autor: Sisa Tak zlatíčka, Autista je na konci. Je to takmer rok, čo sa na blogu objavil prvý diel. Viem, že 18 kapitol nie je moc, ale rozhodla som sa ho skončiť predčasne. Rozmýšľala som aj nad druhou radou, ale myslím, že
autor: Sisa Tak, je tu posledný diel :-)Musím priznať, že koniec ma samú prekvapil xD Mala som pripravené dve varianty – dobrý a zlý, a nakoniec sa to napísalo samo a obidva moje plány padli jak domček z kariet a dopadlo to
autor: Sisa Nemôžem si pomôcť, ale z minulého dielu mám pocit, že váš záujem o Autistu dosť poklesol a tým aj moja chuť do písania. Musím priznať, že do tohto dielu som sa naozaj nútila dlho a je to na ňom aj
autor: Sisa Ahooj 🙂 Tak po dlhšej dobe ďalší dielik, tento krát trošku dôležitejší 🙂 Je tam maličká vecička, od ktorej sa bude odvíjať ďalší príbeh 🙂 Tak si to užite a skúste hádať xD Už pár hodín sedel v kuchyni za
autor: Sisa Taak… viem, že mi to zase trvalo, ale mala som toho teraz trošku viac 🙂 Trochu ste ma prekvapili s tou anketou, mala som pripravený taký krásny smutný koniec a teraz ste ma teda pekne vypískali xD… nevadí no… ja
autor: Sisa Tento diel by som veľmi rada venovala T-kay za jej milý komentár xD a ako som jej spomínala, rada by som poprosila Janulu, či mi hodí pod poviedku anketu, aby ste sa rozhodli, aký chcete koniec 🙂 či dobrý alebo
autor: Sisa Sorry, že mi to tak trvá, ale jaksi dochádzajú nápady, no už pár dní mám Word v mobile, tááákže dúfam, že odteraz budem písať stále častejšie a častejšie. Už mám aj nejakú tu predstavu, ako by to mohlo ísť dalej,
autor: Sisa Markus zrýchlene dýchal. Prebehol k vypínaču a stlačil, napriek tomu sa svetlo nezažalo. Skúsil to ešte pár krát. Podarilo sa mu to asi na 10 krát. Okamžite vyvalil oči a prebehol k dredáčovi ležiacemu na krvavej dlážke. „Tom!“ vykríkol. Dopadol
autor: Sisa Makus so zatajeným dychom sledoval odraz v okne. Billova tvár bola… bola. Bol biely ako smrť a vypadal, ako keby… nemal oči, len… prázdne jamky. „Bill.“ Zašepkal ešte a so zatajeným dychom k sebe chlapca prudko otočil. Ten sa mu
autor: Sisa Markus sedel za stolom a zamyslene listoval v policajnej správe. Vydýchol. Dvihol pohľad a zadíval sa na chlapca spiaceho na gauči. *** Vbehol do domu okamžite po Tomovi, ale do vnútra sa nedostal… preto sa vrátil k autu a vysielačkou
autor: Sisa Dvere boli otvorené dokorán a z okien vchádzal dym. „Kurva!“ kríkol a prudko vybehol z auta. Horel im dom! Ignoroval Markusov krik a okamžite vbehol do horiaceho domu. Musel zachrániť aspoň niečo. Vybehol horiace schody a ako prvé vbehol do
autor: Sisa *Flashback* Malý čiernovlasý chlapec sedel na hojdačke a jemne hojdal nohami. Čokoládovými očkami ticho skúmal mraky na oblohe a spájal si ich do rôznych tvarov.„Ahoj.“ Usmial sa rovnako starý dredatý chlapec a sadol si na vedľajšiu hojdačku. Čiernovlások na neho
autor: Sisa To dievča zakryté plachtou poznal. Bola to ona. Blondínka zo včera. Prudko otočil hlavu a stisol viečka. To snáď nebolo možné.„Poznáte ju?“ spýtal sa detektív. Tom sa nezmohol na nič iné ako prikývnutie.„Chcem ísť za Billom a domov.“„To nepôjde. Musíme
autor: Sisa Zobudil ho prvý slnečný lúč na oblohe a zima prenikajúca jeho telom. Opatrne otvoril oči a snažil sa spamätať, kde je. Hlava ho neznesiteľne bolela a mal pocit, že mu snáď každú chvíľku praskne. Nedokázal sa sústrediť na nič ani
autor: Sisa Zmätene sa obzeral okolo seba, ale nikoho nevidel. Zavrtel hlavou a znova sa zadíval na Billa.„Zlatíčko.“ Čupol si pred neho a jemne ho vzal za bradu. „Pôjdeme sa najesť, áno? Spravím nám špagety.“Chlapec sa mu na malinkú chvíľku zadíval do
