autor: Nathy_TwC & Sisa
Čiernovlasý chlapec si s úsmevom napravil účes a nervózne prešliapol. Pred ním stála ešte kopa ľudí a on sa naozaj ponáhľal. Musel ešte kúpiť darček na maminu oslavu, stihnúť manikérku a kaderníčku. Videl to ešte minimálne na dve hodiny, a to si nemohol dovoliť. Tlačil ho čas. Oslovil pani pred ním a pokúsil sa ju predbehnúť, ale to už sa zlatníctvom rozľahol výstrel a hneď po ňom zdesené výkriky…
„Toto je prepad! Všetci ruky za hlavu, a ani sa nepohnite,“ zakričal muž oblečený do čiernej teplákovej súpravy. Na hlave mal natiahnutú kapucňu a sivá šatka s čiernou vzorkou mu zakrývala tvár až po oči. Obozretne, mieriac na všetkých, prešiel do stredu miestnosti, rozstrieľal kamery, a hlaveň okamžite nemieril na predavačku, ktorá strnulo stála za pokladňou. „Odstúp lebo ti odstrelím hlavu!“ Keď žena zaregistrovala hlaveň deväťmilimetrovej zbrane okamžite v bezvedomí klesla k zemi.
Muž sa otočil k zákazníkom a povedal: „Ľahnite si na zem a ruky si dajte za hlavu!“ Vtom do obchodu vbehli ďalší dvaja zamaskovaní muži. Spoza opaskov vytiahli zbrane a vrecia na šperky, ktoré sa v nich rýchlo strácali. Chlapík, ktorý vošiel predtým, namieril zbraň na druhú predavačku a pozorne sledoval ľudí, ktorí sa triasli na zemi. Pokojne, s chladnou hlavou prechádzal pomedzi nich a sem – tam sa pozrel z výkladu, či neuvidí policajtov. Nervózne si vydýchol a sledoval svojich ľudí, ktorí hádzali do vriec posledné zvyšky diamantov, zlata a striebra. „Výborne,“ zamumlal si sám pre seba a otočil sa na odchod, keď v tom ho oslepil záblesk svetiel a ohlušil zvuk policajných sirén. „Kurva, poliši,“ precedil pomedzi zuby. „Nechajte všetko tak! Berte, čo máte, sú tu poliši! Ujdite zadným vchodom, ja sa odtiaľto dostanem!“ Chlapíci prešli k nemu, jeden z nich ho povzbudivo potľapkal po pleci, a všetci sa vyparili.
Sklenené dvere zo zlatníctva sa rozleteli pod náporom striel a všetci rukojemníci začali zúfalo kričať. Posledný, ktorý tam ostal, chcel práve ujsť, keď pred obchodom zaparkovalo niekoľko policajných áut. Policajti začali vystupovať a jeho jedinou záchranou bolo… Rýchlo priložil chladnú hlaveň na krk jednému z ľudí ležiacich na zemi.
„Vstaň, kurva, lebo ti vystrelím mozog z hlavy,“ zreval na čiernovlasého chlapca, ktorý sa tak veľmi bál, že nedokázal stáť na nohách. Snažil sa postaviť, oprel sa o mramorový stĺp a zamaskovaný muž si ho k sebe okamžite pritiahol, chytil ho pod krkom a k spánku mu priložil hlaveň nabitej zbrane. „Nepípni, rozumel si?“ Čiernovlások začul cez tkaninu tlmený, mužský hlas.
„P – prosím, nezabíjajte ma,“ vykríkol a podlomili sa mu kolená. Muž ho chytil rukou okolo pása, aby ho udržal, a nepúšťal zbraň z ruky.
„O nič sa nepokúšaj a nič sa ti nestane. Nechcem teba, ale to zlato, tak sa upokoj a všetko bude okay,“ šepkal mu do ucha, keď v tom zvonka zaznel hlas z megafónu: „Prepustite všetkých rukojemníkov a budeme vyjednávať!“
„To iste, idioti,“ odfrkol si nahlas zlodej. Pritisol sa s čiernovlasým chlapcom k mramorovému stĺpu a skríkol: „Vstaňte a vypadnite kým narátam do troch, inak vás zabijem!“ Všetci zajatí ľudia sa začali stavať na vratké nohy. „Jeden!“ Výstrel do vzduchu a ľudia sa nebezpečne rýchlo hrnuli k východu. „Dva!“ Nasledoval ďalší výstrel a vo dverách nastal boj o život. „Tri!“ Posledná rana a všetci ľudia sa utekali skryť za policajné autá.
„Prečo nepustíte aj mňa,“ spýtal sa čiernovlások a rozvzlykal sa. „Prosím vás, moja mama má dnes narodeniny.“
„Si moja priepustka na slobodu, chápeš? Tak prestaň fňukať. A inak, že prajem tvojej mamke všetko naj,“ dodal, uškrnul sa a prinútil chlapca, aby spolu s ním prešiel k dverám. Šli veľmi pomaly, pretože chlapec, ktorého držal, bol príliš vystrašený a nohy ho vôbec neposlúchali. Keď nakoniec došli k dverám, maskovaný muž zakričal: „Dajte mi jedno policajné auto, aby som mohol ujsť, inak…“ Pritlačil na kohútik zbrane a hlaveň pritisol na bledú pokožku. „Je to veľmi citlivá zbraň!“
„Pane, ak ho prepustíte…“ ozval sa náčelník polície.
„Chcem auto do piatich minút, inak ho zabijem,“ zvreskol a čiernovlasý chlapec sa rozvzlykal ešte viac.
„Dajte mu to auto,“ vybuchol chlapec a znova sa mu podlomili kolená. „Zabije ma, ak mu ho nedáte! Dajte mu ho! Ja nechcem zomrieť,“ jačal hystericky a plakal.
Čiernovlások ešte stihol zachytiť seržantov povzbudivý pohľad, kým bol opäť zatiahnutý do zlatníctva. Zakňučal, keď náhle skončil na tvrdej zemi.
„Pu – pustite ma, prosím,“ vzlykol a pokúsil sa odtiahnuť, čo najďalej od muža so zbraňou. Maskovaný chlap si jeho nenápadné pohyby smerom k východu všimol. Priskočil k nemu, donútil ho, aby sa postavil. Potom sa k nemu zozadu pritlačil a obtočil chlapcovi okolo hrdla ruku. Trvalo hodnú chvíľu, kým lupič zovretie trocha povolil, a to už bola Billova šanca na útek. Prudko sa mu vytrhol, dvihol nohu a surovo ho kopol do rozkroku. Muž s bolestným výkrikom spadol na zem, držal sa za boľavé miesto a pištoľou mieril na utekajúcu čiernovlasú osobu. Žeravá guľka v okamihu prevŕtala chlapcovu nohu a zaznel ďalší bolestivý výkrik. Billove kolená sa od neznesiteľnej pálčivej bolesti podlomili, telo mu ochablo a hlava mu s hlasným zadunením dopadla na mramorovú dlážku.
Muž so zahalenou tvárou sa okamžite sklonil k bezvládnemu telu, odtiahol ho do bezpečia, a pritom nespúšťal oči z policajného oddielu, ktorý sa pomaly, ale isto mobilizoval. Pomaly začínal uvažovať, že sa musí vzdať, no v tom mu vo vrecku zavibroval mobil a na display sa objavilo meno jedného z komplicov. Rýchlo prijal hovor a priložil si mobil k uchu. Chvíľu napäto počúval a hlavňou mieril na chlapcovu hlavu.
„Zadný východ? Kde? Dobre, čakajte tam,“ zopakoval, stiahol sa trocha viac za stĺp, aby ostal skrytý, a prehodil si Billovo ochabnuté telo cez plece. Chvíľu sledoval policajtov a v najbližšej chvíli ich nepozornosti sa rozbehol k zadnému východu. Srdce mu bilo ako splašené, telom sa mu rozlieval adrenalín. Stačilo už len otvoriť dvere na slobodu. Zlodej v čiernej teplákovej súprave potiahol kľučku a do očí mu okamžite udrela veľká dodávka odparkovaná na druhej strane. Z rohu ulice sa ozýval hukot sirén. Okamžite prebehol cez cestu, otvoril si dvere, Billa hodil do auta, rýchlo skočil dnu, zabuchol za sebou dvere a auto bleskurýchle vyštartovalo.
Uvoľnene si vydýchol, klesol vedľa čiernovlasého chlapca a zadíval sa na svojich parťákov…
***
Dodávka zastavila pred starou opustenou továrňou. Muži z nej vystúpili. Jeden z nich vzal chlapca a vošli dnu. Tam čakal štvrtý. Bol to dredatý chlapec s krásnymi hnedými očami. Čiernovláskovo bezvládne telo znova skončilo na dlážke a dredáč nesúhlasne nakrčil obočie.
„Čo to má znamenať?! Povedalo sa bez rukojemníkov!“
„Boli tam fýzli,“ odpovedal jeden z lupičov. Mal dlhé hnedé vlasy a zelené oči. Bol to ten, ktorý uniesol Billa. Taška s peniazmi dopadla na stôl a chlapci začali počítať. Všetci až na dredáča. Ten sa sklonil k chlapcovi a skúmal jeho krásnu tvár. Opatrne vyhrnul úzke rifle a podrobne skúmal ranu po guľke.
„Čo to má znamenať?! Povedalo sa bez rukojemníkov!“
„Boli tam fýzli,“ odpovedal jeden z lupičov. Mal dlhé hnedé vlasy a zelené oči. Bol to ten, ktorý uniesol Billa. Taška s peniazmi dopadla na stôl a chlapci začali počítať. Všetci až na dredáča. Ten sa sklonil k chlapcovi a skúmal jeho krásnu tvár. Opatrne vyhrnul úzke rifle a podrobne skúmal ranu po guľke.
„Idioti,“ zavrčal a zložil chlapcovi pod hlavu svoju mikinu. Musí sa mu na to pozrieť. Nechce mať predsa na krku aj vraždu. Dredatý chlapec okamžite odišiel pohľadať niečo, čím by ranu vyčistil skôr, ako by sa zapálila. Po chvíli hľadania vo veľkom sklade sa vrátil s fľašou tvrdého alkoholu, ktorý vzal svojim komplicom zo stola, keď si so záujmom prezerali lup. Nahol sa k čiernovlasému chlapcovi a roztrhol mu nohavice. Otvoril fľašu, navlhčil odtrhnutý kúsok nohavíc alkoholom a opatrne ho priložil k nepeknej rane. Telíčko pod ním sa cuklo a následne naplo. Dredáč začul bolestné zastonanie a vzlyk. Pohlaď stočil na chlapca. Sledovali ho dve veľké vyplašené hnedé oči.
„Prosím,“ zašepkal Bill. „Nechajte ma ísť,“ vzlykol. Sledoval dredáčika pred sebou. Nevyzeral tak strašidelne ako tí chlapi v zlatníctve. Bol jedným z nich? Člen gangu sa pri pohľade do dvoch čokoládových dúhoviek strhol. Nečakal, že by sa chlapec mohol prebudiť.
„Neboj sa,“ zašepkal Tom a pokúsil sa o úsmev. „Bude to okay…“ Chlapec mal pri pohľade na vyľakané čiernovlasé klbko po prvýkrát v celom svojom živote pocit viny. Cítil, ako sa chlapec pod ním chveje a nepatrne odťahuje. Stále dookola šepkal tiché prosby a po tváričke sa mu spustili prvé slzičky. Tak veľmi sa bál…
„P – prosím… J – ja… Nič – nič som nevidel. Pustite ma,“ zavzlykal zúfalo a zranenú nohu spolu s druhou pritisol k chudému telíčku. „Chcem ísť domov,“ zavzlykal znova.
„Upokoj sa,“ skríkol Tom tlmene a rukami chlapcovi naznačoval, aby sa ho nebál. „Sľubujem, že pôjdeš domov, ale skús sa upokojiť. Nechcem ti ublížiť, chcem ťa len ošetriť. No tak…“ Snažil sa Billa znova upokojiť. „Neplač… Eh, viem, že je to asi šok, ale prosím, nekrič. Okay? Ochránim ťa, nič sa ti nestane,“ hovoril Tom a pri pohľade na bezbranného a krehkého chlapca sa ho zmocnil zvláštny pocit. Aj napriek tomu, že sa Tom snažil byť milý, to na vyľakaného chlapca príliš nezaberalo. Vlastne zabralo, ale úplne inak, ako pôvodne chcel. Chlapec sa po jeho výkriku rozklepal ešte viac a jeho ústa opúšťali hlasné vzlyky. Uplakanými očkami placho tekal po stenách okolo seba a hľadal najbližšiu únikovú cestu. Našiel ju, ale medzi ňou a ním bol dredáč. Ale veď za pokus predsa nič nedá…
Tomovmu skúsenému pohľadu to však neuniklo. Postrehol chlapcov pohľad, ktorý nasvedčoval tomu, že sa chlapec zúfalo snaží nájsť cestu von.
„Hey,“ skríkol dredatý chlapec a rýchlo vo veľkých dlaniach zovrel čiernovláskove útle zápästia. „Na to ani nepomysli,“ zasyčal a zadíval sa chlapcovi tvrdo do očí. „Pokús sa o útek a tí chlapi tam vzadu…“ posunkom hlavy naznačil cestu k zadnej miestnosti, „… ti bez mihnutia oka vystrelia mozog z hlavy. To chceš?!“ Nato čiernovlasý chlapec vyplašene skríkol a ustrašene pozrel na svoje tenučké zápästia zovreté v dredáčových veľkých dlaniach. Vzlykol. Srdce mu bilo ako o závod a začínalo sa mu ťažko dýchať. Usilovne lapal po dychu a pomaly dvíhal očká k tým dredáčovým. Hrudník sa mu splašene dvíhal a chvel sa ešte o niečo viac.
„Hey,“ skríkol dredatý chlapec a rýchlo vo veľkých dlaniach zovrel čiernovláskove útle zápästia. „Na to ani nepomysli,“ zasyčal a zadíval sa chlapcovi tvrdo do očí. „Pokús sa o útek a tí chlapi tam vzadu…“ posunkom hlavy naznačil cestu k zadnej miestnosti, „… ti bez mihnutia oka vystrelia mozog z hlavy. To chceš?!“ Nato čiernovlasý chlapec vyplašene skríkol a ustrašene pozrel na svoje tenučké zápästia zovreté v dredáčových veľkých dlaniach. Vzlykol. Srdce mu bilo ako o závod a začínalo sa mu ťažko dýchať. Usilovne lapal po dychu a pomaly dvíhal očká k tým dredáčovým. Hrudník sa mu splašene dvíhal a chvel sa ešte o niečo viac.
„Do pekla,“ zaklial Tom pri pohľade na roztraseného chlapca. Poobzeral sa okolo seba a natiahol sa po kúsok lana, ktoré ležalo na podlahe. „Nerobím to rád, ale…“ Na chvíľku sa odmlčal a zväzoval stuhnutému chlapcovi ruky. „… nemôžeme si dovoliť, aby si ušiel. Viem, že to nechápeš a chceš sa vrátiť domov, ale musíš tu s nami chvíľu ostať,“ pokračoval Tom a díval sa do vystrašených očí. „Ako sa voláš, hm?“ Dredatý chlapec sa radšej snažil upriamiť čiernovláskovu pozornosť na niečo iné. Mal pocit, že ten krehký chalan by bol schopný zamdlieť. Zrazu sa medzi nimi objavil jeden zo zlodejov.
„Môžeš prestať skákať okolo tej barbie? Máš tu solídny balík euráčov,“ zachrapčal muž a v zápätí na to sa ozval smiech jedného z mužov pri stole. „Kašli naňho. Čo najskôr sa ho zbavíme a bude pokoj. Hneď potom odletím niekam ďaleko. Najlepšie na Maledivy alebo do Karibiku, a budeme si užívať tú kopu prachov. Nájdeš si nejakú sexy tanečnicu a naňho zabudneš,“ mávol Billov únosca rukou a s krutým úškľabkom pozoroval chlapcovu reakciu. Čiernovlasý chlapec sa prudko napol a okamžite sa začal dredáčovi cukať s ešte väčším plačom a nekonečným zúfalstvom, ktoré mu priam žiarilo z očí. Tom sa mykajúceho chlapca snažil zo všetkých síl udržať a zamračene sa zadíval do tváre svojmu „šéfovi“.
„Nemôžete ho zabiť,“ skríkol dredatý chlapec. „Keď ho teraz chceš zabiť, prečo si ho sem vláčil?! Nebolo by jednoduchšie ho tam proste nechať?! Nevidel ti do tváre, tak načo si ho sem ťahal?! A ešte si mu aj prestrelil nohu, ty kretén,“ bránil Tom Billov život, prudko si k sebe čiernovlasé vzlykajúce klbko pritisol a Georg, teda Billov únosca, sa znova zaškľabil.
„Tá malá kurva tu nie je ani pol hodiny a tebe z neho už úplne zmäkol mozog, čo Tomi?“ Dredáč len sčervenel od hnevu a mlčal. Po chvíli napätého ticha sa zozadu ozvalo: „Zmäkol mu mozog, ale stavím sa, že jeho malý kamarát už stojí v pozore!“ Všetci okrem Billa a Toma sa rozosmiali.
„Tá malá kurva tu nie je ani pol hodiny a tebe z neho už úplne zmäkol mozog, čo Tomi?“ Dredáč len sčervenel od hnevu a mlčal. Po chvíli napätého ticha sa zozadu ozvalo: „Zmäkol mu mozog, ale stavím sa, že jeho malý kamarát už stojí v pozore!“ Všetci okrem Billa a Toma sa rozosmiali.
„No čo, Tom? Tešíš sa až mu natrhneš zadok?“ Georg vyrýval ešte viac a skladom sa ozval ďalší výbuch smiechu.
To už bolo na čiernovláska priveľa. Vo chvíli Tomovej nepozornosti prudko vyskočil na nohy s cieľom bežať do bezpečia, ale len čo došliapol na zranenú končatinu, znova s výkrikom padol k zemi a následne na to si ešte vyslúžil surový kopanec do brucha. Vykríkol a zúfalo sa rozplakal. Už toho naňho bolo príliš. Pľúca ho zo zbesilého dýchania boleli a v hlave mal dokonalé prázdno. Zmohol sa len na plač. Už sa ani nesnažil vstať alebo odporovať, keď ho niečie ruky ťahali na nohy…
To už bolo na čiernovláska priveľa. Vo chvíli Tomovej nepozornosti prudko vyskočil na nohy s cieľom bežať do bezpečia, ale len čo došliapol na zranenú končatinu, znova s výkrikom padol k zemi a následne na to si ešte vyslúžil surový kopanec do brucha. Vykríkol a zúfalo sa rozplakal. Už toho naňho bolo príliš. Pľúca ho zo zbesilého dýchania boleli a v hlave mal dokonalé prázdno. Zmohol sa len na plač. Už sa ani nesnažil vstať alebo odporovať, keď ho niečie ruky ťahali na nohy…
autor: Nathy_TwC & Sisa
betaread: Janule
Začíná to skvěle..těším se na další díl =)
Je to vážne super!
První díl je fakt zajímavý, lupič Tomi v roli ochránce se mi líbí =)
Ale chudáčka Billího je mi hrozně líto, je jako vystrašené ptáčátko…=)♥
hezký začátek…x)
Toto vyzerá na začiatok veľmi zauímavo, Toma v úlohe ochrancu mám veľmi rada, a Billa mi je veľmi lúto. Rýchlo dlej.
wow tak to bylo drsný:) vypadá to zajímavě tak uvidíme jak to bude dál
Začátek je rozhodně zajímavej! Jsem zvědavá, jak to bude pokračovat dál…
No neviem, či som mala začať. Takéto ja veľmi nemusím, ale už som zvedavá na pokračovanie tak skúsim.
Wow, tak tohle mě dostalo! Takový adrenalin, takové napětí! To se mi líbí! 🙂 Původně jsem si teda myslela, že Billův únosce bude Tom 😀 Sama nevím proč, prostě jsem si celou dobu představovala Toma 😀 Ale jsem ráda, že to Tom nakonec nebyl a je to on, kdo se o Billa teď stará a snaží se zachránit jeho život. Taky doufám, že se mu to povede!
Bill musí být chudáček hodně vystrašený, nechápe co se děje a je jasné, že ani Tomovi nevěří. Myslím, že to ještě nebude mít jednoduché, protože pochybuju, že by ho kluci teď jen tak pustili. Vždyť ví, jak vypadá Tom i Georg! no jsem zvědavá! Každopdáně mě dostal už první díl, vypadá to hooodně zajímavě a já se těším na další díly! 🙂
Tuhle povídku jsem už četla,ale rada se vraci k povídkam kreré se mi libi.