Objekt483 8.

autor: Sisa

392
Tom mi držal ruky pevne nad hlavou a bozkával ma na krku. Rukou mi prešiel po chrbte. Začal som panikáriť. 
Bol som naozaj zúfalý. Podlomili sa mi kolená a skončil som v Tomovej náruči. Plakal som a pevne som sa ho držal. Bol som zúfalý a pri ňom som sa cítil naozaj bezpečne. Po chvíľke mi navliekol tričko a zobral ma do izby. Vtedy som si uvedomil, čo sa stalo. Prudko som sa od neho odtiahol a sledoval som ho. Keď sa ku mne prisunul ešte o kúsok, prudko som sa odtiahol. Prekvapene som otvoril ústa, keď som dopadol na niečo tvrdé. Taký šikovný môžem byť len ja. Spadnúť z manželskej postele. Tom ma na ňu znova posadil. Váhal som, ale nakoniec som ho pevne objal a rozplakal som sa. Cítil som sa divno, ale v jeho náručí bezpečne. Netrvalo dlho, kým mi viečka sťaželi na toľko, že som ich už ani nedokázal držať otvorené. Bola to otázka pár sekúnd, kým som zaspal.

Pootvoril som oči a zažmurkal som. Do očí mi svietilo slnko. To som spal tak dlho? Poobzeral som sa okolo seba. Bol som sám v Tomovej posteli. Na zemi ležali jeho boxerky, ktoré som mal pred tým oblečené. Skusol som si peru a natiahol som sa po nich. Aj tak si potom vypýtam čisté. Natiahol som ich na seba a pootvoril som dvere. V celom dome bolo ticho. Opatrne som vyšiel a pozrel som cez zábradlie. Tom ležal na gauči a zrejme spal. Opatrne som schádzal po sklených schodoch. Je to zvláštne, ale tu je skoro všetko zo skla. Nepríjemne to chladilo. Potichu som zišiel schody a pomaly som prešiel k Tomovi. Bol pekný ešte aj keď spal. Kľakol som si k nemu.

„Tomi?“ štuchol som doňho. Zavrtel sa, ale spal ďalej. Skusol som si peru a pripravoval som sa doňho štuchnúť znovu, ale vyrušil ma zvuk krokov pár metrov odo mňa. Zdvihol som pohľad a prekvapene som pozeral na Andreasa. Spravil ku mne pár krokov. Postavil som sa a cúval som pred ním.

„Bill, ja… To čo sa včera stalo… Nevedel som… prepáč.“ Naprázdno som otvoril ústa. On sa mi… ospravedlnil? Naklonil som hlavu do strany a prezeral som si ho.
„Mrzí ma to.“ Skúsil znovu. Skusol som si peru. Že by to myslel vážne? „Nevedel som, že… Pozri, povedali mi, že pošlú niekoho, kto má Toma zabiť. Je to môj najlepší kamarát a bál som sa o neho, tak som jednal trochu unáhlene. No a to v tej pivnici…“ skusol si peru, „to bolo pre to, lebo sa snažíme niečo o nich zistiť. Chceme odtiaľ dostať tie detská a potrebujeme tie informácie. Pre nič iné. Tak čo? Prepáčiš mi? Môžeme byť kamoši, hm?“  
Naprázdno som otvoril ústa. Tak toto som teda nečakal. Nakoniec som ale prikývol. Andy sa usmial a spravil ku mne znovu pár krokov. Prezeral som si ho. Ak mu verí Tom, mohol by som aj ja. Postavil sa predo mňa a natiahol ruku. Čaká, že ju prijmem? Znovu som si skusol peru a nesmelo som k nemu natiahol svoju ruku. Andy sa znovu usmial a spojil naše ruky. Úsmev som mu váhavo opätoval a ruku som znovu stiahol. „No nič, tak ja pôjdem. Maj sa zatiaľ.“ Povedal nakoniec. Prikývol som.
„Ahoj.“ Andy ešte zdvihol ruku a odišiel.

„Tomi.“ Znovu som si k nemu kľakol. Bez úspechu.
„No tak.“ Štuchol som doňho.
„Hm?“ Tom okolo seba zažmurkal. „Billi?“ usmial sa na mňa.
„J- ja… chcel by som isť do sprchy.“
„Jasné.“ Usmial sa a postavil sa. Podal mi ruku a vytiahol ma na nohy.
Pousmial som sa a šiel som za ním hore schodmi. Zamieril do skrine a vytiahol odtiaľ čisté boxerky, tričko a osušku.
„Chceš aj rifle alebo tepláky?“ Skusol som si peru.
„Tepláky.“
„Dobre. Tu máš.“ Usmial sa a podal mi veci do ruky. 
„Je to hádam všetko. Ostatné potrebné veci nájdeš v kúpeľni dobre?“ Prikývol som.  
Vyšiel som zo spálne a zamieril som do kúpeľne. Veci som položil na pračku a zaliezol do sprchového kútu. Pustil som prúd teplej vody. Už som naozaj potreboval sprchu. Natiahol som sa po sprchovom géle. Jahodový. Usmial som sa. Vytlačil som si trochu na ruku a privoňal k nemu. Krásne voňal. Rozotrel som si ho po tele. Kúpeľňou sa rozprestrela jemná jahodová vôňa. Spokojne som privrel oči a nechal na seba dopadať kvapky teplej vody. Neviem, koľko som tam bol. Len som si užíval ten dokonalý pocit. Po pár minútach som otvoril oči. Už by asi bolo na čase vyliezť.

Vypol som vodu a vyliezol zo sprchy. Obliekol som sa do Tomových boxeriek, trička a nakoniec aj teplákov. Pozrel som sa do zrkadla. Zasmial som sa sám nad sebou. Ja teda vyzerám. Mokru osušku som prehodil cez vaňu a vyšiel z kúpeľne. Všade bolo ticho, len z kuchyne bol počuť hrmot. Zbehol som schody a zamieril do nej.

Tom

Vrátili sme sa s Andym do obývačky. Sadol som si pred TV, ale aj tak som ju nedokázal vnímať. Myseľ mi stále utekala k tomu čiernovlasému klbku v mojej posteli. 
Úplne mi pobláznil hlavu. Nevnímal som ani Andreasa , ktorý sa zúfalo snažil upútať moju pozornosť. Pre mňa bol v tejto chvíli úplne nepodstatný. Prvé miesto mal pre mňa teraz Bill.

„Andy?“ stočil som k nemu pohľad.
„Vitaj na zemi.“ Utrúsil otrávene.
„Bojím sa.“
„Čoho?“ zdvihol prekvapene obočie.
„Že som sa zamiloval.“ Zašepkal som a skryl som tvár do dlaní.
„Čo?“
„Počuješ.“
„Neblázni. Poznáš ho 2 dni.“
„Ja viem.“ Vydýchol som. „Je to zvláštne. On je zvláštny. Je iný ako všetky tie baby z klubu. Je lepší a aj krajší ako oni. Je… je sám sebou. Na nič sa nehrá. Teda už nie. Pripadá mi ako porcelánová bábika. Bojím sa ho aj dotknúť, aby sa mi nerozplynul medzi prstami.“
„Prosím ťa, čo si si zobral?“
„Prečo?“ nechápavo som naňho pozrel.
„Melieš kraviny.“ Zasmial sa.
„Andy, prestaň. Myslím to vážne.“ Poznamenal som ublížene. To je celý on.
„Prepáč, prepáč. Neviem, čo ti mam na to povedať, Tom.“
„Nemal som s tým začínať.“ Povedal som nakoniec. Pohľad som opäť sklopil k zemi. Toto bude ešte zaujímavé.

„Tomi.“ Pootvoril som oči. Ten hlas som poznal. Stretol som sa s Billovými hnedými očkami.
„Billi.“ Vydýchol som z úsmevom. Vypýtal sa do sprchy. Dal som mu veci a zbehol som do kuchyne. Som celkom hladný. Skontroloval som obsah ľadničky. No nič moc. Vytiahol som džem a šľahačku. Zo skrinky wafle a položil som to na stôl. Postavil som na kávu. Práve keď som sa ho chystal zavolať, sa zjavil v kuchyni. Neudržal som sa a rozosmial sa na cele kolo. Môj štýl mu asi moc nepôjde.

„Prečo sa mi smeješ?“ spýtal sa smutne.  
Usmial som sa na neho a pohladkal ho po tvári.
Skusol si peru a pozrel na mňa. Usmial som sa.

„Tak si sadni.“ Ukázal som na stoličku a poštuchol som pred ňu tanier s waflemi a hrnček kávy. Ja som si sadol na druhú stranu a spokojne som sa do toho pustil. Pozrel som na Billa. Nedôverčivo si to prezeral. Zasmial som sa. Dvihol ku mne pohľad.
„Je to výborne. Ochutnaj to.“ Usmial som sa a usrkol som z horúcej čiernej tekutiny v mojom hrnčeku.
Bill neisto zahryzol do svojej porcie na tanieri a očká mu spokojne zasvietili. Usmial som sa.

„Chutí?“ Okamžite prikývol. Znova som sa usmial. Oprel som sa spokojne o stoličku a nespúšťal som z neho oči. Sem tam som si k perám priložil hrnček s kávou. Bill po chvíľke všetko zjedol. Dvihol pohľad od stola a pozrel na mňa. Usmial som sa.

„Mám nápad.“
„Aký?“
„Pôjdeme na nákupy.“
„Nákupy?“ Prikývnem. Je zlatý, keď je neistý.
„Potrebuješ niečo na seba.“ Prezrel som si ho a postavil sa. Prišiel som k nemu a podal mu ruku. Prijal ju a postavil sa. Chcel som spraviť krok ale zarazil som sa. Kruci! Vôbec som neskontroloval ten jeho chrbát.

„Billi otoč sa.“ Nechápavo dvihol obočie ale poslúchol. Vyhrnul som mu tričko. Mal tam len chrasty. Nevypadalo to zle. Prešiel som po nich rukou.
„Je to dobre.“ Usmial som sa a pustil som tričko, ktoré sa mu samovoľne spustilo naspäť pod zadok. Chytil som ho za ruku a vybehol s ním schody. Vošiel som do izby. Billa som posadil na posteľ a ja som otvoril skriňu. Poctivo som prehraboval jej obsah. Nakoniec som našiel jedny aspoň trochu úzke rifle ešte z doby, keď som býval u Davida, a jedno menšie tričko. Podal som mu to.

„Skús si to. Nemal by si sa v tom zabiť.“ Zasmejem sa. Usmial sa a navliekol na seba rifle. Skusol som si peru a podal mu ešte opasok. Bill si ho dal a spolu s nim si obliekol aj druhé tričko. Prezrel som si ho. Svedčalo mu to. Neisto na mňa pozrel. Usmial som sa.
„Si krásny.“ Sčervenal a sklopil hlavu. Spravil som k nemu pár rýchlych krokov a kľakol som si pred neho. Dvomi prstami som mu za bradu dvihol tvár a pozrel som mu do očiek. Prešiel som mu prstom po perách a usmial som sa. Bill si skusol peru a neisto na mňa pozrel.
„Vieš, čo teraz spravíme?“ zazubil som sa. 
Bill zmätene pokrútil hlavičkou.
„Pôjdeme vyrabovať  obchody.“ Usmejem sa.

autor: Sisa
betaread: Janule

6 thoughts on “Objekt483 8.

  1. No néé *skáče radostí* 😀
    Já jsem nepočítala s tím že bych tu povídku ještě někdy četla 😀 .. Jsem ráda za nový dílek.. Vypadá to, že Tom má Billa fakt hodně rád.. jsem zvědavá jak to bude mezi nimi dál.. 😉

  2. Taky jsem myslela, že povídku už tady neuvidíme, takže jsem ráda… =)
    Tom je úžasný, líbí se mi, jak má s Billem trpělivost a jak se k němu hezky chová =)
    Děj se vyvíjí přesně podle mých představ, jsem ráda, že si k sobě kluci našli cestičku, i když zatím po ní jdou hezky pomalu a zlehka =)

  3. Som rada že je tu nový diel. Páči sa mi ako sa to vyvíja, ako sa  Tom  k Billovy správa, a som zvedavá ako dopadnú ich nákupy.

  4. dneska jsem to začala číst áá… totálně jsem se zamilovalaaaa!! *in love* Vystrašený Bill který se nejdřív snaží tvářit jako vrah, ale zamilovaný Tom stejně najde jeho pravou tváář.. a to celé tvým úžasným a nezaměnitelným stylem… o můj bože.. co dodat? úúúúžasnéééé! jenom doufám že na další díl nebudu muset čekat moc dlouho… tóóóó bych nevydržela! to mi nesmíš udělat! ne ne ne ne a ne! *mlátí hlavou o stůl*

  5. HUUUUUUURÁÁÁÁÁÁÁÁ!!!! Už jsem se bála, že se dalšího dílu nedožiju! Jsem tak hrozně moc ráda, že jsem se konečně dočkala. a ne jen já.
    Konečně vím, jak to bylo dál. A pevně doufám, že na další díl opět nebudeme čekat tak dlouho, dokud neobrosteme mechem 😀

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Verified by ExactMetrics