autor: Nena Čaulitz, takže to je koniec ffky. Vážne prosím, aby ste to okomentovali. Aby som vedela, či mám napísať ďalšiu. Za vašu podporu komentárom by som vám bola neskutočne povďačná. Danke a snáď sa páčilo. Nenush Usmiala sa, prikývla a kráčala
autor: Nena „Čo Tom?!“ vykríkla som. Nevedela som to pochopiť. Kde zmizol? „Nen… čo sa stalo?“ nechápal Georg. „Bill je preč…“ stále som nechápavo hľadela na miesto, kde pred chvíľou ležal. „Ako preč?“ chytil ma okolo pliec. „Musíme ísť za Tomom.“ „ČO?
autor: Nena Ahojky, chcela by som vás poprosiť, aby ste mi napísali komentáre. Viete potrebujem vedieť váš názor, a či pripadne po skončení tejto ffky napíšem ďalšiu. Danke, vaša Nenush. O pár hodín som sa viezla motorkou k cintorínu. Dúfala som, že
autor: Nena „Čo neviem?“ hneď utekala s5 dnu. „No… Georg nás videl,“ priznal som v chodbe. „Čo?!“ skríkla, „pri čom?“ „Ale sľúb, že sa nenahneváš.“ Namiesto odpovede vtrhla do obývačky. Sedel tam Tom bez trička. „Pochopil to?“ spýtal sa jej. Ešte nevedel ,
autor: Nena O dva týždne: „Jasne. Pa. Večer,“ poslala Georgovi ešte pusu cez telefón a zložila. „Nejak ti to chodenie prospieva.“ „Prestaň,“ zahriakla ma a usmiala sa,“ zabijem sa, keď ma tak naplňuje?“ „Nezabudni, že máme ísť za Tomom.“ Neveriacky na mňa pozrela: „Chodíme tam
autor: Nena „Jeden okruh tam a s5,“ povedal a Nena len prikývla. Mne sa zahmlilo pred očami… čo?! „Nena, dúfam že nechceš…“ „Ideš so mnou,“ otočila sa ostatným chrbtom, aby ju nevideli, ako so mnou hovorí. „Ja? Počkaj… ja som myslel, že sa
autor: Nena „To ti radím,“ konečne sa smiala. Ja som musel tiež. Pomaly sme sa vrátili k Nene domov a ocitli sa v jej izbe. Potom ma niečo napadlo. „A kde si vlastne bola, keď som bol v tvojom tele?“ to ma
autor: Nena „Ale… to myslíš vážne?“ musel som sa smiať. „Myslím. Snívam o tom roky.“ „Čo ak ma Nena zabije?“ predsa len som bol v jej tele. Boli to jej pery. „Ja to potrebujem. Nevieš čo som prežíval… nikdy som tak netrpel
autor: Nena „No pochybujem že by ste s tým súhlasili,“ jemne si obtrela slzy. „Čo to je?“ spýtal sa Tom. „Je to prepožičanie tela,“ vysvetlila. „Ja dám Billovi svoje telo?“ nechápal Tom. Ani ja som hneď nechápal. „Nie tak celkom,“ venovala mi pohľad,“
autor: Nena betaread: Janule „Takže ale prvoradé je to, aby sa Tom nezabil a aby ti uveril. Jasné?“ chcel som ju vrátiť na zem. „Och… ja som mimo.“ Bolo zvláštne pozorovať jej tajomnú a tvrdú povahu v takom rozpore s citmi a neovládateľnou túžbou. Musel som sa
autor: Nena Potom začal dlhý príhovor nejakého kňaza. V zmysle, že to všetko len začína… „super“. Vrátil som sa k Nene a hľadel na Toma. Neodtrhol som od neho pohľad, až kým ma nevyrušili hlasy. „Pusť ma!“ povedala Nena Georgovi, ktorý ju
autor: Nenabetaread: Janule Nena až prestala variť a tiež to pozorovala so mnou.„Waw. Teba museli vážne milovať.“„No áno. Môžeš to radšej vypnúť?“ poprosil som. Urobila tak a snažil som sa svoje citové rozpoloženie upokojiť.„Neboj… pôjdeme na pohreb a všetko sa dá doporiadku.
autor: Nenabetaread: Janule „Tajím roky? Čo? Preskočilo ti?“ nevedel pochopiť Tom odkiaľ to vie. Ja sám som vedel, že mala Nena pravdu.„Nepreskočilo. A ty to vieš najlepšie,“ prekrížila si ruky.„Nabudúce si hľadaj lepšie kamošky,“ pozrel na Georga a odišiel. Georg s Nenou
autor: Nenabetaread: Janule „Už som povedala že niečo vymyslíme. Inak Georg mi ešte povedal, že pohreb máš o dva dni.“ „Diky“!“ vykríkol som na ňu ironicky a skoro sa zrútil. „Ale neplač,“ sadla si ku mne, „všetko bude dobré. Neboj.“ „Neverím, že
autor: Nenabetareaed: Janule „Ty… dokážeš urobiť to, aby ma počul aj Tom?“ „Jasné. Som totiž super,“ žmurkla na mňa. „Och Nena… neviem čo mám robiť,“ sadol som si na posteľ vedľa nej. „Teraz som tvoj jediný spojenec. Môžeš mi povedať čo sa