{"id":10046,"date":"2010-11-30T14:30:00","date_gmt":"2010-11-30T13:30:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=10021"},"modified":"2010-11-30T14:30:00","modified_gmt":"2010-11-30T13:30:00","slug":"i-love-you-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2010\/11\/30\/i-love-you-3\/","title":{"rendered":"I Love You"},"content":{"rendered":"
\n
\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
Tak „detsk\u00e1“, t\u00fato poviedku som p\u00edsala ve\u013emi d\u00e1vno e\u0161te ako normal hetero a teraz som ju po dlhej dobe na\u0161la tak mi to nedalo a je z nej TWC… teda ak sa to tak d\u00e1 nazva\u0165… Je to len a proste o nich \ud83d\ude42 Tak… Prijemne \u010d\u00edtanie… Sisa<\/em><\/div>\n
\"79\"<\/div>\n
<\/div>\n
„Pre\u010do pla\u010de\u0161?“<\/div>\n
„Nepla\u010dem,“ zaklamal nepresved\u010divo Bill, ke\u010f spoznal Andresov chrap\u013eav\u00fd hlas.<\/div>\n
„Ale no tak,“ povedal l\u00e1skavo, podi\u0161iel k nemu a jemne mu nadvihol bradu. Tentoraz mu to Bill  dovolil. „V\u0161etky rany sa raz zahoja,“ pokra\u010doval a na\u010falej sa mu pozeral do uplakan\u00fdch hned\u00fdch o\u010d\u00ed, ktor\u00e9 teraz pripom\u00ednali hork\u00fa \u010dokol\u00e1du, ktor\u00fa mal tak r\u00e1d.<\/div>\n
Bill podr\u00e1\u017edene skrivil nos a vytrhol si hlavu z jeho dlane. Nezn\u00e1\u0161al, ke\u010f mu niekto pripom\u00ednal jeho zranenia.<\/div>\n
„Nemal by si by\u0165 a\u017e tak vzdorovit\u00fd, Bill,“ nadhodil sa smiechom. „Vid\u00ed\u0161, kam \u0165a to doviedlo.“<\/div>\n
Neodpovedal. Nemal mu na to \u010do poveda\u0165.<\/div>\n
Obi\u0161iel ho a sk\u00fasen\u00fdm zrakom sa pozrel na jeho chrb\u00e1t, ktor\u00fd bol poprepletan\u00fd jemn\u00fdmi, no hlbok\u00fdmi ranami od bi\u010da.<\/div>\n
„Nie\u010do ti na to d\u00e1m, ale to je naposledy,“ povedal potichu a dotkol sa miesta, kde e\u0161te r\u00e1no boli mal\u00e9 z\u00e1rodky anjelsk\u00fdch kr\u00eddel. Bill zalapal po dychu od ostrej bolesti, ktor\u00fa jej t\u00fdm vyvolal.<\/div>\n
„U\u017e ma nebav\u00ed sem ka\u017ed\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 beha\u0165 a d\u00e1va\u0165 ti do poriadku tvoje zranenia.“ Bill na\u010falej ml\u010dal. D\u00e1vno si uvedomil, \u017ee nem\u00e1 zmysel mu st\u00e1le dookola opakova\u0165, \u017ee ako potomok anjela si nem\u00f4\u017ee dovoli\u0165 tak \u013eahko pod\u013eahn\u00fa\u0165 Zlu, aj keby ho to malo st\u00e1\u0165 \u017eivot.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
Andy vybral z vrecka na p\u00e1se lie\u010div\u00e9 masti a jednu otvoril. Nabral z nej lepkavej hmoty na dva prsty a bez varovania ich prilo\u017eil k jednej, potom k druhej lopatke pozna\u010denej ranami hlbok\u00fdmi a\u017e po kos\u0165.<\/div>\n
Bill bolestivo vykr\u00edkol a kolen\u00e1 sa mu podlomili. Bol by spadol na kolen\u00e1 a hne\u010f nato by sa sch\u00falil do klbka – do polohy, v akej presn\u00edval dev\u00e4\u0165 mesiacov v bruchu svojej \u013eudskej matky, no pevn\u00e9 re\u0165aze na vzpa\u017een\u00fdch ruk\u00e1ch mu to nedovolili. Zahryzol si do pier v snahe uml\u010da\u0165 v\u00fdkrik a do o\u010d\u00ed sa mu nahnali slzy. Napr\u00e1zdno preglgol a vy\u010derpane sklonil hlavu.<\/div>\n
„Ko\u013ek\u00fd p\u00e1r to u\u017e bol? Dvadsiaty?“ ozval sa op\u00e4\u0165 Andy nev\u0161\u00edmaj\u00fac si jeho boles\u0165 a pokra\u010doval v nan\u00e1\u0161an\u00ed kr\u00e9mu aj na ostatn\u00e9, u\u017e nie tak hlbok\u00e9 rany. „\u017de \u0165a to e\u0161te bav\u00ed. Kr\u00eddla ti jednoducho nenechaj\u00fa – to si vyho\u010f z hlavy.“<\/div>\n
„Nech\u00e1pe\u0161 tomu,“ povedal s boles\u0165ou cez pevne stisnut\u00e9 zuby.<\/div>\n
„Tak mi to vysvetli.“<\/div>\n
„Tomu by si aj tak nepochopil,“ vyd\u00fdchol nam\u00e1havo a zasnene privrel o\u010di.<\/div>\n
„Nie\u010do si za\u010dal, tak to aj dokon\u010di!“ Do hlasu sa mu na okamih vkradlo podr\u00e1\u017edenie a Billovi to na chv\u00ed\u013eku pripomenulo vy\u0161etrovate\u013eov, ku ktor\u00fdm ho ka\u017ed\u00fd de\u0148 na p\u00e1r hod\u00edn vodili, v snahe dozvedie\u0165 sa od neho nejak\u00e9 inform\u00e1cie, ktor\u00e9 by im mohli pom\u00f4c\u0165 uprostred z\u00fariacej vojny.<\/div>\n
Miestnos\u0165ou sa roz\u013eahol jeho smiech, akoby si spomenul na dobr\u00fd vtip. „No tak, som zvedav\u00fd.“<\/div>\n
Rozhodol sa odpoveda\u0165: „Je to symbol. Znak, kto som. Kam patr\u00edm,“ ozval sa pomaly so zna\u010dnou n\u00e1mahou.<\/div>\n
„\u010ci sk\u00f4r tvoja snaha privola\u0165 pomoc. Mysl\u00ed\u0161 si, \u017ee neviem, \u017ee kr\u00eddla v\u00e1m, mie\u0161ancom, sl\u00fa\u017eia ako maj\u00e1k, ktor\u00fd sa d\u00e1 hocikde vystopova\u0165?“ Op\u00e4\u0165 sa zasmial, tentoraz ale \u0161kodoradostne a drsne. „M\u00e1\u0161 t\u00fa smolu, \u017ee nie si \u010dist\u00fd. Vtedy by odrezanie kr\u00eddel nesta\u010dilo. Bol by si d\u00e1vno m\u0155tvy a u svojich. No ty, polo anjel – polo \u010dlovek, bytos\u0165 s kr\u00eddlami anjela a du\u0161ou \u010dloveka, jedna z prv\u00fdch hybridov, si teraz tu. V Pevnosti. S\u00e1m. Bez svojich anjelsk\u00fdch ochrancov slab\u00fd a zranite\u013en\u00fd…“ prehovoril pomal\u00fdm, zlomyse\u013en\u00fdm t\u00f3nom pln\u00fdm nen\u00e1visti a odporu.<\/div>\n
„Odkia\u013e to v\u0161etko vie\u0161?“ vykr\u00edkol Bill zmetene a vystra\u0161ene z\u00e1rove\u0148.<\/div>\n
„Viem toho viac,“ nedal sa odbi\u0165 Andy a pokra\u010doval, „viem o tvojej matke. Viem, \u017ee zaplatila \u017eivotom za tak\u00fa drzos\u0165, akou kedysi bolo milova\u0165 anjela a ma\u0165 s n\u00edm dokonca die\u0165a. Viem, \u017ee za tro\u0161ku \u00facty od tvojho brata, dvoj\u010da\u0165a, by si spravil \u010doko\u013evek. Viem, \u017ee neby\u0165 neho, u\u017e d\u00e1vno by si to vzdal a podriadil sa Zlu.“<\/div>\n
„To nie je pravda!“ vykr\u00edkol a po l\u00edcach mu za\u010dali steka\u0165 slzy ve\u013ek\u00e9 ako hrachy a nehlu\u010dne dopadali na zem k jeho noh\u00e1m.<\/div>\n
„Ale je, v\u0161etko je to pravda. To preto teraz reve\u0161 ako mal\u00e9 decko, ktor\u00fdm vlastne aj si,“ zavr\u010dal Andy a vy\u0161iel spoza jeho chrbta, aby na\u0148ho videl. Op\u00e4\u0165 mu chytil chvej\u00facu sa bradu do ruky a surovo ho don\u00fatil sa na\u0148ho pozrie\u0165, ke\u010f to nespravil dobrovo\u013ene. S poh\u0155dan\u00edm v o\u010diach sa mu zah\u013eadel do uplakan\u00fdch o\u010d\u00ed a u\u0161krnul sa.<\/div>\n
Suver\u00e9nny v\u00fdraz z tv\u00e1re mu v\u0161ak r\u00fdchlo vystriedalo znepokojenie a dokonca n\u00e1znak strachu. O sekundu Bill za\u010dul z chodby ak\u00fdsi hluk a stre\u013ebu, a u\u0161krnul sa pre zmenu on.<\/div>\n
Za chv\u00ed\u013eu sa \u0165a\u017ek\u00e9  kovov\u00e9 dvere rozleteli, akoby boli z papiera, a vo dver\u00e1ch sa objavila zakrvaven\u00e1 silueta mu\u017ea s dvoma n\u00e1dhern\u00fdmi kr\u00eddlami, teraz zastriekan\u00fdmi od krvi zabit\u00fdch nepriate\u013eov.<\/div>\n
Andy sa na chv\u00ed\u013eu zarazene usmial a za\u010dal sa premie\u0148a\u0165 do svojej skuto\u010dnej podoby. Zv\u00e4\u010d\u0161il sa, r\u00fdchlo rast\u00face svaly, ktor\u00e9 sa z ni\u010doho ni\u010d zjavili, mu roztrhali tri\u010dko, spod nohav\u00edc vykukol rozdvojen\u00fd had\u00ed chvost a nohy sa zmenili na mas\u00edvne kopyt\u00e1.<\/div>\n
Bill vykr\u00edkol od prekvapenia. E\u0161te nikdy nevidel skuto\u010dn\u00e9ho d\u00e9mona a na okamih ho objala panika. No anjel vo dver\u00e1ch sa len ticho zasmial, spoza chrbta vytiahol strieborn\u00fd samopal a vystrie\u013eal do zasko\u010den\u00e9ho a nepripraven\u00e9ho d\u00e9mona cel\u00fd z\u00e1sobn\u00edk. Hlava a trup bytosti, o ktorej si Bill cel\u00fdch \u0161es\u0165 mesiacov myslel, \u017ee je zdravotn\u00edk, sa premenili na ka\u0161u, a m\u0155tve telo sa mu bezvl\u00e1dne zr\u00fatilo pod nohy.<\/div>\n
Anjel podi\u0161iel do cely a Bill v \u0148om spoznala brata. U\u013eavene sa na\u0148ho usmial a pozdravil ho.<\/div>\n
No on namiesto objatia vytiahol \u010fal\u0161iu zo svojich zbran\u00ed, tentoraz mal\u00fa pi\u0161to\u013e s rukov\u00e4\u0165ou posiatou drobn\u00fdmi kr\u00ed\u017eikmi svojich obet\u00ed a namieril mu ju na hru\u010f.<\/div>\n
Tv\u00e1r sa mu skrivila od hnevu a precedil cez zuby jedin\u00e9 slovo: „Zradca!“<\/div>\n
Zreni\u010dky sa mu od prekvapenia na\u0161iroko roztiahli, zalapal po dychu a jemne vykr\u00edkol, ke\u010f sa mu gu\u013eka prev\u0155tala hrudn\u00fdm ko\u0161om a skon\u010dila v proti\u013eahlej stene. Nech\u00e1pavo na\u0148ho pozrel. Tom mu s poh\u0155dan\u00edm  h\u013eadel do o\u010d\u00ed, presne tak isto ako len pred chv\u00ed\u013ekou Andy, a po chv\u00ed\u013eke si odp\u013eul k jeho noh\u00e1m.<\/div>\n
Obr\u00e1til sa smerom na odchod, no zastavili ho posledn\u00e9 slov\u00e1 umieraj\u00faceho brata. Obzrel sa za n\u00edm a poh\u013ead mu klesol k m\u0155tvemu telu d\u00e9mona, ktor\u00e9mu Bill tak naivne naletel. Jeho krv sa pomaly miesila s tou Andreasovou. Smutne pri\u017em\u00faril o\u010di a zo zvyku za sebou zatvoril dvere. Vedel, \u017ee tie slov\u00e1 ho bud\u00fa stra\u0161i\u0165 stra\u0161ne dlho, tak dlho, dokia\u013e ich nadobro nevy\u017eenie z hlavy svojou pr\u00e1cou.<\/div>\n
S krvavou penou okolo \u00fast z posledn\u00fdch s\u00edl za\u0161epkal: „Milujem \u0165a, bra\u010dek.“<\/div>\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa Tak „detsk\u00e1“, t\u00fato poviedku som p\u00edsala ve\u013emi d\u00e1vno e\u0161te ako normal hetero a teraz som ju po dlhej dobe na\u0161la tak mi to nedalo a je z nej TWC… teda ak sa to tak d\u00e1 nazva\u0165… Je to len a proste o nich \ud83d\ude42 Tak…<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-10046","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10046","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10046"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10046\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10046"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10046"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10046"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}