autor: Jasalia Tom ostal stáť ako obarený. Nedokázal pochopiť, čo to všetko znamená. V prvej chvíli bol ešte ponorený do toho úžasného pocitu, keď sa Billove pery dotýkali tých jeho, keď vdychoval jeho nádhernú vôňu a mal pocit, akoby bolo všetko v
autor: Jasalia Tom celý nasledujúci deň čakal na Billov telefonát, alebo aspoň esemesku, no keď sa ani jedného nedočkal, nijako zvlášť sa tým netrápil. Teda, minimálne sa utešoval tým, že sa s Billom uvidia večer. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď sa
autor: Jasalia Bill sedel vo svojej starej izbe, v ruke držal starú fotografiu a plakal. Keď sa rozlúčil s Tomom, jeho matka už bola zavretá v spálni spolu s dvojčatami a neukázala sa až do večere. Bill si teda odložil tašku do
autor: Jasalia Simone chápala synovu túžbu osamostatniť sa, vlastne jej viac ako vyhovovalo, že sa už oňho nemusela starať, pretože mala dosť práce so svojimi rodičmi a s dvojčatami. Jej matka musela pravidelne dochádzať na rehabilitácie a hoci jej Gordon pomáhal, ako
autor: Jasalia Ahoj všetci. Viem, je to už nejaký ten piatok, čo sa na stránkach objavovala táto poviedka. Vtedy som napísala ešte dve časti, no vedela som, že nemá zmysel ich vydávať, ak po nich nebude nasledovať pokračovanie. A tak som počkala.
autor: Jasalia Nasledujúce ráno sa Bill zobudil v Tomovom náručí. To nebolo nič nové, stávalo sa to takmer pravidlom. Nová však bola tá neznáma, trochu nepríjemná bolesť medzi polkami a nezvyčajný pocit nahého tela na tom jeho. Keď si uvedomil, že sa
autor: Jasalia Keď sa nakoniec pustili do jedla, Bill bol viac než rád. Jeho žalúdok i chuťové bunky mu za to boli veľmi vďačné. Jedlo bolo vynikajúce a on si uvedomil, že už bol skutočne poriadne hladný. A Tom ako spoločník bol
autor: Jasalia Ahoj! Dúfala som, že sa v dnešnej kapitole pohneme trochu dopredu. Obávam sa však, že by ste čakali ešte minimálne týždeň – dva, než by som to dopísala, a tak som sa rozhodla poslať vám aspoň toto. Dúfam, že vám
autor: Jasalia Ahoj! Som tu s ďalšou kapitolou. A urobila som si aj sľúbenú domácu úlohu :-p Takže. Prvých päť častí poctivo komentovala Nade, za čo jej pekne ďakujem. Dúfam, že ešte stále čítaš! Najviac komentárov má zlatíčko Karin, ktorú určite milujú
autor: Jasalia Varovali ma, že keď budem poviedku písať po slovensky, bude mať menej čitateľov. Rátala som s tým, ale prekvapilo ma, že ich je až TAK málo! A teraz si nie som istá, či je to skutočne preto, lebo je to
autor: Jasalia Ráno sa Tom zobudil ako prvý – minimálne tomu nasvedčovalo absolútne ticho v dome. Géčka skončili niekedy počas jeho rozhovoru s Billom a ten zaspal tak rýchlo, že si ani nebol istý, či začul jeho posledné vyznanie. Ale bolo mu
autor: Jasalia Ahoj! Píšem, píšem, ale nie tak poctivo, ako by som chcela. To znamená, že niekedy neotvorím note aj 4 dni… ale na moje veľké šťastie – keď ho už otvorím, tak píšem. A tak Vám dnes prinášam ďalšiu časť (a
autor: Jasalia Ahóóój! Prichádzam s ďalšou časťou, a zároveň oznamujem, že netuším, kedy bude ďalšia. Som po operácii očí a hoci som túto časť písala ešte pred, opravovala som ju až po, a rovno vám poviem – JE TO DES!!! Som totálne
autor: Jasalia Ahoj dievčatá! Trochu som sa omeškala, bo som nestíhala a nevládala, ale za odmenu som sa teraz trochu buchla po klávesnici, a tak je táto časť predsa len o niečo dlhšia. Tak príjemné čítanie! Keď prišiel na rad Gordon so
autor: Jasalia Tom sa usadil späť k stolu a ospravedlňujúco sa usmial na Billa. Tešil sa na spoločný čas osamote a veril, že on je na tom rovnako. Bol, ale neplánoval sa tým nechať odradiť. „Ešte budeme mať príležitosť byť sami. A
