo svojej izbe, vybral si zo skrine čisté boxerky, natiahol si ich, obliekol si teplý flanelový župan a vrátil sa k Billovi do izby.

Chlapec spokojne oddychoval. Krčil sa do klbka a usmieval sa zo spánku. Tom pri pohľade naňho zaujalo, prečo sa tak pekne usmieva. Vedel, že sa mu snívalo niečo pekné, ale nemal ani potuchy, čo také by to mohlo byť. Preto len podišiel k oknu, na chvíľu ho otvoril, aby sa izba naplnila čerstvým večerným vzduchom, a chvíľku sa díval z okna na šiestom poschodí. Bill pomaly rozlepil očká a zakňučal. Posadil sa. To však Toma neodtrhlo od nádherného pohľadu na nočný Berlín. Chlapec si nahlas zívol a pohľad uprel na dredáča. Hrýzol si peru.

Tom však ani napriek tomu nepostrehol, že je chlapec hore a ďalej si vychutnával krásny výhľad. Prebral ho až jemný dotyk na ramene. Dredáčik od úľaku takmer vykríkol a okamžite sa otočil.

„B – Bill? Ty nespíš,“ spytoval sa a hľadel čiernovláskovi uprene do očí. Chlapec zavrtel hlavou a nesmelo mu pozrel do očí. Dvihol na špičky, aby dočiahol a otrel sa o dredáčove pery. Toma jeho konanie veľmi prekvapilo a rýchlo sa odtiahol. „B – Bill…“ vyjachtal zmätene. Čiernovlasý chlapec placho cúvol a smutne sklopil hlavu.

„J – ja… ja…“ zašepkal. Dredatý mladík nevedel, čo by povedal. Keď sa na okamih čiernovlások dotkol jeho úst svojimi, zalial ho príjemný hrejivý pocit, a potom sa mu pred očami náhle zjavila tvár jeho priateľky. Teraz tu obaja stáli bez slova. Jeden zmätený a ten druhý… Dredáčikovi sa zdalo, že to Billa veľmi zranilo. Chlapec smutne sledoval zem. Potom si ľahol na posteľ a otočil sa k stene. Zavrel oči.

„Billy…“ ozval sa zrazu do ticha Tomov rozochvený hlas. Nevedel, čo sa to s ním deje. Cítil sa, akoby mu niekto z oboch strán zvieral srdce dvoma obrovskými balvanmi. Cítil sa vinný kvôli Nicole, pretože Billovi dovolil, aby ho pobozkal a že v duchu pomyslel na to, že by si ho k sebe mohol pritisnúť bližšie a prehĺbiť ich bozk. A potom, bolelo ho vidieť čiernovláska takého smutného, sklamaného. Bill len smutne zavrtel hlavou. Pritisol si k sebe pevnejšie kolená. „Nechcel som ti ublížiť. Nevedel som, že…“ radšej sa odmlčal a sadol si na kraj postele. „Maličký, nie je mi to jedno. Nechcem, aby ťa niečo trápilo…“ šepkal trasúcim sa hlasom a natiahol k chlapcovi ruku, ale ten sa odtiahol a pritisol sa k stene. Vzlykol. Ako si mohol myslieť, že niekto ako Tom je na chlapcov a že by ho vymenil za také pekné dievča, ako je Nicol? „Billy, prosím, neplač. Veď… Pozri sa na mňa. Ja si niekoho takého dobrého ako ty vôbec nezaslúžim,“ hovoril ticho a pri pohľade na telíčko otriasajúce sa vzlykmi mal pocit, že mu od bolesti roztrhne hruď. Bill si pretiahol perinu až cez hlavu a krčil sa do klbka. Ticho vzlykal a hrýzol sa do pier. Tom smutne sklonil hlavu a tupo hľadel do zeme. Nechápal, čo sa to s ním dialo. Prečo sa v ňom všetko zmenilo náhle? Čo má tá hrozná bolesť znamenať? „Bill…“ otočil sa k trasúcemu sa klbku a odhrnul z neho perinu. „Prosím, neplač. Neprospieva to ani tvojmu a ani môjmu zdraviu. Chceš, aby som z teba ochorel? Prosím, neplač,“ hladkal čierne vlásky. „Billy…“ vyslovil jeho meno najnežnejšie ako vedel. Čiernovlasý chlapec mu venoval jeden krátky pohľad. Potom sa prudko zdvihol na lakťoch, znova ho pobozkal a Tom ho objal, no nespolupracoval. Tisol si ho k sebe, ale nemohol ho bozkávať.

Bill ho chvíľku bozkával, kým sa placho odtiahol a neisto ho sledoval. Čakal facku. Dredatý mladík v tej chvíli sklopil hlavu, ale najradšej by prefackal seba. Ako toto mohol dovoliť?

„Bill…“ zadíval sa do chlapcových vlhkých očí. „Prosím… Mám priateľku, veď to dobre vieš,“ začal chrapľavo. „Ľúbiš ma?“ opýtal sa zrazu dredáčik po chvíli ťaživého ticha a uprenejšie sa zahľadel do čokoládových očí.

„J – ja…“ šepol čiernovlások a zaváhal. „Neviem,“ zavrtel hlavou.

„Tak prečo si to potom spravil?“ opýtal sa hiphoper a znel zúfalo.

„Ja neviem… Neviem,“ vzlykal chlapec a hlavu zložil do dlaní. Stisol viečka.

„To… To nevadí,“ zašepkal Tom a nežne čiernovláska objal. „Už… Už to viac krát neurob a… Zabudneme na to, dobre?“ Na to sa chlapec rozvzlykal ešte viac, pretože dúfal… „Bill…“ zašepkal chlapcovi do ucha Tom a jemne sa oň otrel perami. „Bože, čo to robím?“ pomyslel si hiphoper zúfalo. Chlapec si k sebe pevne tisol kolená a zúfalo vzlykal. Odtiahol sa od dredáča do bezpečnej vzdialenosti a stisol viečka. „Neľúbiš ma, ale bozkávaš ma, akoby si ma miloval. Dokonca aj plačeš… Billy, maličký, kto ti má rozumieť?“ povedal, naposledy sa na chlapca zahľadel a pomaly odchádzal.

Chlapec začkal, preliezol k oknu a smutne pozeral von. Tom si medzitým odišiel do kuchyne spraviť teplý harmančekový čaj. Bol z Billovho správania úplne zmätený, bol zmätený dokonca aj zo seba. Tom nevedel, čo má robiť a Bill si vo svojej izbe otvoril okno a sadol na parapet. Objal si kolená a ticho vzlykal, kým hiphoper v druhej miestnosti sedel so svojím čajom na gauči a mĺkvo zazeral do plameňov krbu. Zrazu sa cítil, akoby za čiernovláskom chcel ísť a bozkávať ho tak ako ešte nikoho doteraz. Snažil sa však tú túžbu v sebe udusiť.

Čiernovlasý chlapec sa naklonil cez okenný rám a so vzlykom pozeral dolu. Nikoho nepoznal. Len Toma a on… sa naňho podľa neho hneval, ale dredáčovi sa v tej istej chvíli po tvári len kotúľali slzy. Vôbec sa na čiernovláska nehneval. To zo seba mal taký hrozný pocit ako ešte nikdy. Chcel len by, aby ho niekto utešil. Najprv si predstavil Nicol, ktorá by ho určite objala a hladkala by ho po chrbte, no potom si uvedomil, že… Nechcel, aby to bola ona. „Ach, Bože…“ skryl si tvár do dlaní. Zrazu sa strhol, keď sa mu rozzvonil telefón. Pomaly sa preň nahol a prijal hovor.

„Tom?! Kto ti to sedí na okne,“ ozvala sa Nicol.

„To je ten chlapec, ktorého mám doma. Veď vieš,“ odpovedal chrapľavým hlasom, zdvihol sa a radšej šiel k Billovi do izby. Obával sa, že by si mohol niečo spraviť.

„Mal by si ho skontrolovať.“

„Veď už idem,“ povedal hiphoper unavene a vošiel do izby. Chlapec sa pomaly, ale isto posúval ku kraju. Tom vošiel do izby a uvidel chlapca sediaceho na okne. Odtiahol od ucha mobil a všimol si, ako sa čiernovlások nebezpečne vykláňa. V strachu o jeho život, celkom zabudol na to, že telefonuje so svojou priateľkou. Hodil telefón na posteľ, rozbehol sa k oknu a jemne z neho čiernovláska stiahol do bezpečia izby. Chlapec vykríkol a poplašene zažmurkal.

„Nie! Pusť ma,“ zavzlykal.

„Bill, prečo… čo si to chcel spraviť,“ spýta sa chlapca hiphoper a pustil ho.