{"id":10993,"date":"2010-08-11T18:00:00","date_gmt":"2010-08-11T17:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=10966"},"modified":"2010-08-11T18:00:00","modified_gmt":"2010-08-11T17:00:00","slug":"strojcek","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2010\/08\/11\/strojcek\/","title":{"rendered":"Stroj\u010dek"},"content":{"rendered":"
\n
\n
autor: samanthatwc<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
\u010caute!! Kone\u010dne som sa (v\u010faka p\u00e1r \u013eu\u010fom) dokopala posla\u0165 aj t\u00fato poviedku. \ud83d\ude00 Nap\u00edsala som ju „vduchu“ raz v \u010dak\u00e1rni, ke\u010f som myslela, \u017ee bu\u010f umriem od nudy, alebo ma v\u0161etci t\u00ed \u010dakaj\u00faci \u013eudia tot\u00e1lne vypozeraj\u00fa, a\u017e zmiznem, lebo fakt neviem \u010do bolo na mne tak\u00e9 zauj\u00edmav\u00e9, \u017ee museli st\u00e1le z\u00edra\u0165. \ud83d\ude00 Ka\u017edop\u00e1dne, v\u0161etci, \u010do m\u00e1te zub\u00e1rku alebo nejak\u00fa in\u00fa doktorku, ku ktorej v\u017edy idete s predstavou nieko\u013ekohodinov\u00e9ho \u010dakania, vitajte v klube. \ud83d\ude42<\/em><\/p>\n<\/div>\n
Bill<\/p>\n<\/div>\n
R\u00e1no som sa zobudil a vybral si z \u00fast to, \u010do mi tam najviac prek\u00e1\u017ealo. M\u00e1m u\u017e 18 rokov a pod\u013ea m\u0148a je to \u00fapln\u00e1 zbyto\u010dnos\u0165, ale mama na tom st\u00e1le trv\u00e1. A tak e\u0161te v\u017edy mus\u00edm nosi\u0165 stroj\u010dek na zuby. Na\u0161\u0165astie len vyberac\u00ed na noc, ale aj tak… Dnes idem na kontrolu, \u010di\u017ee sa zase unud\u00edm k smrti, ale aspo\u0148 sa ulejem zo \u0161koly. Ke\u010f som sa obliekol, nara\u0148ajkoval a umyl si zuby, vybral som sa k zub\u00e1rke.  <\/div>\n
\u010cak\u00e1re\u0148 bola ako v\u017edy \u00faplne pln\u00e1. Teda jedno miesto bolo vo\u013en\u00e9, a tak som musel sedie\u0165 ved\u013ea chalana s dos\u0165 podivn\u00fdm v\u00fdrazom na tv\u00e1ri. V\u0161ade vl\u00e1dlo m\u0155tvoln\u00e9 ticho a mal som pocit, \u017ee nikto z \u010dakaj\u00facich ani ned\u00fdcha. Ke\u010f\u017ee sa mi r\u00e1no vybil iPod, preto\u017ee som ho zabudol ve\u010der vypn\u00fa\u0165, a tak mi hral cel\u00fa noc, bol som ods\u00faden\u00fd sedie\u0165 na tvrdej stoli\u010dke ved\u013ea toho indiv\u00eddua a \u010dumie\u0165 doblba. Prem\u00fd\u0161\u013eal som nad v\u0161etk\u00fdm mo\u017en\u00fdm, ke\u010f vtom som si uvedomil, \u017ee v\u0161etci \u010dakaj\u00faci na m\u0148a z\u00edraj\u00fa. Hodil som poh\u013ead „ako\u017ee \u010dooo?“ a \u010falej som rozm\u00fd\u0161\u013eal nad svojimi vecami. Na tak\u00e9to poh\u013eady som zvyknut\u00fd. Predsa len nevyzer\u00e1m ako ostatn\u00ed. <\/div>\n
\n
Za\u010d\u00ednal som sa poriadne nudi\u0165, u\u017e som poprem\u00fd\u0161\u013eal nad v\u0161etk\u00fdm, \u010do tr\u00e1pilo moju myse\u013e, a tak som za\u010dal r\u00e1ta\u0165 kocky na strope ,ako v\u017edy, ke\u010f sa dostanem do tejto f\u00e1zy \u010dakania. Miestnos\u0165 sa pomaly vypr\u00e1zd\u0148ovala, a\u017e sme tam nakoniec ostali len my dvaja. Ja a to \u010dudo ved\u013ea m\u0148a. Obaja sme o\u010dami hypnotizovali dvere a d\u00fafali, \u017ee ke\u010f sestri\u010dka znovu vyjde, povie na\u0161e meno. U\u017e som skoro ani ned\u00fdchal, ke\u010f vtom sa stala t\u00e1 osudn\u00e1 vec… a sestri\u010dka vy\u0161la von. Nap\u00e4tie by sa v tom momente dalo kr\u00e1ja\u0165, av\u0161ak v\u0161etko to bolo v keli v momente, ke\u010f sa \u010dak\u00e1r\u0148ou ozvalo: „Jonathan…“ V duchu som za\u010dal nad\u00e1va\u0165 pri predstave \u010fal\u0161ieho hodinov\u00e9ho sedenia. K\u00fdm mu v\u0161etky dr\u00f4ty uprav\u00ed… vyzeral, \u017ee bude \u0165a\u017ek\u00fd pr\u00edpad. Ke\u010f u\u017e o tom re\u010d, ako vstupoval do vn\u00fatra ,oto\u010dil sa na m\u0148a a vyplazil jazyk.<\/p>\n<\/div>\n
Cvok.  <\/div>\n
\u010cakal som tam asi \u010fal\u0161iu hodinu, a ke\u010f som u\u017e pomaly zasp\u00e1val, vy\u0161la sestri\u010dka posledn\u00fd kr\u00e1t. „Tak Bill, po\u010f,“ usmiala sa na m\u0148a. Hodil som na \u0148u poh\u013ead ako\u017ee ‚ty sa e\u0161te na m\u0148a usmievaj‘ a otr\u00e1vene som vst\u00fapil do ordin\u00e1cie. Sadol som si do kresla, ktor\u00e9 sa so mnou hne\u010f zviezlo dole, tak\u017ee som na \u0148om polole\u017eal. Dal som si stroj\u010dek a v ruk\u00e1ch som st\u00edskal modr\u00fa krabi\u010dku s trblietkami, v ktorej som ho priniesol. P\u00f4vodne som chcel ru\u017eov\u00fa, ale norm\u00e1lny chalani vraj ru\u017eov\u00fa moc nemusia, tak som sa ra\u010dej rozhodol pre modr\u00fa. U\u017e som i\u0161iel otvori\u0165 \u00fasta, ke\u010f vtom sa doktorka odo m\u0148a oto\u010dila a pozrela na sestri\u010dku: „S\u00e1ra, mysl\u00edm \u017ee u\u017e m\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165 domov, Billa zvl\u00e1dne spravi\u0165 aj Tom.“<\/div>\n
<\/div>\n
Tom<\/p>\n<\/div>\n
Znudene som sa postavil z kresla, v ktorom som sedel. U\u017e ma to prest\u00e1valo bavi\u0165. Cel\u00fd de\u0148 som ni\u010d nerobil, len pozeral, ako moja mama upravuje de\u0165om zuby. Myslela si, \u017ee mi to pom\u00f4\u017ee pri mojom \u0161t\u00fadiu, ale pod\u013ea m\u0148a to bola len strata \u010dasu. Asi ste si u\u017e dovt\u00edpili, \u017ee \u0161tudujem za zub\u00e1ra. Ke\u010f som sa v\u0161ak oto\u010dil k zub\u00e1rskemu kreslu, zasekol som sa na pol ceste. \u010cakal som, \u017ee v \u0148om bude sedie\u0165 nejak\u00fd 11 ro\u010dn\u00fd sopliak, ktor\u00e9mu sa budem musie\u0165 hraba\u0165 v \u00fastach medzi jeho pokazen\u00fdmi zubami. (Zrejme som zabudol spomen\u00fa\u0165, \u017ee zub\u00e1rom pravdepodobne nebudem. Nie, \u017eeby ma to nebavilo, pr\u00e1ve naopak, len\u017ee probl\u00e9m je v tom, \u017ee na rozdiel od mojej mamy nie som ochotn\u00fd sk\u00fama\u0165 zuby ka\u017ed\u00e9mu. Teda nejde ani o to, \u017ee koho zuby, ale ak\u00e9 zuby. M\u0148a to bav\u00ed len s pekn\u00fdmi z\u00fabkami :-D). Ale na moje ve\u013ek\u00e9 prekvapenie tam sedel chalan, chud\u00fd, \u010diernovlas\u00fd s bielou poko\u017ekou, a ke\u010f na m\u0148a pozrel t\u00fdmi najdokonalej\u0161\u00edmi o\u010dami, ak\u00e9 som kedy videl, pomyslel som si len jedno: tohto by som rozhodne spravil. Aj z in\u00e9ho ako zub\u00e1rskeho h\u013eadiska. \ud83d\ude00<\/p>\n<\/div>\n
Bill<\/p>\n<\/div>\n
Tom? To asi sestri\u010dka nebude. Ale kto teda… aha. Videl som, ako sa ku mne pribli\u017euje nejak\u00e1 postava. Pozrel som hore a ostal som v nemom \u00fa\u017ease. Predo mnou st\u00e1l mlad\u00fd chalan s dredmi, piercingom a kr\u00e1snymi o\u010dami. Bol to hiphoper, preto\u017ee pod bielym pl\u00e1\u0161\u0165om som mu videl dlh\u00e9 tri\u010dko a \u0161irok\u00e9 nohavice, ktor\u00e9 na \u0148om viseli ako vrece. Napo\u010dudovanie, aj napriek tomu, \u017ee hoperov zrovna nemus\u00edm, na tomto ma nie\u010do zaujalo. Vyzeral fakt dobre… no po\u010dka\u0165, on mi m\u00e1 robi\u0165 zuby?? No do kelu, tak to rad\u0161ej zavriem o\u010di.<\/p>\n<\/div>\n
Tom<\/p>\n<\/div>\n
Chv\u00ed\u013eu na m\u0148a z\u00edral t\u00fdmi kr\u00e1snymi o\u010dami, a\u017e som si za\u010dal myslie\u0165, \u017ee sa mu p\u00e1\u010dim, ale potom ich zrazu zavrel. Tak\u017ee po mne asi nejak extra nep\u00f4jde. Povzdychol som si a za\u010dal som mu nastavova\u0165 stroj\u010dek. Mama st\u00e1la cel\u00fd \u010das ved\u013ea m\u0148a a kontrolovala ka\u017ed\u00fd m\u00f4j pohyb (Je fajn, ke\u010f v\u00e1m rodi\u010dia veria :-D), tak\u017ee som sa rad\u0161ej o ni\u010d nepok\u00fa\u0161al. Triasli sa mi ruky, ke\u010f som pozeral na t\u00fa jeho dokonal\u00fa tv\u00e1r. D\u00fafal som, \u017ee mu do klie\u0161\u0165ov nepricviknem jazyk.<\/p>\n<\/div>\n
Bill<\/p>\n<\/div>\n
St\u00e1le som mal zatvoren\u00e9  o\u010di. C\u00edtil som jeho ruky, ako mi nie\u010do pri\u0165ahuj\u00fa na stroj\u010deku… Je\u017ei\u0161!! \u010co si o mne m\u00f4\u017ee myslie\u0165? Prebehlo mi hlavou. Star\u00fd som\u00e1r a e\u0161te m\u00e1 stroj\u010dek!! Asi nie\u010do tak\u00e9. No zbohom. Ale pre\u010do mi to vlastne vad\u00ed? Nejak\u00fd hiphoper. Aj ke\u010f… t\u00e1 postava, tv\u00e1r, o\u010di, \u00fasta, ruky… tie ruky, ktor\u00e9 sa pr\u00e1ve dotkli mojej tv\u00e1re, ke\u010f mi nato\u010dil hlavu na stranu…<\/p>\n<\/div>\n
Tom<\/p>\n<\/div>\n
Aj ke\u010f som sa sna\u017eil ako najviac to i\u0161lo, st\u00e1le sa mi triasli ruky. Ke\u010f som mu i\u0161iel pritiahnu\u0165 jeden dr\u00f4t, zapozeral som sa na jeho jazyk, ktor\u00fdm st\u00e1le h\u00fdbal a nechtiac som ho pichol do \u010fasna.<\/p>\n<\/div>\n
Bill<\/p>\n<\/div>\n
„Au!“ zasku\u010dal som ke\u010f ma nie\u010do ostr\u00e9 pichlo do \u010fasna. Prudko som otvoril o\u010di. Hoper na m\u0148a z\u00edral s vystra\u0161en\u00fdm v\u00fdrazom.<\/p>\n<\/div>\n
Tom<\/p>\n<\/div>\n
Vytre\u0161til na m\u0148a tie svoje kr\u00e1sne o\u010di. “ P… prep\u00e1\u010d… jjja, nechcel… s… som…“ za\u010dal som kokta\u0165.<\/div>\n
Pozrel na m\u0148a poh\u013eadom ako ‚to mi je trt platn\u00e9‘ a znovu zavrel o\u010di. Trochu som mu ten stroj\u010dek e\u0161te upravil, ale nevedel som sa s\u00fastredi\u0165 na to, \u010do rob\u00edm, tak\u017ee ho to asi za\u010dne ve\u010der pekne tla\u010di\u0165. Ale to nevad\u00ed, preto\u017ee si na m\u0148a potom aspo\u0148 spomenie. Ve\u010der, ke\u010f bude le\u017ea\u0165 v posteli a… Hlavou mi za\u010dali v\u00edri\u0165 r\u00f4zne, nie zrovna slu\u0161n\u00e9 my\u0161lienky, ke\u010f vtom ma mama odsunula a skontrolovala Billove zuby. Potom povedala t\u00fa najhor\u0161iu vetu, ak\u00fa mohla: „Tak, Bill, mysl\u00edm, \u017ee u\u017e m\u00f4\u017ee\u0161 \u00eds\u0165.“ NIE!! \u010co teraz? Nem\u00f4\u017ee od\u00eds\u0165, k\u00fdm mi ned\u00e1 \u010d\u00edslo! Nem\u00f4\u017eem takto strati\u0165 moju jedin\u00fa l\u00e1sku! Jedin\u00fa l\u00e1sku?? \u010co to trepem, mal by som presta\u0165 pozera\u0165 tie romantick\u00e9 filmy, lebo mi u\u017e z toho v\u00e1\u017ene \u0161ibe. Ale aj tak, \u010do sprav\u00edm? Zrazu ma v\u0161ak nie\u010do napadlo. Mus\u00edm sa v\u0161ak tv\u00e1ri\u0165 nen\u00e1padne. Hlavne milo a nen\u00e1padne ako tu\u010dniaci z Madagaskaru. \ud83d\ude42<\/p>\n<\/div>\n
Bill<\/p>\n<\/div>\n
Prv\u00fdkr\u00e1t som nechcel od doktorky od\u00eds\u0165, ale \u010do som jej mal poveda\u0165? Aaa, pani doktorka, mne sa p\u00e1\u010di v\u00e1\u0161 syn? Zrejme by moc nad\u0161en\u00e1 nebola. Tak som teda vstal a vybral sa k dver\u00e1m. Stla\u010dil som k\u013eu\u010dku a e\u0161te posledn\u00fd kr\u00e1t sa obzrel. Tom si zav\u00e4zoval \u0161n\u00farky na top\u00e1nkach, tak\u017ee o m\u0148a nakoniec z\u00e1ujem asi nemal. Zrejme som bol len \u010fal\u0161\u00ed zo zauj\u00edmav\u00fdch pacientov. Povzdychol som si a s tich\u00fdm „Dovidenia,“ som vy\u0161iel z ordin\u00e1cie.<\/p>\n<\/div>\n
Tom<\/p>\n<\/div>\n
„Tak, pre dnes je to v\u0161etko, m\u00f4\u017eeme \u00eds\u0165 domov,“ ozn\u00e1mila mi mama. Upratala n\u00e1radie, ktor\u00e9 dnes pou\u017e\u00edvala, a skontrolovala, \u010di s\u00fa v\u0161etky pr\u00edstroje vypnut\u00e9. Potom sme sa vybrali na parkovisko. „Mami?!“ Zahu\u010dal som na mamu, ktor\u00e1 u\u017e pomaly \u0161tartovala auto.<\/div>\n
„N\u00f3\u00f3?“ <\/div>\n
„Ja som si zabudol v ordin\u00e1cii iPod,“ povedal som a r\u00fdchlo si ho str\u010dil e\u0161te hlb\u0161ie do vrecka nohav\u00edc. Zamrmlala nie\u010do v tom zmysle, \u017ee jeden ve\u010der by som bez neho ur\u010dite nepre\u017eil a podala mi k\u013e\u00fa\u010de.  <\/div>\n
…<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
Vybehol hore po schodoch a odomkol. R\u00fdchlym krokov pre\u0161iel k z\u00e1suvke a za\u010dal listova\u0165 medzi kartami. Zbadal p\u00e1r zn\u00e1mych mien, ale nev\u0161\u00edmal si ich. H\u013eadal len jedno. Chcel len jedno telef\u00f3nne \u010d\u00edslo. Kone\u010dne na\u0161iel t\u00fa spr\u00e1vnu kartu. Vytiahol ju a usmial sa. Navrchu st\u00e1lo: Bill Kaulitz…<\/p>\n<\/div>\n
autor: samanthatwc<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: samanthatwc \u010caute!! Kone\u010dne som sa (v\u010faka p\u00e1r \u013eu\u010fom) dokopala posla\u0165 aj t\u00fato poviedku. \ud83d\ude00 Nap\u00edsala som ju „vduchu“ raz v \u010dak\u00e1rni, ke\u010f som myslela, \u017ee bu\u010f umriem od nudy, alebo ma v\u0161etci t\u00ed \u010dakaj\u00faci \u013eudia tot\u00e1lne vypozeraj\u00fa, a\u017e zmiznem, lebo fakt neviem<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[45],"tags":[],"class_list":["post-10993","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ff-jednodilky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10993","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=10993"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/10993\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=10993"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=10993"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=10993"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}