autor: Nena „Medzi čo? Kde?“ nechápal. Všetko som mu hodinu vysvetľovala. O rok: Bill: Sedeli sme na mojej izbe v hoteli. Georg, Gustav a Tom. Mali sme deň prestávku. Postupne sa izba vyprázdnila a ostali sme tam len ja a Tom. Usmial
autor: Nena Iba som hľadela ako odchádza. Pomaly som pozrela na chalanov. „Takto som to určite nepovedala.“ „A ako? Oni sú takí neschopní, že im musím pomôcť cez svojho úžasného otecka?“ nevydržal Georg. „A to som si na teba začínal zvykať,“ vyšlo
autor: Nena Na druhý deň: Vrátili sme sa do mojej izby. Pokračovali sme v bozkoch, keď nás vyrušilo klopanie. Otvorila som dvere. „Ahoj, potrebujem s tebou hovoriť,“ vošiel Bill. Keď uvidel Georga zastal a otočil sa na mňa, „čo tu robíte?“ „My?
autor: Nena „Super,“ usmiala som sa,“ mali by ste si prv dorobiť hudbu. Potom sa zameriate na video a nakoniec vyhráte súťaž.“ „Hlavne „bez“ nátlaku,“ podráždene sa smial Tom. „Nátlak by bol, kebyže ti poviem, že ak to neurobíš, z tvojich dredov,
autor: Nena „To bolo čo?“ usmial sa Bill keď som sa vrátila. „Nerieš,“ pozrela som mu do očí, „nepôjdeme na chvíľu na chodbu?“ Nastala chvíľa ticha a potom prehovoril: „Jasne.“ Zastali sme pred jedálňou. „Prepáč, že som ti neverila. Mal si pravdu.
autor: Nena Po pol hodine sme sa postavili a spolu vošli do intráku. Na poschodí bolo počuť hluk. Zamierili sme rovno do mojej izby. Zatvoril za nami dvere a sadol si do kresla. Ja som si ľahla na posteľ. „Predsa nechceš spať
autor: Nena „Ja už nevládzem,“ vysmiato skončila, „musím si ísť po vodu. Potom za vami ešte prídem,“ odišla. Vrátil som sa k chalanom a sadol na stoličku. Nevládal som. Hneď som sa napil Coli. Tom na mňa vražedne hľadel a Georg tiež.
autor: Nena Opäť som išiel spať, keď sa dvere otvorili znovu. „Ahoj opäť,“ vošiel Georg, „mám novinu,“ posadil sa ku mne na posteľ. „Aha…“ vzdal som to. Nebudem spať. „Dnes je party. Idete?“ „Už tu bola Nena. Asi.“ „Bola tuná*? Nepohádali ste
autor: Nena Posadila som sa mu na kolená a akurát vošiel Bill. Letmo sa na nás zastavil pohľadom a pokračoval ďalej. Na to vošiel aj Georg, zaboril sa mi do očí a prisadol si k Billovi. Pohľad som prerušila až vtedy, keď
autor: Nena „Ale to bol podvod,“ podišiel som k nej. „To ale prv musíš dokázať,“ hľadela mi do očí. „Fajn,“ dal som loptu medzi nás na zem, „na tri. Raz, dva…“ Ešte skôr ako som stihol povedať tri, minula loptu a kopla
autor: Nena „Áno,“ pozeral do notebooku. Dobre. Nebudem sa znervozňovať. On ma má za hračku, ako chce. Aj on bude pre mňa hračka. Nena: Zaklopala som na dvere Georgovej a Gustavovej izby. „O ahoj,“ pozdravil ma Gustav. „Ahoj. Mám niečo pre Georga…“
autor: Nena Konečne sa skončil čas učenia. Odbil obed a po „výdatnom“ jedle som sa ponáhľal na hodinu spevu. Tom ma stále viac a viac hneval. Ani o mňa pohľadom nezakopol. Len chodil kľudne vedľa mňa. A keďže chodil na hodinu gitari,
autor: Nena S Nenou sme sa rozprávali ešte pár minút, a utekal som na hodinu. Kým som to našiel, stihol som len tak tak. Sadol som si do zadu do auly a začala sa prednáška. O minútu došiel aj Tom. Sadol si
autor: Nena Na druhý deň som sa zobudil v celkom dobrej nálade. Osprchoval som sa, umyl, namaľoval, jemne natupiroval vlasy a išiel na raňajky. Na Toma som ani nečakal… jeho problém. V jedálni bolo uplno ľudí. Nenormálny hovorený ruch ako to býva.
autor: Nena Keď som vyberal knihy, prerušilo ma kričanie na chodbe. Nechápavo na mňa pozrel Tom a vyšli sme. „Vypadni! Hovorí ti niečo to slovo?! To znamená aby si zmizol!“ kričalo to dievča, ktoré som videl pod stromom. Zlostilo sa na vychudnutého