{"id":1106,"date":"2017-08-04T15:00:00","date_gmt":"2017-08-04T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1099"},"modified":"2017-08-04T15:00:00","modified_gmt":"2017-08-04T14:00:00","slug":"the-night-terror-3","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/08\/04\/the-night-terror-3\/","title":{"rendered":"The Night Terror 3."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\" <\/div>\n
<\/div>\n
Zlomen\u00fd kr\u00ed\u017e<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

C\u00edtil som pod rukami teplo s\u00e1laj\u00face z tela m\u00f4jho dvoj\u010da\u0165a. Zamrvil som sa a zhlboka nosom nasal jeho v\u00f4\u0148u. Otvoril som o\u010di. Bola hlbok\u00e1 noc. V\u0161imol som si, \u017ee ma Bill uprene pozoruje.
„Hey,“ pozdravil som ho ticho, usmial sa na\u0148ho a pohladkal ho po vlasoch. Bill neodpovedal. Namiesto toho sa ku mne pritiahol. Prekvapene som sledoval, ako sa jeho tv\u00e1r pribli\u017eovala, a dych sa mi zadrhol v hrdle, ke\u010f spojil na\u0161e pery. Hlasno som mu vyd\u00fdchol do \u00fast, chytil ho za krk oboma rukami a vychutn\u00e1val si sladk\u00fa chu\u0165 jeho \u00fast. Nech\u00e1pal som, pre\u010do to robil, ale \u0161ialenstvo ma obklopilo hne\u010f, ako sa ku mne pritisol. Na stehne som zrete\u013ene mohol c\u00edti\u0165 jeho tvrdos\u0165. Nedok\u00e1zal som potla\u010di\u0165 \u010fal\u0161\u00ed ston pln\u00fd vzru\u0161enia. Presunul som mu ruky pod zadok a silno ho stisol. Bill kone\u010dne zastonal a kon\u010dekmi prstov ma pohladkal po hrudi. Vysielal mi do tela nov\u00e9 a nov\u00e9 elektrizuj\u00face pr\u00fady s ka\u017ed\u00fdm dotykom. M\u00f4j penis tvrdol z\u00e1vratnou r\u00fdchlos\u0165ou. Hne\u010f ako som na to pomyslel, Billova ruka ma v okamihu sk\u00fasene hladila po celej d\u013a\u017eke. „Oh,“ vydal som tiahly pazvuk a zatvoril o\u010di. Nebol som schopn\u00fd ni\u010doho in\u00e9ho len toho, aby som sa s\u00fastredil na jeho pohyby pod mojimi boxerkami.<\/p>\n

„Vezmi si ma, Tomi. Chcem by\u0165 tvoj,“ \u0161epkal pritom Bill \u017eiadostivo a ja som podvedome nadvihol boky. L\u00e1tka sa mi zastavila niekde pod kolenami. Vedel som, \u017ee to nebolo spr\u00e1vne necha\u0165 ho to urobi\u0165, ale moja myse\u013e bola uv\u00e4znen\u00e1 slas\u0165ou e\u0161te viac, ke\u010f som na \u0161pi\u010dke poc\u00edtil teplo a \u00fazkos\u0165 jeho vstupu. Zaboril som prsty do hebkej poko\u017eky na jeho bokoch a pozrel sa na\u0148ho. Bill s dokonale bla\u017een\u00fdm v\u00fdrazom a nado mnou vyzeral tak dobre! Pos\u00faval sa dole a ja som stonal…
„Wrrr,“ za\u010dul som zrazu niekde celkom bl\u00edzko pri uchu nahnevan\u00e9 zavr\u010danie. Zm\u00e4tene som sa za\u010dal obzera\u0165. H\u013eadal som zdroj toho zvuku, ale Bill ma chytil za hlavu a prin\u00fatil ma d\u00edva\u0165 sa len na\u0148ho, do jeho t\u00fa\u017ebou potemnen\u00fdch o\u010d\u00ed. Za\u010dal h\u00fdba\u0165 bokmi a ja som na v\u0161etko v okamihu zabudol. Zosynchronizoval som s n\u00edm pohyby, d\u00edval sa na jeho pootvoren\u00e9 pery, dlh\u00e9 vlasy, ktor\u00e9 sa pri ka\u017edom na\u0161om pohybe vlnili vo vzduchu… Zrazu som ale k\u00fatikom oka zachytil nie\u010do podivn\u00e9. To nie\u010do sem nepatrilo a st\u00e1lo to na konci roz\u0165ahovacieho gau\u010da. Vyzeralo to ako obrovsk\u00fd, temn\u00fd tie\u0148. Zastavil som seba a aj Billa uprostred pohybu. Chv\u00ed\u013eu som nech\u00e1pavo z\u00edzal na temn\u00fa postavu. Bill netrpezlivo zak\u0148u\u010dal a zavrtel sa na mne. Sadol si mi na stehn\u00e1, pok\u00fa\u0161al sa zauja\u0165 moju pozornos\u0165, ale ja som nedok\u00e1zal odtrhn\u00fa\u0165 poh\u013ead od tie\u0148a, ktor\u00fd sa mi pred o\u010dami menil na tmav\u00fa postavu. Stuhol som, ke\u010f vystrela ruku k m\u00f4jmu dvoj\u010da\u0165u. Srdce mi vynechalo nieko\u013eko \u00faderov. Zalial ma studen\u00fd pot. Vzru\u0161enie opadlo. Nahradil ho panick\u00fd strach. Sna\u017eil som sa Billa upozorni\u0165, ale… hlasn\u00e9 a ne\u013eudsk\u00e9 „WRRR!“ sa ozvalo miestnos\u0165ou sk\u00f4r. Pochopil som, \u017ee ho vyd\u00e1val ten… V JEHO tv\u00e1ri zasvietili dva \u017eiariace o\u010di. Natiahol svoje neforemn\u00e9 ruky pred seba a obto\u010dil m\u0155tvoln\u00e9 prsty pripom\u00ednaj\u00face vyschnut\u00e9 pah\u00fdle okolo nah\u00fdch ramien m\u00f4jho dvoj\u010da\u0165a. Bill na m\u0148a prekvapene vytre\u0161til o\u010di, v\u00fdraz sa mu celkom zmenil a so strachom vp\u00edsan\u00fdm v tv\u00e1ri pomaly oto\u010dil hlavu. Zaja\u010dal…<\/em><\/div>\n

<\/em><\/div>\n
\n

***<\/em><\/div>\n
<\/p>\n

„PREBOHA! POMOC!“ zobudil som sa na vlastn\u00fd v\u00fdkrik. Dezorientovane som sa d\u00edval po miestnosti a po\u010dul len svoje zbesilo bij\u00face srdce. C\u00edtil som ho a\u017e v krku. Podvedome som rukou preh\u013ead\u00e1val miesto ved\u013ea. „Bill?“ za\u0161epkal som do tmy a so strachom oto\u010dil hlavu, ke\u010f som si pomyslel, \u017ee mo\u017eno znova v n\u00e1mesa\u010dnosti vy\u0161iel z domu na cestu. M\u00f4j mal\u00fd br\u00e1\u0161ko ale na\u0161\u0165astie pokojne spal sch\u00falen\u00fd na kraji star\u00e9ho gau\u010da. Okam\u017eite som sa k nemu prisunul, objal ho a sna\u017eil sa potla\u010di\u0165 tria\u0161ku, ktor\u00e1 mnou pre\u0161la zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f som si spomenul na tie ohniv\u00e9 o\u010di. Pobozkal som Billa do vlasov a sna\u017eil sa sam\u00e9ho seba upokoji\u0165, \u017ee to bol len zl\u00fd sen. D\u00fdchal som jeho pr\u00edjemn\u00fa v\u00f4\u0148u a c\u00edtil, ako sa mi tep spoma\u013eoval. Vie\u010dka mi znova o\u0165a\u017eievali, no v tom som zachytil postavu na druhom konci ob\u00fdva\u010dky. Nadsko\u010dil som od strachu a spiaci Bill so mnou. Postava sa za\u010dala pribli\u017eova\u0165 a ja s Billom v n\u00e1ru\u010d\u00ed podvedome od\u0165ahova\u0165. „Cho\u010f pre\u010d. Daj n\u00e1m pokoj!“ M\u00f4j hlas sa stup\u0148oval, k\u00fdm sa tie\u0148 pribli\u017eoval. Temn\u00e1 fig\u00fara naberala \u010doraz lep\u0161ie a vidite\u013enej\u0161ie tvary. Po l\u00edcach mi za\u010dali tiec\u0165 slzy, ke\u010f som pred sebou rozoznal plne vidite\u013en\u00e9 \u010cOSI z m\u00e4sa a kost\u00ed. V \u017eil\u00e1ch mi strachom tuhla krv. „B – Bill. BILL!“ zatriasol som v \u0161oku svoj\u00edm dvoj\u010da\u0165om, aby sa zobudilo. Ani sa nepohol. Postava zastavila pri noh\u00e1ch roztiahnut\u00e9ho gau\u010da a ja som si k sebe svojho brata pevne pritisol. Posunul som sa s n\u00edm \u010do naj\u010falej a o\u010di mal st\u00e1le pri\u0161pendlen\u00e9 k ozrutnej postave, ktorej tie\u0148 sa nad nami t\u00fd\u010dil \u010doraz viac. “ ZMIZNI! VYPADNI!“ vykr\u00edkol som na postavu a ona kone\u010dne odhalila svoju hrozn\u00fa tv\u00e1r – hranat\u00e1 hlava, ostr\u00e9 \u010drty pripom\u00ednaj\u00face bizarn\u00e9ho mutanta, \u010derven\u00e9 o\u010di a odporn\u00e9 \u0161picat\u00e9 zuby. „\u00c1!“ vykr\u00edkol som vydesen\u00fd na smr\u0165. ‚TOTO NIE JE \u010cLOVEK!‘ prebehlo mi hlavou.
„WRRR!“ zavre\u0161\u0165al tie\u0148 znova t\u00fdm ist\u00fdm ne\u013eudsk\u00fdm hlasom, ako som to e\u0161te st\u00e1le mal v \u017eivej pam\u00e4ti. Chytil Billa za golier py\u017eama a chcel mi ho vytrhn\u00fa\u0165. Nech\u00e1pal som, \u017ee sa za cel\u00fd ten \u010das ani raz nezobudil.
„NIE! NIE!“ kri\u010dal som ako zmyslov zbaven\u00fd a hoci som mal strach, nedok\u00e1zal som svojho brata pusti\u0165. Tie\u0148 vyceril zuby a poh\u013ead jeho ohniv\u00fdch o\u010d\u00ed mi vypa\u013eoval zrak. Pr\u00ed\u0161erne to bolelo a hrdlo sa mi zvieralo. Mal som pocit, \u017ee ma zab\u00edjal. Natiahol ruku a \u0161mahol \u0148ou pred seba. Predlakt\u00edm mi prenikla boles\u0165, ale nedok\u00e1zal som svojho jedin\u00e9ho a milovan\u00e9ho bra\u010deka pusti\u0165…<\/em><\/div>\n

\n

„BILL! BILL!“ zakri\u010dal som hystericky, ke\u010f som u\u017e po tret\u00ed raz za t\u00fato noc nadobudol vedomie. Otvoril som o\u010di a sna\u017eil sa upokoji\u0165 svoj dych. A\u017e po nieko\u013ek\u00fdch sekund\u00e1ch som si uvedomil, \u017ee u\u017e je r\u00e1no. Vysko\u010dil som do sedu a zachytil svoje dvoj\u010da, ktor\u00e9 sa na m\u0148a s obavami d\u00edvalo. Okam\u017eite som ho objal a in\u0161tinkt\u00edvne poh\u013eadom h\u013eadal t\u00fa VEC, ktor\u00e1 mi ho chcela vzia\u0165. E\u0161te st\u00e1le som z pomyslenia na to mal srdce v krku. Podvedome som Billa stl\u00e1\u010dal \u010doraz silnej\u0161ie.
„Au, Tomi. Budem ma\u0165 modriny,“ preru\u0161ilo ma z tranzu bolestiv\u00e9 zak\u0148u\u010danie. Trocha som povolil a Bill zachytil m\u00f4j zm\u00e4ten\u00fd poh\u013ead. „\u010co je to dnes s tebou?“ nech\u00e1pal a ja som za\u010dal nezrozumite\u013ene kokta\u0165. „Tom, upokoj sa,“ za\u0161epkal a tento raz to bol on, kto hladkal po vlasoch m\u0148a.
„Povedz, \u017ee som sa nezbl\u00e1znil,“ za\u0161epkal som, ke\u010f som sa trocha upokojil. Bill ma pustil a ja som si sadol naproti.
„Mal si no\u010dn\u00fa moru?“ op\u00fdtal sa ma starostlivo a chytil ma za ruku. K\u00fdvol som a nasucho prehltol, ke\u010f sa mi v hlave znova objavilo echo hroziv\u00e9ho vr\u010dania.
„Bill, ja… Bol to obrovsk\u00fd… \u010co obrovsk\u00fd, KOLOS\u00c1LNY tie\u0148. Najprv vyzeral ako \u010dlovek, a potom… Neviem, \u010do to kurva bolo, ale bolo to fakt hrozn\u00e9,“ hovoril som r\u00fdchlo a rozhadzoval pritom rozru\u0161ene rukami. C\u00edtil som, ako mi pri tom po chrbte prech\u00e1dzali nepr\u00edjemn\u00e9 zimomriavky. „Vr\u010dalo to na m\u0148a, ale nebolo to, ako ke\u010f vr\u010d\u00ed pes. Bolo to nie\u010do… IN\u00c9. Malo to obrovsk\u00e9 \u010derven\u00e9 o\u010di a cerilo to na m\u0148a tie odporn\u00e9 zuby. Vyzeralo to ako nejak\u00fd…“ D\u00e9mon,<\/em> dodal som v mysli a c\u00edtil som, ako sa mi pri tom do o\u010d\u00ed hrnuli slzy. S ka\u017ed\u00fdm slovom som si uvedomoval, ako hrozne \u0161ialene to v\u0161etko znelo. Sna\u017eil som sa sam\u00e9ho seba presved\u010di\u0165, \u017ee to bol len sen, ale… potreboval som sa UPOKOJI\u0164, zrovna\u0165 si my\u0161lienky.<\/p>\n

„Tomi, upokoj sa. Bol to len sen,“ ute\u0161oval ma Bill, pohladkal ma po predlakt\u00ed. Vyslal mi t\u00fdm do tela jemn\u00e9 chvenie a ja som si zrazu pri poh\u013eade na\u0148ho spomenul aj na in\u00fd sen. Ten, kde som to s n\u00edm rozd\u00e1val. Tak\u00e9to sny som m\u00e1val zriedka, ale existovali. Nebol prv\u00fd, a vedel som, \u017ee ur\u010dite ani posledn\u00fd. U\u017e dlho som si uvedomoval, \u017ee som mal svojho mal\u00e9ho brata ove\u013ea rad\u0161ej, ne\u017e by som mal, a preto som sa na ne v\u017edy sna\u017eil \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie zabudn\u00fa\u0165. Rozumel som tomu, \u017ee na sn\u00edvan\u00ed o sexe s vlastn\u00fdm dvoj\u010da\u0165om bolo nie\u010do \u00fachyln\u00e9 a pri pomyslen\u00ed na to som c\u00edtil, ako som sa pomaly za\u010d\u00ednal \u010dervena\u0165.
„Ja…“ po\u0161krabal som sa r\u00fdchlo vo vlasoch a vysko\u010dil z postele, ke\u010f som n\u00e1hle poc\u00edtil potrebu ujs\u0165. Mlad\u0161\u00ed brat sa na m\u0148a uprene zad\u00edval a v o\u010diach mal tot\u00e1lne zm\u00e4tenie.
„Si v poriadku?“ robil si Bill starosti a tekal po mne sk\u00famavo poh\u013eadom.
„Mus\u00edm – sa – osprchova\u0165,“ na\u0161iel som si nar\u00fdchlo nejak\u00fa v\u00fdhovorku a bez \u010fal\u0161\u00edch zbyto\u010dn\u00fdch kecov zapadol do k\u00fape\u013ene, kde som sa pre istotu aj zamkol pre pocit v\u00e4\u010d\u0161ieho bezpe\u010dia. Oprel som sa o dvere, civel pred seba a nechal mozog pracova\u0165. Prin\u00fatil som sa zhodi\u0165 spodky a da\u0165 si medzi t\u00fdm dlh\u00fa sprchu.<\/div>\n

\n

Zaliezol som pod pr\u00fad teplej vody a mal pritom v hlave tot\u00e1lny bordel. \u010co to malo v\u0161etko znamena\u0165? To si zo m\u0148a sn\u00e1\u010f len moje podvedomie dnes spravilo poriadnu prdel,<\/em> prem\u00fd\u0161\u013eal som nad nezmyselnos\u0165ou snov. Postupne som si uvedomoval, \u017ee to nebol JEDEN, ale DVA sny, ktor\u00e9 na seba podivne nadv\u00e4zovali. Norm\u00e1lne som sny u\u017e po\u010das r\u00e1na zabudol, alebo ich jednoducho odsunul stranou, ale tento raz mi v tom nie\u010do br\u00e1nilo. Kdesi hlboko som c\u00edtil, \u017ee to nebolo ni\u010d oby\u010dajn\u00e9, a mal som o Billa naozaj strach. Nie\u010do sa skuto\u010dne dialo, ale ja som sa sna\u017eil, aby som tomu nechcel veri\u0165. Nemohlo to nijako s\u00favisie\u0165 s nadprirodzenom.
„\u010co to vlastne bolo? KTO bol ten tie\u0148?“ prem\u00fd\u0161\u013eal som nahlas a zamyslene sa d\u00edval na vodu te\u010d\u00facu do odtoku popri tom, ako som sa um\u00fdval. Nemohol som t\u00fa divn\u00fa vec dosta\u0165 z hlavy. Akoby mi my\u0161lienku na t\u00fa VEC nie\u010do samo tla\u010dilo do hlavy, a to nie\u010do bolo omnoho silnej\u0161ie ako ja. „Bol to nejak\u00fd symbol? Stane sa nie\u010do zl\u00e9 Billovi?“ kr\u00fatil som nech\u00e1pavo hlavou. Vedel som, \u017ee TOTO bolo na m\u0148a a\u017e pr\u00edli\u0161. S\u00e1m som t\u00fato z\u00e1hadu rozhodne nedok\u00e1zal vyrie\u0161i\u0165. Poznal som jednu osobu, ktor\u00e1 u\u017e nejak\u00e9 tie duch\u00e1rske no\u010dn\u00e9 mory mala – Bill. Ale aj na\u0148ho mi to pridalo pr\u00edli\u0161. Sny s Jackom Skellingtonom sa k tomu m\u00f4jmu nebl\u00ed\u017eia ani n\u00e1hodou. Nebudem ho t\u00fdm za\u0165a\u017eova\u0165 a zbyto\u010dne stra\u0161i\u0165. Mal by som sa viac stara\u0165 o to, \u017ee je n\u00e1mesa\u010dn\u00fd. TO je re\u00e1lny probl\u00e9m,<\/em> zapi\u0161\u0165al mi v hlave nejak\u00fd divn\u00fd hl\u00e1sok a ja som vypol vodu. R\u00fdchlo som sa osu\u0161il, obto\u010dil sa do osu\u0161ky a vo\u0161iel do ob\u00fdva\u010dky. R\u00fdchlo som si na seba nie\u010do hodil a h\u013eadal svoje dvoj\u010da. Na\u0161iel som ho vonku na terase. Sedel na ratanovej pohovke zababu\u0161en\u00fd v teplej, chlpatej deke a s dymiacou k\u00e1vou v ruk\u00e1ch. Pozeral smerom do z\u00e1hrady star\u00fdch rodi\u010dov a vyzeral ve\u013emi zamyslene. Na okamih som zapochyboval o tom, \u010di ho teraz chcem vyru\u0161ova\u0165, a chcel som od\u00eds\u0165, ale on zrazu precitol a oto\u010dil sa. Venoval mi mal\u00fd \u00fasmev.<\/div>\n

\n

„Ako sa c\u00edti\u0161?“ op\u00fdtal sa hne\u010f a posunul sa.
„Som okay, ale… mus\u00edme sa porozpr\u00e1va\u0165,“ dodal som po chv\u00edli v\u00e1\u017enej\u0161ie a sadol som si k nemu.
„Chce\u0161 trocha deky?“ op\u00fdtal sa, ale ne\u010dakal na odpove\u010f a ihne\u010f ma \u0148ou prikryl.
„Thanks,“ prisunul som sa k nemu bli\u017e\u0161ie.
„Tak spus\u0165,“ polo\u017eil k\u00e1vu na stol\u00edk a uprene sa na m\u0148a zah\u013eadel. Usmieval sa na m\u0148a a ja som ten jeho pekn\u00fd \u00fasmev nechcel ni\u010di\u0165, ale…
„Vie\u0161, \u017ee si n\u00e1mesa\u010dn\u00fd?“ op\u00fdtal som sa ho po\u0161epky a pre istotu som sa poobzeral po okol\u00ed.
„Ja?“ uk\u00e1zal Bill na seba nech\u00e1pavo. „To je blbos\u0165.“
„Dnes v noci \u0165a skoro zrazilo auto. Zachytil som \u0165a a ulo\u017eil do postele. Nepam\u00e4t\u00e1\u0161 si to?“ uis\u0165oval som sa a Bill v \u0161oku kr\u00fatil hlavou, \u017ee o ni\u010dom nevedel. „Mysl\u00edm, \u017ee bude lep\u0161ie, ak budeme odteraz st\u00e1le spa\u0165 spolu,“ navrhol som mu automaticky, ale hne\u010f na to som sa za\u010dervenal, ke\u010f som v tom poc\u00edtil dvojzmysel. „Teda, k\u00fdm si nebudeme ist\u00fd t\u00fdm, \u017ee to nebola len jednorazov\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165,“ dodal som r\u00fdchlo, aby som uspokojil svoju potrebu si to dostato\u010dne obh\u00e1ji\u0165 z d\u00f4vodu, \u017ee som sa staral o Billovo BEZPE\u010cIE.
„Mysl\u00edm, \u017ee je to dobr\u00fd n\u00e1pad. Skuto\u010dne nechcem, aby ma v noci niekde niekto prevalcoval,“ prekr\u00fatil to Bill na \u017eart, ale potom sa zamra\u010dil.
„\u010co by si r\u00e1d?“ povzbudil som ho, ke\u010f dlho ni\u010d nevravel.
„Povie\u0161 mi u\u017e kone\u010dne, \u010do to s tebou r\u00e1no bolo? Nikdy som \u0165a nevidel v takom stave. Vydesil si ma,“ chytil ma za ruku a naklonil sa ku mne. Prehltol som, ke\u010f som si znova spomenul na pr\u00edjemn\u00e9 a aj nepr\u00edjemn\u00e9 aspekty…
„No… Proste som… Ehm, zle som sa vyspal,“ sna\u017eil som sa tejto t\u00e9me vyhn\u00fa\u0165, hoci som vedel, \u017ee mi to pri Billovi proste neprejde.<\/div>\n

\n

„Tom,“ dvoj\u010da mi venovalo ne\u00fastupn\u00fd poh\u013ead, „spr\u00e1val si sa ako magor a b\u013eabotal si nie\u010do o nejakej potvore, ktor\u00e1 na teba vr\u010dala,“ nezabudol mi pripomen\u00fa\u0165.
„Bol to… skuto\u010dne \u017eiv\u00fd sen,“ priznal som sa nakoniec a pretrel nerv\u00f3zne rukou \u010delo. „Vr\u010dalo to na m\u0148a a… chcelo to… TEBA,“ sklopil som poh\u013ead, preto\u017ee som si n\u00e1hle z nejak\u00e9ho d\u00f4vodu neveril. „Preto som tak kri\u010dal. Nechcel som, aby \u0165a to dostalo,“ priznal som sa a Bill ma zrazu chytil za ruku. Hladil mi ju a ja som sa rozpl\u00fdval nad t\u00fdm, ak\u00fd to bol pr\u00edjemn\u00fd pocit.
„\u010co je to?“ pohladil ma prstami na predlakt\u00ed a ja som tam uvidel tri obrovsk\u00e9 \u010derven\u00e9 \u0161muhy.
„A kurva,“ zanad\u00e1val som po chv\u00edli, ke\u010f mi zrazu doplo, \u017ee ma t\u00e1 potvora v sne tie\u017e po\u0161krabala.
„Kedy…“
„Neviem,“ zaklamal som okam\u017eite a pre\u0161iel prstami po s\u010dervenen\u00fdch miestach na ko\u017ei. Nedok\u00e1zal som uveri\u0165 tomu, \u017ee by sa nie\u010do zo sna mohlo prenies\u0165 do reality. Znamenalo by to potom, \u017ee ten sen vlastne sen NEBOL? Odmietal som tomu uveri\u0165, ale nie\u010do mi vravelo, \u017ee akoko\u013evek bizarne to znelo, bol na tom aspo\u0148 mal\u00fd k\u00fasok pravdy. Nahnalo mi to zimomriavky.
„Asi som \u0165a v noci po\u0161krabal,“ skon\u0161tatoval zrazu Bill a uk\u00e1zal mi svoje dokonale upraven\u00e9 nechty. „Prep\u00e1\u010d mi to,“ spravil psie o\u010di.
„To je v pohode,“ sna\u017eil som sa to uzavrie\u0165, a tak trochu ma jeho vysvetlenie znova vr\u00e1tilo do racion\u00e1lnej roviny uva\u017eovania. Chv\u00ed\u013eu sme sa na seba len tak ml\u010dky pozerali a ja som sa kone\u010dne za\u010d\u00ednal skuto\u010dne upokojova\u0165 a zab\u00fada\u0165 na v\u0161etko nepr\u00edjemn\u00e9, ke\u010f sa v kuchyni ozvalo hlasn\u00e9 TRESK. Obaja sme naraz vydesene nadsko\u010dili, vykr\u00edkli a Bill mi okam\u017eite sko\u010dil do n\u00e1ru\u010de. C\u00edtil som, ako sa triasol, a ani ja som od toho nemal \u010faleko. Pozreli sme sa na seba.<\/p>\n

„\u010c – \u010do to bolo?“ koktalo moje dvoj\u010da r\u00fdchlos\u0165ou blesku.
„Nem\u00e1m p\u00e1ru,“ odpovedal som ticho a pomali\u010dky som nato\u010dil hlavu smerom k dver\u00e1m do domu. B\u00e1l som sa toho, \u010do by to mohlo by\u0165. Nie\u010do mi vravelo, \u017ee to pokojne mohla by\u0165 len babi\u010dkina ma\u010dka, ale… Po tom v\u0161etkom, nech u\u017e to znelo akoko\u013evek neuverite\u013ene, som sa st\u00e1val \u010doraz viac paranoidn\u00fdm. „M – mali by sme to… presk\u00fama\u0165,“ dodal som vydesene.
„To ur\u010dite,“ povedal Bill s riadnou d\u00e1vkou ir\u00f3nie, ale ja som ho od seba jemne odstr\u010dil. Vstal som. C\u00edtil som, ako ma nie\u010do \u0165ahalo vpred, ale Bill sa na m\u0148a okam\u017eite zozadu zavesil a zastavil ma. „Sam\u00e9ho \u0165a tam nepust\u00edm,“ za\u0161epkal mi do ucha a ja som mu venoval kr\u00e1tky a v\u010fa\u010dn\u00fd poh\u013ead. Spravil som r\u00fdchly n\u00e1dych, v\u00fddych a vyrazili sme vpred. Bill ma medzit\u00fdm pustil. Nasledoval ma. Vo\u0161li sme do kuchyne, ale priestor dver\u00ed pre istotu ani jeden z n\u00e1s neopustil. H\u013eadal som poh\u013eadom zdroj toho rachotu, ke\u010f som zrazu uvidel, ako moje dvoj\u010da na nie\u010do ukazuje.
„To je… visel TAM,“ za\u0161epkal a venoval mi podivn\u00fd poh\u013ead. Pozrel som sa na stenu, kde bol zabodnut\u00fd klinec, a potom na podlahu. Le\u017eal tam rozbit\u00fd kr\u00ed\u017e a dreven\u00e9 k\u00fasky sa pova\u013eovali v\u0161ade naokolo. „AKO mohol len tak spadn\u00fa\u0165?“ lamentoval Bill tras\u00facim sa hlasom a ja som vedel, kam t\u00fdm smeroval… Sna\u017eil som sa nar\u00fdchlo pr\u00eds\u0165 s logick\u00fdm vysvetlen\u00edm.
„Tu ste,“ zjavila sa vo dver\u00e1ch zrazu matka sk\u00f4r, ne\u017e by som nie\u010do vymyslel. Venovala sk\u00famav\u00fd poh\u013ead najprv n\u00e1m, a potom tomu neporiadku na zemi. „Oh, \u010do sa tu stalo?“ robila si okam\u017eite starosti, pozrela sa na pr\u00e1zdny klinec, a potom za\u010dala zo zeme zbiera\u0165 k\u00fasky dreva.
„My sme to neboli, to bol…“
„Bol to prievan,“ doplnil som svoje dvoj\u010da sk\u00f4r, ne\u017e by mame za\u010dalo vysvet\u013eova\u0165 te\u00f3riu o nejakom sprostom duchovi, ktor\u00fd rozb\u00edja kr\u00ed\u017ee nad dverami.
„Je to hrozn\u00e1 \u0161koda. Bola to staro\u017eitnos\u0165,“ povedala matka pri poh\u013eade na kus drievka, ktor\u00fd dr\u017eala v ruke.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Zlomen\u00fd kr\u00ed\u017e C\u00edtil som pod rukami teplo s\u00e1laj\u00face z tela m\u00f4jho dvoj\u010da\u0165a. Zamrvil som sa a zhlboka nosom nasal jeho v\u00f4\u0148u. Otvoril som o\u010di. Bola hlbok\u00e1 noc. V\u0161imol som si, \u017ee ma Bill uprene pozoruje.„Hey,“ pozdravil som ho ticho, usmial<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-1106","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1106","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1106"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1106\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1106"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1106"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1106"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}