autor: Sisa & Nathy_TwC
Mladý chlapec si sadol na posteľ a obzeral sa po skromne zariadenej izbičke. Bol na internáte právnickej školy. Upútala ho posteľ oproti tej jeho. „Budem tu ešte s niekým?“ pomyslel si a o niekoľko minút na to vošiel do izby mladý, celkom pekný chalan s krátkymi blond vlasmi. Zatvoril dvere a pohľad mu padol na čiernovlasého chlapca sediaceho na posteli.
„No vida, môj spolubývajúci,“ povedal s úsmevom a podal chlapcovi ruku: „Andreas Kerner. Ale najlepší kamoši mi hovoria Andy,“ žmurkol na chlapca.
„Bill,“ pousmial sa čiernovlások po tichu. „Aj ty študuješ?“
„Máš jasné,“ skríkol blonďavý chlapec nadšene. „Prvý ročník na právnickej fakulte.“
„Oh,“ usmial sa chlapec. „Tak dúfam, že nám to vyjde,“ znova sa na blonďáčika milo usmial.
„Povieš mi o sebe niečo?“ vyzvedal čiernovlasý chlapec.
„No… Ako by som začal…“ zaškeril sa Andreas. „Mám veľmi rád časté ženské návštevy. To je asi to najpodstatnejšie, čo by si mal vedieť.“
„Neboj. Budem tu málo. Pracujem v hoteli.“
„V hoteli?“ začudoval sa Billov spolubývajúci. „Wow! Ty popri štúdiu pracuješ?“
„Musím si zarobiť na štúdium,“ pousmial sa naňho čiernovlások.
„To môj tatko mi dá vždy nejaké peniaze bokom,“ hodil sa Andy na posteľ a otočil sa k čiernovlasému chlapcovi. „Ale musím uznať, že na chalana v tvojom veku je to vážne úctyhodné. A čo tam vlastne robíš?“
„Upratujem,“ priznal potichu chlapec a usmial sa.
„Vidím, že si zarábaš poctivo. Ale počul som, že nejaké tretiačky si zarábajú ako kurvy. Vraj to celkom vynáša,“ povedal blonďák len tak mimo debaty a nenápadne si premeral chlapcovu štíhlu postavu. Bill sa zamračil.
„Myslíš si, že ja…“ povedal čiernovlasý chlapec trocha nahnevane.
„Pane Bože… Čo si sa zbláznil?“ vyvalil Andreas oči na čiernovláska. „Zbláznil si sa? Nechcel som ti tým nič naznačiť, a ani by som ti to neodporúčal. Uznávam, že si rád, povedzme nezáväzne, užívam s dievčatami, ale… Robiť kurvu? To je totálne zúfalstvo,“ hovoril blonďavý chlapec a uprene hľadel na svojho nového kamaráta.
>> O pol roka neskôr <<
„Am I disturbing you,“ spýtal sa chlapec spolu so zaklopaním na dvere. Keď sa nikto neozval, strčil kartu do zámky, a keď sa objavilo zelené svetielko, otvoril dvere izby číslo 505. Odhrnul ťažké čierne závesy a oslepilo ho svetlo. Už pri dverách ho vítala spodná bielizeň. Prekročil ho a pomaly upratoval. Nesmelo zamieril do kúpeľne. Zalapal po dychu, keď tam uvidel zbité a zviazané mladé dievča. Dobehol k nej a nožničkami, ktoré vždy nosil vo vrecku na zástere, okamžite rozstrihol látku, ktorou bola zviazaná.
„Počujete ma? Haló!“ Uvoľnil jej ústa a čakal. Dievča pomaly otvorilo oči a zašepkalo: „Pomôžte mi.“
„Samozrejme… Mám zavolať záchranku? Políciu?“ Opatrne jej položil hlavu na látku hodenú na posteli a prikryl ju.
„Nie, len to nie,“ povedalo dievča rýchlo a prudko sa nadvihlo. „Potrebujem… Po- potrebujem, aby ste niekomu zavolali,“ uprela na chlapca prosebný pohľad.
„Ja… nemám telefón,“ šepol chlapec.
„V izbe… v kabelke,“ zašepkalo dievča slabo. Chlapec prikývol, vzal mobil a podal jej ho. Dievča pomaly, namáhavo vytočilo číslo a chlapec jej opatrne utieral krv z čela. Behom niekoľkých minút vošiel do izby mladý muž s vrkôčikmi a prešiel k nim.
„Kto všetko to vie?“ otočil sa na čiernovláska.
„Len ja,“ zašepkal chlapec bojazlivo.
„Nech to tak ostane!“ odsekol mladý muž a dal čiernovláskovi do ruky päťsto eur. „Neopováž sa o tom ceknúť, rozumieš?“ zasipel na chlapca mladík s čiernymi rasta a prešiel k dievčaťu. „Si v poriadku,“ opýtal sa ho. Dievča jemne prikývlo a za pomoci muža s rasta sa postavilo na nohy. Ani ona ani odchádzajúci muž si nevšimli spadnutý mobil. Ten našiel až čiernovlasý chlapec, po tom ako upratal kúpeľňu. Opatrne ho zdvihol zo zeme a poobzeral sa po izbe. Chvíľu sa na telefón uprene zahľadel a zamyslel sa: „Ten chalan mi dal päť stovák, a to dievča bolo takmer mŕtve. Čo to má znamenať? Kto sú tí ľudia?“ Nakoniec sa odvážil a vytočil číslo toho muža, čo tu bol…
***
Druhý deň o podobnom čase už sedel za stolom v kaviarni s mužom, ktorý mu včera dal peniaze za mlčanie.
„Priniesol som vám telefón,“ povedal Bill ticho.
„Neklam. Naozaj si prišiel len kvôli mobilu?“
„Áno, prišiel som jej ho vrátiť.“
„Koľko vlastne zarábaš za mesiac,“ opýtal sa chlapík premeriavajúc si čiernovlasé stvorenie.
„Tristo eur,“ šepol ticho chlapec.
„To u mňa zarobíš za noc,“ odpovedal pokojne muž. Bill sa začudoval a vyjachtal: „Za noc? Ale…“
„Rozmysli si to,“ povedal muž a vrátil mu telefón. Potom bez slova odišiel.
Čiernovlások sa zahľadel na mobil ležiaci na doske stola. Roztrasenými prstami si ho vzal a odomkol klávesnicu. Hľadel do zoznamu kontaktov. Bolo tam len jedno meno – TOM. „To musí byť jeho meno,“ pomyslel si chlapec a dával si veci do súvislostí: „To dobité dievča muselo byť prostitútka, a ten chlapík s rasta je… Pasák? Určite. Hovoril, že za noc mi zaplatí toľko, čo dostanem za mesiac upratovania v hoteli,“ pomaly presunul prst na zelené tlačidlo, no nestlačil ho. „Je začiatok roka a peniaze, ktoré zarobím mi ledva stačia. Potrebujem ešte nové učebnice. Možno by som to mohol skúsiť,“ pomyslel si Bill, ale hneď na to od toho upustil. Dokázal by spať s cudzím mužom? Nasucho preglgol a zahľadel sa na tie tri písmenká. „Nie! Určite nie! Je to hlúposť,“ okríkol samého seba v duchu, vstal, zamieril späť do hotela a nakoniec otvoril dvere ekonomického oddelenia. Bol na seba hrdý. Ale to ho prešlo hneď, ako na výplatnej páske uvidel úbohých dvesto eur.
„Ale…“ pozrel sa na vedúceho ekonomického oddelenia. „Pane, povedali ste, že… V zmluve mám…“ nechápal čiernovlások.
„Každému vymeriavame len toľko, koľko si zaslúži,“ uškrnul sa pracovník hotela.
„Z čoho si mám teraz zaplatiť školu?“ opýtal sa čiernovlások a hrdlo sa mu stiahlo.
„To nie je môj problém, mladý muž,“ dodal vedúci ekonomického oddelenia, nastavil nepríjemne prekvapenému chlapcovi chrbát a stratil sa za dverami. Bill si zničene sadol na stoličku a pohľadom plným sĺz hypnotizoval čísla na výplatnej páske.
„Ako si teraz zaplatím štúdium,“ opýtal sa samého seba s plačom a hlavou mu preblesli slová neznámeho muža. Čiernovlasý chlapec sa narovnal a pomaly vytiahol z vrecka malý mobil. Odomkol ho, otvoril zoznam kontaktov a ostal zízať na meno „TOM“. Nasucho preglgol. „Nemám inú možnosť. Veď aj Andy povedal, že si tak zarábajú takmer všetci,“ snažil sa utešiť samého seba, stlačil zelené tlačidlo a priložil si mobil k uchu. Hruď sa mu s každým zapípaním zvierala čoraz bolestivejšie…
***
„No tak, upokoj sa. Na začiatok dostaneš niečo ľahšie,“ usmial sa na Billa Tom a na ruku mu založil červený náramok. Práve sedeli v kaviarni kúsok od čiernovláskovej školy. „Nikdy si ho nedávaj dole. Nikdy nechoď s nikým, koho ti nedohodím, jasné?“ oboznamoval ho Tom s pravidlami a čiernovlasý chlapec prikyvoval. V očiach mal slzy.
„K – kedy za…“ hlas sa mu zlomil. Cítil sa príšerne. Nechápal, ako ho mohli dohnať k takému zúfalému činu.
„Dnes večer,“ odpovedal nezaujato Tom a napil sa svojho drinku. Bill si rukami na chvíľu podoprel hlavu, a potom sa pozrel na muža pred sebou.
„Dobre.“ Bolo všetko, čo zo seba dostal.
„Ako zálohu dostaneš tristo eur. Ak budeš dobrý, dostaneš ďalších dvesto,“ povedal Tom a zadíval sa naňho.
„Nemôžem uveriť tomu, že…“ povedal Bill a rýchlo zažmurkal, aby zahnal slzy, a opätoval mladíkov pohľad. „Povedzte mi… Bude to…“ hrdlo sa mu stiahlo.
„Prvýkrát to bude ťažké, ale časom si zvykneš,“ odpovedal Tom. „Každý mesiac budeš chodiť sem,“ podal mu vizitku. „Tam ťa vyšetria.“
„Ďakujem,“ prijal čiernovlások vizitku. „Ale… budem môcť, používať… ochranu, však?“
„Ochrana je pravidlo.“ Billovi viditeľne odľahlo.
„Dobre, takže… večer. Kam mám prísť, alebo…“ zašepkal čiernovlasý chlapec a pri pomyslení na to, na čo sa chystá, sa zachvel.
„Vyzdvihnem ťa z internátu.“
„Ale… Nechcem vedieť, aby… Nesmú sa to dozvedieť v škole. Mohli by ma vyhodiť. Prosím, nehovorte to nikomu,“ šepol chlapec a potláčal slzy.
„Pozri… Tvoj život ma nezaujíma. Zarábaj a bude nám to vyhovovať obom,“ povedal Tom a vstal. Čiernovlasého chlapca jeho slová strašne urazili. Pripadalo mu to, akoby bol pre Toma kus predajného mäsa.
„Fajn, rozumiem,“ odpovedal Bill a odvrátil od muža tvár. Nechcel sa už naňho pozerať.
„Uvidíme sa večer,“ odpovedal muž a odišiel.
***
Chlapec sa celý večer nervózne prechádzal po izbe. Pred internátom už naňho čakalo luxusné Audi. Vyšiel von a nasadol k Tomovi.
„Bojím sa,“ šepol a uprel naňho plachý pohľad.
„Každý má prvýkrát strach,“ odpovedal a stlačil plyn. Bill sa viac nepýtal. Keď zastali pred hotelom, nervózne vystúpil a roztrasene vošiel do izby.
„Haló?“ šepol a poobzeral sa. Nasucho preglgol a prešiel niekoľko krokov vpred. V tom na bokoch zacítil niečie ruky, ktoré si ho k sebe pevne pritisli. Čiernovlások sa strhol, trhane nadýchol a rýchlo zavrel oči. Cítil, ako mu niekto odhŕňa vlasy z krku a bozkáva ho naň. Počul za sebou zrýchlené dýchanie. Niekto ho sotil na posteľ a trhal z neho oblečenie. Keď čiernovlások dopadol na matrac, tlmene vykríkol.
„Počkajte… Prosím, prosím… Počkajte…“ prosil Bill a snažil sa zo seba muža odtlačiť. „Prosím…“ a takmer nečujne zavzlykal.
„Prestaň,“ sykol muž a pritisol ho k posteli. „Si tu na to, aby si mi podržal!“
„Ja… Nechajte ma, prosím,“ zavzlykal čiernovlasý chlapec sa snažil sa vyslobodiť si ruky. „Pusťte ma, prosím… To bolí.“
„Tak a dosť,“ zavrčal chlap. „Buď budeš poslúchať, alebo vypadni!“
„Budem vás poslúchať… Ale nedržte mi ruky, prosím… Bolí ma to,“ zašepkal Bill zlomene a zahľadel sa na muža, ktorý ho držal.
„Tak ukáž, čo dokážeš!“ Čiernovlások zamrzol a chvíľu ostal nehybne ležať. Zatvoril oči, zhlboka sa nadýchol a posadil sa. Pomaly sa vyzliekol a sklopil pohľad. Priblížil sa k mužovi, pritiahol sa k nemu a sadol si mu do lona. Naklonil sa a perami prechádzal po mužovej tepne a popri tom mu rozopol košeľu. Rukami zašiel pod látku a dráždil mužove bradavky. Billov zákazník presunul ruku na jeho zadoček a jemne ho masíroval. Druhú ruku zaboril do jeho vlasov a príjemne za ne ťahal. Billovu tvár zaliali slzy, no nevydal ani hlások. Perami obomkol mužov ušný lalôčik, chvíľu ho sal a potom jeho okolie skúmal jazykom. Rukami skĺzol po mužovom bruchu, nahmatal opasok, rozopol ho a s ním aj gombík a zips nohavíc. Na chvíľu sa od muža odtiahol a vyzliekol mu nohavice. Potom sa znova vrátil na svoje miesto a jemne sa trel o látku mužovej spodnej bielizne.
Sklonil sa nad jeho hruď a jemne zúbkami dráždil jednu takmer stvrdnutú bradavku. Tú druhú stláčal v prstoch a trel ju dlaňou. Čiernovláskove slzy chladili chlapovo rozpálené telo. Muž sa odtiahol, vzal ho za bradu a jemne mu palcom zotrel slzy. „Neublížim ti, maličká.“ Bill sa vystrašene odtiahol.
„A – ale j – ja nie som… dievča,“ zašepkal čiernovlások, vyplašene sa na muža zahľadel a bál sa, že sa chlap preto nahnevá a zbije ho.
„Oh viem… Prepáč, sila zvyku,“ pohladkal ho a povzbudivo sa usmial. Bill potriasol hlavou a vlásky sa mu pritom jemne zaleskli v matnom svetle. Znova sa sklonil a posúval pery smerom k mužovmu bruchu. Pritom ho dlhými nechtami jemne škrabkal na bokoch. Čiernovlasý chlapec sa zastavil pri leme mužovej spodnej bielizne, zišiel z neho a pomaly mu ju stiahol. Odvrátil tvár a zachvel sa od vzlykov. Muž si ho znova pritiahol za bradu k sebe a vpil sa mu do pier. Čiernovlások sa odtiahol a potriasol hlavou: „Nie, na pery, nie,“ a rukou pohladkal mužovo vzrušenie.
„Dobre,“ dal mu vlásky za ucho a natiahol sa pre gél. Čiernovlasý chlapec sa zboku pritisol k chlapíkovi, bozkával ho na krku, jemne ho hryzkal do ucha a rukou pomaly kĺzal po dĺžke chlapovej erekcie.
„Máš kondóm,“ spýtal sa po chvíli zákazník. Čiernovlások prikývol, odtiahol sa, prehol cez posteľ, vzal svoju kabelku a vytiahol celú krabičku. Vytiahol z nej jeden z prezervatívov a vrátil sa k mužovi. Ukázal mu malý, štvorcový obal tmavomodrej farby. Chlap prikývol, roztrhol obal a nasadil si ho. Následne vtisol chlapcovi do ruky tubu s gélom. Chlapcovo telíčko sa otriaslo vzlykmi a trasúcimi sa prstami otvoril tubu. Pozrel sa na muža. „Neboj sa,“ povzbudil ho muž. Bill sa trhane nadýchol, vytlačil si gél na prsty a preglgol.
„Počkám, kým budeš pripravený,“ povedal potichu muž. Bill potriasol hlavou.
„Nie, proste… To spravte… Tu… nejde o mňa,“ zašepkal, potrel povrch kondómu vrstvou klzkého gélu a ľahol si na bruško. Muž teda prikývol a pomaly roztiahol chlapcov zadoček. Čiernovlások vzlykol a zaboril tvár do vankúša. „Nech sa to už skončí, prosím,“ pomyslel si. Tak zúfalo chcel, aby sa to už skončilo. Už viac nechcel cítiť jeho dotyky, nechcel počuť jeho hlas, nechcel tu s ním byť a robiť to. Už nikdy!
Muž doňho vkĺzol nagélovaným prstom a čakal. Chlapcovo telo stuhlo a svaly okolo jeho vstupu sa stiahli. V prstoch zvieral vankúš a pomaly sa snažil uvoľniť, no nemohol.
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
No tak to som si dala. Ale už som zvedavá čo bude ďalej.Je to zaujímavé, ale neznášam keď niekto Billimu ubližuje 🙁
Páni! Při celé povídce mi běhal mráz po zádech a při každé větě jsem měla skutečně strach, co se všechno stane. Opravdu se začínám bát, co všechno Billa ještě čeká 🙁
Na začátku povídka vypadala tak v pohodě 😀 Bill student práv, jeho nový spolubydlící..prostě pohoda 😀 Myslela jsem, že to bude o studenstském životě. A ona sice je, jenom z jiného soudku. Ovšem musím říct, že mě už první díl dostal, jsem vynervovaná, co se ještě stane. Abych pravdu řekla, tak to Billovi vůbec nezazlívám, že se do toho dal. Bohužel se dostal do špatné situace. A zoufalí lidé dělají zoufalé činy. Je mi jasné, že potřeboval peníze, studia jsou hodně drahá a kde jinde na to vzít. Touhle cestou si vydělá snadno a spoustu peněz. Jenom mám o něj strach, co všechno se mu stane.
Každopádně za tuhle povídku děkuji, hnedka mě dostala a já jsem zvědavá, co Billa ještě všechno čeká 😉
Jen tak mimochodem 😀 Při té scéně, kdy Bill našel tu holku v pokoji, mě bylo vážně zle 😀 Jsem si říkala, co se tam děje a vlastně jenom díky Andyho úvodní řeči mě napadlo, že to bude nejspíš prostitutka. Už teď vidím, že povídka bude brutální. Nejsem moc nadšená z toho, když Billovi někdo ubližuje, ale tak snad to přežiju 🙂 😀
Bill musel byt hodně zoufali když přistoupil na to co udělal.