autor: Nathy_TwC & Sisa
Keď Bill po hodine vychádzal z hotela, cítil sa špinavý a zneužitý. O to horšie to bolo, keď mu Tom vtisol do ruky šesťsto eur. Už to nevydržal a po tvári sa mu potichu spustili slzy.
„Hej, maličký,“ povedal a povzbudivo a otvoril mu dvere. „Dám ti jednu radu. Chceš ju počuť?“ Chlapec nemo prikývol a nasadol do auta. Zapol si pás. Tom prešiel okolo auta, sadol si doň, naštartoval a vyrazil. „Máš už dosť peňazí,“ spýtal sa rasta a zastavil na križovatke.
„Dosť peňazí na čo?“ spýtal sa čiernovlások.
„Na tie veci… čo potrebuješ do školy,“ upresnil Tom, povolil ručnú brzdu, preradil rýchlosť a púšťal spojku.
„Áno,“ potvrdil Bill. „Chcel si mi dať radu,“ podotkol po chvíli ticha.
„Tak si tie peniaze teraz uži nejako inak. Kúp si niečo pekné. Čo ja viem… nejaké oblečenie, kabelku… Teraz na to máš, tak to využi,“ hovoril Tom a pozrel sa na čiernovlasého chlapca. Čiernovlások zavrtel hlavou: „Radšej si ich odložím.“
„Ako chceš, ale uľavilo by sa ti. Viem si ťa predstaviť v dizajnérskom oblečení… Ako malú divu,“ usmial sa naňho, a potom znova sledoval cestu. Chlapec prekvapene zažmurkal.
„Ja… neviem.“
„Sprav to aspoň raz a potom uvidíš,“ dodal a zabočil k budove internátu.
„Tak… tak dobe,“ pípol ticho chlapec a prikývol. Keď auto zastavilo vystúpil. Tom naňho ešte zatrúbil, a potom prudko vyštartoval preč. Čiernovlások sa smutne díval za bielym autom a so sklonenou hlavou vošiel do budovy. Potom ticho vošiel do izby a začal sa vyzliekať. Musel sa osprchovať. Bolo mu zo seba tak strašne zle. Po tvári sa mu spustili slzy a prešiel do kúpeľne. Zamkol sa, vyzliekol si boxerky a vošiel do sprchy. Vo vode strávil takmer dve hodiny. Potom zaliezol do svojej postele a skrčil sa do klbka. Stisol viečka a zhlboka dýchal. Snažil sa zabudnú na dnešnú noc, ale nevedel sa zbaviť pocitu drsných rúk na svojom tele. Ticho zavzlykal a hlavu zaboril do vankúša.
Bolo to o to horšie, že ho ráno čakali skúšky. Nedokázal sa sústrediť. Bill si ľahol na chrbát a hľadel na strop. Nahlas si vydýchol. „Nemôžem sa pre to tak trápiť. Tom má pravdu. Musím sa toho pocitu nejako zbaviť,“ pomyslel si a pritúlil sa k vankúšu. Po chvíľke sa rozleteli dvere a dnu vtrhol opitý Andreas s nejakým dievčaťom. Bill skľúčene stisol viečka. „Teraz nie,“ pomyslel si zúfalo.
„Čau, Bill,“ skríkol blonďáčik, ponúkol slečnu, aby si spravila pohodlie na jeho posteli a sadol si na kamarátovu posteľ. „Vstaň a poď sa zabaviť!“ Chlapec okamžite zavrtel hlavou a objal si kolená. „Bill, posledných pár dní sa tváriš vážne… smutne. A vieš, čo ma serie najviac? Máš frajera… Hej, určite je ten týpek s luxusným fárom tvoj frajer a ty sa preňho trápiš,“ povedal Andreas, dal si ruky v bok a uprene sa zahľadel do chlapcových čokoládových očí.
„Ja… pôjdem na vzduch,“ šepol chlapec a pomaly sa posadil. Andreas sa ho nesnažil zastaviť. Vedel, že čerstvý vzduch vždy pomôže, a okrem toho, mal tu predsa svoju novú známosť. Chlapec sa pomrvil, vstal a obliekol. Potom vyšiel pred budovu internátu, tuhšie sa zabalil do tenkej bundičky a obzeral sa po okolí. Nemal ani poňatie o tom, kam by sa pobral. Nakoniec sa len ticho posadil na lavičku a objal si kolená. Oprel si o ne čelo a premýšľal…
>> Koniec prvého ročníka <<
„Veríš tomu, že už je to rok?“ usmial sa Bill, keď s Andym sedel v kaviarni. „Prvý ročník je za nami.“
„Máš pravdu. Je to neuveriteľné! Vážne som si myslel, že ma vyrazia, ale ja som to zvládol, a dokonca som spravil všetky skúšky na prvýkrát,“ povedal Andreas hrdo a odpil si zo svojho piva. Bill sa s chuti zasmial a úsmev mu máličko povädol, keď uvidel Toma s nejakou babou, ako si sadli kúsok od nich. Sledoval, ako rasta niečo pokojne vysvetľoval trocha vystrašenej dievčine a podával jej vizitku. Presne tak ako pred rokom jemu. Ešte teraz to mal v živej pamäti. Po chvíli sa však prinútil nemyslieť na nepríjemné začiatky, otočil sa k Andymu a usmial sa naňho.
„Pôjdeme?“ pokúsil sa ignorovať Tomov röntgenový pohľad.
„Čo už,“ zakňučal blonďáčik a poobzeral sa po kaviarni. Pohľadom zastavil na známom hiphoperovi. „Hej, nie je to ten… tvoj kamoš?“ ukázal nenápadne na mladíka s rasta.
„Šéf,“ vstal. „Poďme už, prosím.“
„Bill, prepána… Vyhliadol som si tu dievča. Mohol by si chvíľu počkať? O chvíľu sa vrátim len…“ odmlčal sa Andreas, postavil sa, žmurkol na čiernovláska a rýchlo prešiel k zadnému stolu, kde sedelo niekoľko chichotajúcich sa dievčat. Bill sa pobavene zasmial a vyšiel von. Po chvíli vyšiel von aj Tom spolu s dievčaťom. Postavili sa neďaleko, rozprávali sa a mladík pri tom pokojne fajčil. O niekoľko minút dievča odišlo a rasta začal niečo ťukať do telefónu. Bill na neho uprel očká. Mladík sa díval do zeme a hovoril: „Ahoj, mám pre teba na dnes večer úplne novú tváričku,“ odmlčal sa a počúval. „Kedy ju chceš,“ spýtal sa a prikývol. „Tak ti ju priveziem. Nie, neboj sa,“ žiarivo sa usmial a odhalil biele zuby. „Maj sa,“ rozlúčil sa, zložil a pozrel sa na čiernovlasého chlapca. Rukou mu naznačil, aby prišiel k nemu. Bill k nemu nervózne prišiel.
„Áno?“ zašepkal ticho.
„Ahoj, chceš na dnes kšeft,“ spýtal sa a pretáčal si mobil v jednej ruke.
„Áno,“ prikývol Bill a tekal po ňom očkami.
„Fajn, tak si môžeš vybrať. Vypytovalo sa na teba viacero chlapov,“ usmial sa na chlapca Tom. „Ten, s ktorým si bol pred týždňom, potom ten starý a ešte…“ nedopovedal, mobil si dal do vrecka a veľavýznamne sa na chlapca zahľadel. Chlapec natočil hlavu do strany.
„Ty?“ šepol.
„No… Myslel som si, že by sme si to mohli spolu rozdať. Už to bolo dosť dávno, čo sme spolu naposledy…“ usmieval sa a zložil si ruky na hrudi. „Ale keď máš nejakého iného „favorita“, tak kľudne povedz.“
„Zákazník ako zákazník,“ odpovedal ticho Bill a mykol plecami. „Prídem.“
„Kedy?“ spýtal sa rasta. Bol rád, že súhlasil.
„O deviatej som u teba,“ odpovedal ticho čiernovlások.
„Fajn, teším sa,“ povedal dal ruku do vrecka a vytiahol z neho kľúče.
„A ešte… Chcel som ti pripomenúť, že by si mal ísť na prehliadku,“ dodal a odomkol auto.
„Viem. Som objednaný na zajtra,“ povedal chlapec a zahľadel sa naňho.
„To je všetko, čo som ti chcel. Nepotrebuješ odviesť,“ spýtal sa len tak akoby medzi rečou a pozrel sa Billovi uprene do očí.
„Nie, som tu s kamarátom,“ odpovedal Bill a zahľadel sa na Andyho bozkávajúceho sa s nejakou babou. „Aj keď…“ Tom sa pozrel rovnakým smerom a rozosmial sa.
„Tak si nastúp,“ povedal, prešiel k autu, otvoril si dvere a nasadol. Bill poslúchol a nasadol tiež. Zapol si pás. Rasta vyrazil a povedal: „Tuším… Nie je dnes náhodou koniec školského roka?“ Chlapec prikývol: „Áno.“
„Mal si dobré výsledky,“ spýtal sa len tak a zabočil.
„Neviem, ale prešiel som. Iné ma netrápi,“ povedal čiernovlasý chlapec na rovinu. Tom sa usmial.
„Chceš byť právnik. To nie je len tak hocijaká robota. Ja by som si to mohol dovoliť povedať, ale ty? Taký inteligentný…“ krútil hlavou.
„Teraz mi záleží hlavne na tom, aby som spravil školu.“
„To je mi celkom jasné. Robíš pre to dosť veľa,“ dodal Tom a povzdychol si. Čiernovlások kývol a vystúpil, keď zastavili pred internátom.
„Maj sa,“ pozdravil Tom a odišiel. Chlapec vybehol schody a prezliekol sa. Pozrel sa na seba do zrkadla v kúpeľni a upravil si vlasy. Chvíľku sa v ňom sledoval. Zmenil sa a popravde… so svojou prácou sa už celkom zmieril. Teraz už nemusí počítať každý centík. Môže si kupovať pekné veci. Usmial sa na seba a pekne sa obliekol.
***
Deň mu zbehol celkom rýchlo, ani sa nenazdal a už pomaly prechádzal opusteným Berlínom do vilovej štvrte, kde býval Tom. Nedôverčivo sa zadíval na opustenú uličku, ale nakoniec sa odhodlal a vkročil na ňu. Kým sa ale spamätal, s výkrikom skončil pritisnutý na stene.
„Nie! Pusťte ma,“ vykríkol, ale zrazila ho na zem tvrdá facka. Následne pocítil v zadočku ostrú bolesť. Znova vykríkol. Chlap za ním smrdel alkoholom, cigaretami a špinou. „Prosím, pusťte ma,“ vzlykal zúfalo čiernovlások. Chlap v ňom bol hotový rýchlo. Potom do uplakaného chlapca kopol a nehlučne zmizol. Bill sa skrčil do malého klbka a zúfalo vzlykal. Bruško ho bolelo a z úst mu tiekla krv. Vstať sa odhodlal až po vyše hodine. Bol už len kúsok od Tomovho domu a domov by to sám nezvládol. Pomocou stromov sa dostal až k nemu. Podarilo sa mu zazvoniť, kým so zavzlykaním dopadol na kolená.
Keď Tom začul zvonček, okamžite pribehol na chodbu, rýchlo sa na seba pozrel v zrkadle a s úsmevom otvoril dvere. Pohľadom hľadal pekného čiernovlasého chlapca, no našiel len zničené klbko ležiace pred jeho dverami.
„Bill! Veď ty krvácaš,“ skríkol a okamžite sa k chlapcovi sklonil. „Čo… Čo sa ti stalo,“ opýtal sa a pomaly pomohol trasúcemu sa klbku vstať. Chlapec sa chytil jeho ruky a opatrne vstal. Zavzlykal a kolená sa mu roztriasli.
„J – ja… Ja… Nemohol som sa brániť,“ zavzlykal a uprel na Toma svoje veľké uplakané očká.
„Zbili ťa,“ opýtal sa chlapca Tom a vzal ho do domu. „Keby som po teba prišiel, tak…“ vyčítal si rasta a posadil čiernovláska na gauč. Bill zavrtel hlavou a utrel si z tváre krv. „Keby len to,“ šepol. „D – dáš mi, prosím, piť?“
„Jasné. Hneď,“ Tom okamžite odbehol do kuchyne. Roztrasenými rukami nalial do poháda džús, vrátil sa do obývačky a podal chlapcovi pohár. Bill ho vďačne prijal a všetko vypil na jedenkrát. Ruku si obmotal okolo bruška. Bolelo ho.
„Bill…“ sadol si k nemu rasta. „Povedz mi, čo sa ti stalo.“
„Môžem ísť do sprchy?“ šepol chlapec a uprel naňho očká.
„Dobre, ale najprv mi musíš povedať, čo sa stalo? Kto ti to spravil,“ vypytoval sa Tom.
„Neviem. Nevidel som ho. Bola tma, ale… smrdel.“
„Znásilnil ťa?“ spýtal sa rasta a díval sa na čiernovláskovo potrhané, zašpinené oblečenie a strapaté vlásky. Čiernovlasý chlapec nemo prikývol a pritiahol si k sebe kolená.
„Ostaneš tu na noc?“ opýtal sa Tom, aby odpútal chlapcove myšlienky od hrozného zážitku. Bill prikývol a uprel naňho očká.
„Mám?“ spýtal sa.
„Nerád by som riskoval. Tu ti bude lepšie a zajtra s tebou zájdem k tomu lekárovi. Musí ťa vyšetriť, čo ak…“ odmlčal sa a vstal. „Poď, ukážem ti, kde sa môžeš umyť,“ usmial sa na čiernovlasého chlapca a vyzval ho, aby ho nasledoval. Chlapec prikývol a kráčal za ním. Vedel, čo Tom myslel tou nedokončenou vetou. Aj on už nad tým rozmýšľal. Mladík mu otvoril dvere do kúpeľne a všetko mu ukázal. Potom ho nechal a odišiel do kuchyne, pripraviť niečo pod zub.
Bill medzitým vliezol pod prúd vody a celý sa poumýval. Pripadal si špinavý a nechutný. Na brušku sa mu už robila veľká a nechutná modrina. Celý sa vydrhol a zabalil do osušky. Potom len v nej šiel za Tomom. Ten stál v kuchyni za sporákom a miešal čosi v hrnci. Celá kuchyňa príjemne rozvoniavala. Rasta si chlapcovu prítomnosť ani nevšimol a ďalej stál pri sporáku a vrtel sa do rytmu hudby, ktorá vychádzala zo zapnutého rádia. Bill si ticho sadol na stoličku a neprítomne sledoval stenu. Rasta vypol sporák a otočil sa. Prekvapene hľadel na smutného čiernovláska sediaceho na stoličke.
„Cítiš sa už trocha lepšie,“ opýtal sa a položil pred chlapca tanier s chutnými paradajkovými cestovinami. Bill sa strhol a uprel na neho čokoládové oči. Jemne prikývol, aj keď vedel, že to nie je pravda. Potom stočil pohľad k tanieru. „Nie som hladný,“ šepol.
„Nejedz sa,“ povedal Tom, sadol si vedľa neho a naložil si na tanier. „Uvaril som to špeciálne pre teba,“ usmial sa na chlapca milo.
„Nie som hladný,“ šepol znovu chlapec a napustil si do pohára vodu.
„Bill…“ otočil sa k čiernovláskovi a spravil psie oči. „Nebuď ku mne odporný, dobre?“
„Nechcel som, prepáč,“ odpovedal ticho chlapec.
„Nechcel som ti nič vyčítať, ja len, že… Som sa s tým nadrel,“ usmial sa na chlapca v osuške.
„Dáš mi niečo na oblečenie, prosím?“ zmenil chlapec tému.
„Keď to všetko zješ, dostaneš aj niečo na oblečenie,“ žmurkol na Billa a dal si do úst niekoľko cestovín. Bill sa nespokojne zamrvil a zahľadel sa na cestoviny na tanieri. Žalúdok mal ako na vode a už len ich vôňa mu ho pomaly nadvihovala. Nebolo to z toho, že by mu nevoňali alebo pochyboval, že by mu chutili, ale bol ešte stále v šoku. Ostal ticho pozerať do taniera.
„Hm, asi je ti zle, čo?“ ozval sa po chvíli Tom a hodil svoj tanier do umývačky. Chlapec k nemu dvihol pohľad a nemo kývol. „Asi budem vracať,“ priznal a zadíval sa Tomovi do očí.
„Myslel som si,“ povedal, vzal spred čiernovláska tanier a prešiel do kúta miestnosti. Vysypal cestoviny do misky a zapískal. V okamihu sa vo dverách kuchyne objavil veľký biely pes s čiernymi fľakmi. „To je môj domáci miláčik,“ dodal Tom a vložil ďalší tanier do umývačky. Bill sa pri pohľade na psíka usmial. Kľakol si k nemu a hladkal ho. Rasta zatiaľ zapol umývačku a upratal neporiadok na stole a kuchynskej linke. Potom vypol rádio a zahľadel sa na usmievajúceho sa chlapca. Oprel sa o linku a zložil si ruky na hrudi. „Dal som mu meno Beny,“ povedal a ďalej sa usmieval na milý obrázok čiernovláska maznajúceho sa so psom.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
Teda, musím říct, že se s Billem život zrovna nemazlí…
Z dnešního dílu nemám moc dobrý pocit, začínám se o Billa bát, protože tuším, tuším nějaký mizerný konec =(
A už uplynul rok a mezi Tomem a Billem pořád nic, tak doufám, že k nějakému tomu sblížení brzy dojde, teď má Tom příležitost Billovi pomoct a podržet ho v těžké chvíli a Beny mu v tom nejspíše bude vydatným pomocníkem =)
Billa mi je veľmi lúto, ale som rada, že je Tom taký milý, myslím si že toto možno bude ten zlom. Pohlad na Billa a toho psíka musel byť veľmi pekný. Rychlo dalej.
Oh, tak přesně v tohle jsem doufala, že se nestane 🙁 Doufala jsem, že Bill u své nové práce nezůstane. Že se jen sejde s pár zákazníkama, vydělá si dost peněz a se vším skoncuje. Jenomže člověk když do tohoto spadne, tak je těžko se z toho dostat zpět. Je jasné, že si Bill zvykl na peníze a na to, že si může kupovat co chce. Tohle všechno okolo je jen "malá daň" za to všechno, co si může koupit. Jenom mě mrzí, že už uběhla tak dlouhá doba a mezi Tomem a Billem nejsou žádné city. Navíc to, co se Billimu stalo teď. No nemá to vůbec jednoduché, život je pěkně krutý a kór k němu. 🙁