Osudové rozhodnutie 3.

autor: Nathy_TwC & Sisa
Pritisol si k sebe svoje dlhé chudé nôžky a placho Toma sledoval. Mladík s čiernymi rasta sa len milo usmial, pritiahol si chlapca k sebe a jemne sa otieral perami o tie jeho. Čiernovláskovým telom prebehla silná triaška, keď ho Tom objal a pritisol si ho k sebe tak blízko, ako sa len dalo. Po chvíli sa Tom odtiahol a zašepkal: „Je čas, maličký. Ale nemáš sa čoho báť,“ pomaly a nežne roztiahol chlapcove nohy od seba a vtesnal sa medzi ne. Nežne hladkal vnútornú stranu jeho stehien a pokrýval ich vlhkými bozkami. Čiernovlások sa pod jeho dotykmi slabo krútil a vôbec si nevšimol, že Tom otvoril tubu s gélom a natrel si ho na prsty. Po chvíli chlapec pocítil príjemný vlhký chlad, ktorý slabo masíroval jeho vstup. Jemne sa prehol a stisol viečka. Tichučko zakňučal a placho sa zadíval Tomovi do očí. Ten pomaly zatlačil prst do chlapcovho úzkeho vnútra.
„Au,“ šepol chlapec a tichučko zavzlykal.
„Neplač, maličký…“ zašepkal Tom. „Zo začiatku to vždy bolí, ale potom sa budeš cítiť krásne,“ jemne prstom v chlapcovom tele zapohyboval a svaly sa uvoľnili. Bill sa jemne pomrvil a držal. Naozaj to bolo po chvíľke trochu lepšie. Rasta zrazu pridal ďalší prst. Chlapcova tvárička sa skrivila bolesťou a mladý muž trpezlivo vyčkával, kým prvotná bolesť opadne. Potom znova zapohyboval prstami a trocha ich v Billovi od seba odtiahol, aby dierku roztiahol dostatočne aj pre prst tretí. Chlapec tichučko zavzlykal a zadíval sa mu do očí. „Vydrž,“ zašepkal Tom a sledoval, ako tretí prst mizne v chlapcovej malej dierke. Nasucho preglgol a chvíľu opäť vyčkal. Bill máličko prikývol, ale nedokázal zadržať chvenie svojho tela. Mladík prirazil do jeho tela a stočil prsty tak, že sa nimi otrel o jeho citlivý bod. Chlapec okamžite vykríkol a prudko sa prehol.

„Vidíš? Hovoril som ti,“ usmial sa Tom a pár krát tento pohyb zopakoval. Bill prudko lapal po dychu a prehýbal sa pod jeho rukami do chvíle, kým Tomove prsty úplne neopustili jeho telo. Vtedy sa rasta znova nahol k stolíku a vybral z neho prezervatív, ktorý šikovne rozbalil a natiahol si ho. Vrátil sa k čiernovláskovi, vtesnal sa medzi jeho krásne, dlhé, štíhle nohy, chytil ho za kolená a povedal: „Teraz to príde, maličký. Ale nemáš sa čoho báť,“ sklonil sa a zasypával chlapcovo ploché bruško bozkami. Chlapec tichučko zakňučal a oddane pozrel Tomovi do očí. Bál sa a chvel, ale… Trochu mu aj veril. Tom ho najprv pohladkal po boku a potom od seba roztiahol polovice Billovho malého, pevného zadočka. Nasmeroval svoje vzrušenie a pomaly doňho začal vnikať, pričom ho stále hladkal na brušku a stehnách. Bill sa prudko napol a zakňučal.
„Bolí to,“ plačlivo šepol.
Kurva…“ zašepkal rasta slastne a pozrel sa na chlapca pod sebou. „Vydrž to,“ dodal hlasnejšie a prirazil do Billa bokmi, aby v ňom bol celý. Chlapec nahlas vykríkol a naplno sa rozvzlykal. Tom ho začal hladkať, bozkávať a šepkal mu: „Bill, je to len prvotný pocit. Musíš…“ odmlčal sa, keď čiernovlások stiahol svaly a zalapal po dychu. „Musíš to prekonať, zvyknúť si na mňa, chápeš? Keď ma v sebe už takmer nebudeš cítiť, povedz mi, dobre?“ hovoril rasta namáhavo, sklonil sa nad chlapca a jemne sa otieral perami o tie jeho. Bill znova nahlas zavzlykal a inštinktívne sa skúsil odtiahnuť. Rasta ho zadržal a nedovolil mu to. „Viem, že to bolí, ale pokús sa…“
„Bolí to,“ nahlas zavzlykal chlapec.
„To nevadí, že to… bolí. Pamä – pamätáš? Aj prsty boleli a potom prestali,“ dychčal Tom. Bill to teda po chvíľke vzdal, tichučko vzlykal a nechával sebou manipulovať. Tom sa v ňom začal pomaličky pohybovať. Už viac nemohol čakať. Chlapec boľavo zakňučal a rozvzlykal sa ešte viac. Naopak Tom zastonal slasťou: „To je… také… dobré,“ a hladkal chlapca po stehnách, zadočku a bokoch, aby ho aspoň trocha rozptýlil. „Uvoľni sa.“
„Prestaň, prosím,“ vzlykal chlapec a tisol v rukách perinu. Nedokázal sa uvoľniť.
„Nemôžem prestať… Nesmiem… Oh, Bože…“ stenal Tom a stále udržiaval pomalé tempo. „Maličký, uvoľni sa. Dokážeš to a… Pozri… ako mi je… dobre. Aj tebe… bude,“ hovoril trhane a pridržiaval si chlapca za boky. Chlapec ticho začkal a stisol viečka. Pokúšal sa uvoľniť. Podarilo sa mu to až po niekoľkých preplakaných minútach. Tom to okamžite pocítil a trocha pridal na intenzite. „Poď proti mne, maličký. Snaž sa,“ vyzval chlapca. Ten ticho zakňučal, ale po chvíľke sa mu podarilo uvoľniť naplno. Rasta sa usmial a poriadne do chlapca prirazil. Z hrdla sa mu vydral hlasný ston. „Áno, to je môj chlapec,“ povzbudil čiernovláska a prirazil do chlapca na doraz. Bill vykríkol, ale následne jemne zastenal a prehol sa pod ním. Rasta príraz zopakoval a obaja slastne skríkli. Chlapec pod ním prudko prehýbal a stenal. „Pomôž mi. Poď mi oproti,“ zašepkal Tom čiernovláskovi do ucha celý spotený a znova prirazil. Bill nahlas stenal a opatrne mu vychádzal v ústrety. Mladík s čiernymi rasta cítil, že sa už blíži jeho vrchol. Začal prirážať ešte prudšie a rýchlejšie, čím nie len sebe, ale aj Billovi vyvolával ešte intenzívnejšiu slasť. Vzal do ruky čiernovláskov penis a začal po ňom prechádzať po celej dĺžke v rytme ich tiel. Chlapec sa prehýbal a podvedome mu prirážal do ruky.
„Tomi,“ zastenal bez toho, aby si to uvedomil, a s výkrikom sa mu spravil do ruky. V tom istom okamihu, pri poslednom príraze s hlasným výkrikom dosiahol svoj vrchol aj Tom. Cítil, ako z neho príjemný pocit napätia rýchlo odchádza a zvalil sa na čiernovlasého chlapca, pričom bol ešte stále v ňom. Čiernovlasý chlapec zhlboka dýchal a tisol viečka. Pred očkami mal ešte stále hviezdičky. Bolo to… zvláštne, ale príjemné. Mladík, ktorý na ňom ležal, sa pomaly spamätal z práve prežitého orgazmu ako prvý. Vyšiel z Billovho úzkeho, teplého tela, ľahol si vedľa a prudko oddychoval. Čiernovlások si ľahol na bok a pritisol si k brušku kolená. Mierne sa chvel a triasol. Tom sa zatiaľ zbavil prezervatívu a zakryl sa. Zavrel oči a relaxoval.
„Bol si úžasný, maličký,“ zašepkal po chvíli muž s rasta a otočil hlavu smerom k oddychujúcemu klbku. Chlapec vyčerpane rozlepil čokoládové očká a uprel pohľad na chlapca s vrkôčikmi. Kolená si pritisol pevne k brade. Bola mu zima a bol vyčerpaný. „Zakry sa, aby si neprechladol,“ napomenul Tom chlapca s úsmevom a zložil si ruky pod hlavu. Bill si nesmelo hrýzol pery. Bol by to spravil dávno, ale nebol si istý, či smie. Nesmelo natiahol rúčku a pomaly si k sebe pritiahol teplú deku. „Musím ťa pochváliť. Si vážne dobrý,“ dodal Tom uznanlivo. Chlapec okamžite sčervenal a jemne sklopil hlavu. Zababušil sa do deky tak, že mu z nej trčala len čierna hriva. „Dokonca by som si to rád ešte zopakoval, ak proti tomu nič nemáš. Pravdaže… nie dnes, lebo som totálne vyšachovaný, ale niekedy inokedy,“ navrhol rasta. Bill slabunko prikývol a opatrne sa posadil. Začal sa obzerať po izbe, aby našiel svoje oblečenie. „Ideš niekam?“ nadvihol sa Tom na lakťoch a sledoval chlapca. Ten sa naňho prekvapene pozrel.
„Myslel som si, že… no… keď… keď už… no… že ma tu už nechceš,“ koktal tichučko chlapec.
„No to iste. Takýto doriadený nešoférujem. Takže ostávaš tu. Pokojne si ľahni sem…“ ukázal na miesto vedľa seba. „…a spinkaj,“ dodal s úsmevom. Bill prekvapene zažmurkal.
„Vážne?“ šepol a nesmelo po ňom tekal očkami. „Myslel som že… kurvy neostávajú na noc,“ šepol a zapozeral sa do zeme.
„Ty ešte oficiálne kurva nie si,“ povedal vážne a sadol si. Bill pri tóne jeho hlasu podvedome cúvol a nesmelo sa na Toma zadíval.
„J – ja… ja asi radšej pôjdem,“ šepol sotva počuteľne.
„Ľahni si a spi,“ povedal Tom, ľahol si a prikryl sa. „Ráno ťa odveziem domov,“ dodal. Bill si teda tichučko ľahol na úplný kraj postele a pritisol si k telu pevne kolienka. Pozeral do prázdna. „Nemusíš tam na konci ležať ako doska. Normálne, v pohode ako doma,“ povedal Tom zvonivým hlasom. „A aby som nezabudol. Tie tri stovky, čo som ti dal, sú za tvoj dnešný výkon málo. Tak zajtra čakaj ešte nejaké drobné na viac. Dobrú noc,“ dodal Tom a zmĺkol.
„Musím na WC,“ odvážil sa po chvíľke ticho šepnúť.
„Oh, tu v izbe, napravo sú dvere do kúpeľne,“ odpovedal Tom. Bill nemo prikývol a vstal. Zamkol sa v kúpeľni a zviezol sa po dverách na zem. Objal si pevne kolená a položil na ne hlavu. Potichu vzlykol. Cítil sa mizerne a špinavo. Najme po tom, ako si uvedomil, že išiel s Tomom prakticky za peniaze. Po tváričke mu stekali slzy a nevedel, čo sa to s ním stalo. Prečo by ho mal tak zobrať fakt, že to s ním bolo za peniaze? Prečo ho tak nerozhodilo to, že vôbec s niekým takým spal? Asi po pol hodinke tichého plaču sa odvážil vstať a umyl si tváričku. Potichu vyšiel von a ľahol si späť k Tomovi. Rasta už vtedy dávno spal a zhlboka dýchal.
***

Ráno sa zobudil ako prvý. Pozrel na chlapca s vrkôčikmi a pritiahol si k s telu kolená. Tichučko vzlykol a pretrel si očká. Tom pokojne oddychoval a občas slabo zachrápal. Bill opatrne zliezol z postele a obliekol sa a nehlučne vyšiel z domu. Pomaly kráčal opustenými ulicami na internát. Bolo to cez celý Berlín, ale potreboval si prevetrať hlavu. Vošiel do izby, ticho za sebou zamkol a zvalil sa na posteľ. Pritisol si k telu kolená a naplno sa rozvzlykal. Snažil sa tlmiť zvuky do podušky, aby nezobudil Andyho. Blonďáčik sa jemne pomrvil a otvoril oči. Zdalo sa mu, že počuje plač, a tak sa otočil k Billovej posteli. Nemýlil sa.
„Bill? Čo sa stalo,“ opýtal sa svojho kamaráta.
„N – nič,“ šepol chlapec. „Len… len mi je smutno,“ zaklamal.
„Vážne? A kde si bol celú noc, hm,“ opýtal sa podozrievavo blonďáčik.
„V školskej knižnici. Zaspal som tam, a keď som sa zobudil, už bolo zamknuté.“
„No to by som neuveril ani desaťročnému decku,“ uškrnul sa Andreas. „Tuším si mal pernú noc v dobrej spoločnosti, čo?“ posadil sa Billov spolubývajúci a zvedavo sa naňho zahľadel. Chlapec si pretiahol deku cez hlavu a znova sa naplno rozvzlykal. „Prepána, Bill…“ Andy sa postavil, sadol si k svojmu kamarátovi a objal ho. „Čo sa ti stalo? Mne to môžeš povedať, veď vieš, že to nikomu nepoviem. No…“ snažil sa čiernovláska utešiť.
„N – nič. Ja… ja… Prejde to,“ vzlykal chlapec.
„Bill, nechci ma nasrať. Viem, že ti niečo je,“ nenechal sa odbiť blonďáčik. „Ublížil ti niekto? Mám mu ísť nakopať riť?“ Bill sa medzi vzlykmi jemne pousmial a objal svojho spolubývajúceho.
„Zabudni na to,“ zavzlykal mu do krku a stisol viečka. Strhol sa, keď sa rozzvonil jeho telefón. „Áno, Tom?“ šepol.
„Kde si zmizol, prosím ťa? To si mi nevedel aspoň nechať odkaz?“ rozčuľoval sa mladík na druhom konci telefónu. „Neviem, kde si sa tak ponáhľal, keď som ti včera jasne povedal, že ťa odveziem. A potom… som ti dlžný ešte nejaké prachy za včera. A… Dnes po teba prídem o siedmej.“
„Ja… Dobre,“ šepol a odložil telefón. Oprel sa o Andyho a zavrel oči. „Som unavený,“ šepol.
„Čo… Ty máš frajera a ani si mi o tom nepovedal?“ urazil sa naoko Andy.
„Je to môj šéf,“ povedal ticho chlapec.
„Šéf? Čo je to, riaditeľ hotela?“ Chlapec prikývol a behom pár minút zaspal.
***
Chlapec stál nervózne pred internátom a čakal na biele Audi. Keď pred ním zastavilo, poslušne nasadol a zapol si pás. Bál sa na Toma pozrieť. Muž s dredmi ticho vyrazil a uprene sledoval cestu.
„Hneváš sa?“ šepol po chvíľke čiernovlások a uprel na neho plachý pohľad. Tom sa na chvíľku otočil k chlapcovi, spojil ich pohľady, a potom znova upriamil zrak na cestu.
„Nemám dôvod sa hnevať,“ odpovedal po chvíli ticha. Chlapec ticho hľadel na svoje staré okopané tenisky.
„Ten, zákazník… ktorý ma čaká? Aký je,“ pýtal sa chlapec ticho.
„Snažil som sa ti vybrať niekoho trpezlivého, pre prípad, že by si znova vyvádzal. Je trocha starší, ale myslím si, že je v pohode,“ odpovedal, stočil volant a zabočil. Bill ticho prikývol a nemo pozeral z okna. Rasta si ticho zapol rádio. Nemal rád ticho. Chlapec si vyložil nohy na koženú sedačku a objal si ich. Tupo sa zahľadel pred seba a snažil sa predýchať bolesť, strach a zhnusenie, ktoré sa v ňom hromadilo. Keď zastavili pred hotelom, Bill ticho vystúpil a zamieril do hotela.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule

3 thoughts on “Osudové rozhodnutie 3.

  1. Mne je Billa štrašne lúto, síce mu neje priamo ubližované, ale musel  urobiť neo čo mi nieje príjemné, dúfam ale že si k Tomovy najde cestu, a ten už od neho nebude chsieť aby to  robil. Ale určite by teraz aj pomohlo, keby sa Bill zveril andreasovy. Rychlo dalej.

  2. Já jsem doufala, že to Tom Billovi už dělat nedovolí, škoda…
    Ale myslím, že Bill toho stejně nechá, na tuhle "práci" prostě nemá povahu, na to člověk musí holt mít náturu.
    Snad mu Tom vybral někoho, kdo se k němu bude chovat hezky =)
    Jinak, ten sexík s Tomem byl skvělý =)♥

  3. Ufff 🙁 Mě je Billa tak strašně moc líto! Musel se chudáček cítit tak strašně špatně 🙁 Ani představit si to nedokážu. Znova říkám, že Billa celkem chápu, že se do takové "práce" pustil. Člověk hold občas nevidí jiné východisko a tak to udělá. Jenom je mi to líto, že musel i on takhle skončit. Sice věřím, že si s Tomem ten úžasný sex užil, ale potom 🙁 Jak plakal v té koupelně, tak se mi chtělo plakat s ním ;( Byla bych nejradši, kdyby se Tom okamžitě zamiloval a nedovolil Billovi už nic takového s nikým cizím dělat a sám mu platil studia 😀 Ovšem tohle je asi hodně nerealistická představa, ale třeba se toho aspoň na konci povídky dočkám 😀

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics