{"id":1120,"date":"2017-07-28T15:00:00","date_gmt":"2017-07-28T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1113"},"modified":"2017-07-28T15:00:00","modified_gmt":"2017-07-28T14:00:00","slug":"the-night-terror-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/07\/28\/the-night-terror-2\/","title":{"rendered":"The Night Terror 2."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Sleepwalking<\/strong>*<\/div>\n
\n

Bola hlbok\u00e1 noc. Sladko som si spal, ke\u010f som poc\u00edtil, ako ma niekto za\u0165ahal za palec na nohe. Potriasol som nohami, aby som zo seba ten pocit striasol, preto\u010dil sa a ignoroval to. Po p\u00e1r sekund\u00e1ch sa to ale zopakovalo.
„Oh, Scotty, Kasimir, ktoko\u013evek, chcem spa\u0165,“ zahu\u010dal som v polosp\u00e1nku, ale hlavu som z vank\u00fa\u0161a neodlepil ani n\u00e1hodou. Na chv\u00ed\u013eku to prestalo, ale poste\u013e sa hne\u010f ved\u013ea m\u0148a prehla pod v\u00e1hou a v izbe sa mi za\u017ealo svetlo. Ako na potvoru si to nasmerovalo presne na m\u00f4j ksicht. „Do prdele,“ zanad\u00e1val som a zatienil si o\u010di. „\u010co sa deje?“ pozrel som od sp\u00e1nku zlepen\u00fdmi o\u010dami na svojho mlad\u0161ieho s\u00farodenca, ktor\u00fd sch\u00falene sedel na rohu mojej postele.
„Sorry,“ ospravedlnil sa ihne\u010f a poh\u013eadom prebleskol po vo\u013enom mieste na posteli ved\u013ea m\u0148a.
„Tak si \u013eahni,“ posunul som sa a odkryl mu perinu. Trocha ma striaslo od zimy, ale ke\u010f sa Bill prit\u00falil, bol som znova v pr\u00edjemnom teple.
„Vypni svetlo, please,“ zamumlal som a objal brata v polosp\u00e1nku.
„Tomi, ja sa tak boj\u00edm. Nem\u00f4\u017eeme necha\u0165 e\u0161te chv\u00ed\u013eu svieti\u0165?“ oto\u010dil sa ku mne a ja som pootvoril jedno oko. Takto zbl\u00edzka vyzeral v\u00e1\u017ene vydesene, biely ako krieda. Bol som s\u00edce unaven\u00fd, ale vedel som, \u017ee k\u00fdm sa nedozviem, \u010do ho tr\u00e1pi, tak by som aj tak nezaspal.
„Tak spus\u0165. \u010co sa stalo? Zase nejak\u00e1 no\u010dn\u00e1 mora s Jackom?“ u\u0161krnul som sa.
„To-om!“ Bill ma napomenul svoj\u00edm \u0165ahav\u00fdm TOM. Toto muselo by\u0165 naozaj v\u00e1\u017ene!<\/em> preblesklo mi hlavou a mal som o svojho mal\u00e9ho brata obavy.
„No tak mi to U\u017d povedz,“ naliehal som na\u0148ho a on sa nerv\u00f3zne zamrvil.
„Bude\u0161 si myslie\u0165, \u017ee som pako,“ za\u010dal sa vykr\u00faca\u0165.<\/div>\n

\n
„Preboha, Bill. Najprv ma zobud\u00ed\u0161 uprostred noci a povie\u0161, mi, \u017ee sa boj\u00ed\u0161 by\u0165 s\u00e1m a teraz mi nechce\u0161 poveda\u0165 pre\u010do? Je tot\u00e1lne jasn\u00e9, \u017ee TERAZ vyzer\u00e1\u0161 ako pako,“ nasral som sa trocha.
„Och, no dobre,“ na\u0161tval sa trocha aj on, ale po chv\u00edli sme sa na seba usmiali. „Ja len, \u017ee, ehm, nie\u010do v mojej izbe…“ zm\u013akol a zapo\u010d\u00faval sa. Aj ja som nastra\u017eil u\u0161i. „Nie\u010do tam v\u00e1\u017ene hlasno buchlo,“ za\u0161epkal a z izby sa ozvalo nie\u010do ako tri tich\u00e9 zaklopania. Na chv\u00ed\u013eu sme obaja stuhli, ale potom som prin\u00fatil svoj mozog, ktor\u00fd bol e\u0161te st\u00e1le v n\u00fadzovom re\u017eime, n\u00e1js\u0165 rie\u0161enie.
„To bol ur\u010dite LEN Kasimir, \u010do spadol z knihovni\u010dky rovno na ten svoj tlst\u00fd zadok a trikr\u00e1t sa pritom odrazil. Ve\u010f ho dobre pozn\u00e1\u0161,“ zavtipkoval som a Bill sa na chv\u00ed\u013eu pri tej predstave ticho zasmial, ale hne\u010f na to znova zv\u00e1\u017enel.
„NEBOL to on. Spal cel\u00fd \u010das pri mne,“ oponoval mi na to a vyzeral pritom \u010doraz rozru\u0161enej\u0161ie.
„Mo\u017eno len r\u00fdchlo presko\u010dil k tebe,“ h\u013eadal som in\u00e9 racion\u00e1lne vysvetlenie, aby som ho kone\u010dne upokojil a mohol sa vyspa\u0165.
„Nepresko\u010dil. Hne\u010f ako to buchlo, bol som hore a on bol za mnou. Videl by som ho, keby ma preskakoval,“ \u0161epkal a vyzeral pritom tot\u00e1lne odhodlane.
„A pre\u010do zrazu \u0161epk\u00e1\u0161?“ nech\u00e1pal som.
„Ja neviem. M\u00e1m pocit, \u017ee…“ a z jeho izby sa ozvalo \u010fal\u0161ie tento raz dos\u0165 hlasn\u00e9 buchnutie. „Tom,“ chytil ma Bill pod perinou za ruku, „\u010do ak je pod mojou poste\u013eou zlodej?“ vyh\u0155klo dvoj\u010da vydesene.
„Je tam akur\u00e1t tak…“ zdvihol som sa maxim\u00e1lne neochotne z postele.
„Kam ide\u0161?“ sledoval ma, ako si beriem zo skrine p\u00e1lku, \u010do som dostal od star\u00e9ho otca k desiatym narodenin\u00e1m.
„Da\u0165 tomu zlodejovi po hube?“ a on po mne sko\u010dil. Zakva\u010dil sa o m\u0148a ako ma\u010da a nechcel ma pusti\u0165.<\/div>\n
\n

„Tom, sam\u00e9ho \u0165a tam nem\u00f4\u017eem pusti\u0165,“ pozrel sa na m\u0148a. S\u00edce sa b\u00e1l, ale o m\u0148a sa b\u00e1l asi viac. Povzdychol som si, vzal z poli\u010dky baterku a zapol ju.
„Fajn, tak sa dr\u017e za mnou,“ povedal som mu a on bez slova posl\u00fachol, ke\u010f som mu dal baterku, aby svietil. Pevne som uchopil do r\u00fak p\u00e1lku a pomaly vo\u0161iel do izby oproti. Bill svietil baterkou dovn\u00fatra odo dver\u00ed, h\u013eadal poh\u013eadom n\u00e1\u0161ho koc\u00fara. Ja som sa zatia\u013e opatrne pozrel pod poste\u013e. Ke\u010f som odhrnul perinu, ktor\u00e1 zakr\u00fdvala priestor pod \u0148ou, takmer som dostal infarkt, ke\u010f mi pod \u0148u Bill posvietil. Spod postele sa na m\u0148a d\u00edvali dve obrovsk\u00e9, leskl\u00e9 o\u010di a zaprskali na m\u0148a. „Ah, kurva!“ vykr\u00edkol som a spadol na zadok. V tom momente spod postele vybehol Kasimir, prebehol k Billovi a vysko\u010dil mu do n\u00e1ru\u010de.
„Kasi,“ Bill ho hne\u010f za\u010dal pusinkova\u0165 a hladka\u0165.
„Ty zmrd jeden, skoro som kv\u00f4li tebe…“ nad\u00e1val som koc\u00farovi ticho, ale k\u00fatikom oka som zachytil \u010dosi leskl\u00e9 pod poste\u013eou. Vytiahol som to a nasrane pozrel na Billa. „Ke\u010f m\u00e1\u0161 TOTO pod hlavou, tak sa ti ani ne\u010dudujem, \u017ee m\u00e1\u0161 no\u010dn\u00e9 mory,“ uk\u00e1zal som mu Ouija dosku.
„J – ja… Neviem, ako sa tam dostala,“ Bill sa na m\u0148a previnilo pozrel. Presne tak, ako ke\u010f mi v\u010dera Scotty zo\u017eral posledn\u00fd grilovan\u00fd steak. Vedel, \u017ee som mu to nezhltol. „Prisah\u00e1m, \u017ee som s\u00e1m nehral. Len som ju sem doniesol a prezeral si ju.“
„To u\u017e znelo lep\u0161ie,“ vstal som, posunul dosku pod poste\u013e a vzal Billa okolo ramien. „Ideme spa\u0165. Bol to len koc\u00far,“ vypol som baterku, zavrel dvere a odviedol brata k sebe. „Zajtra poriadne zapracujem na tom, aby som t\u00fa vec dostal \u010do naj\u010falej od tohto domu,“ dodal som, ke\u010f sme si \u013eahli a takmer okam\u017eite sme zaspali s Kasimirom uprostred…<\/div>\n

\n

Ke\u010f som sa r\u00e1no zobudil, Bill bol u\u017e pre\u010d a dvere na chodbu dokor\u00e1n. Pozrel som na bud\u00edk – 06:06. S ve\u013ek\u00fdm sebazapren\u00edm som zo seba skopal perinu. Sadol si a chv\u00ed\u013eu len tak z\u00edval, preto\u017ee Bill e\u0161te st\u00e1le okupoval k\u00fape\u013e\u0148u. Po piatich min\u00fatach ma to u\u017e ale do\u017eralo, tak som pre\u0161iel ku k\u00fape\u013e\u0148ov\u00fdm dver\u00e1m a zab\u00fachal.
„Bill, kurva, daj si pohov! Potrebujem sa vychca\u0165!“ a poskakoval som pred dverami. Hne\u010f na to sa dvere otvorili.
„Dobr\u00e9 r\u00e1no, Tomi,“ usmiala sa na m\u0148a matka trocha smutne. „Nech sa p\u00e1\u010di a nenad\u00e1vaj, pros\u00edm,“ vy\u0161la von a ja som ju nech\u00e1pavo sledoval, k\u00fdm nezmizla vo svojej sp\u00e1lni. Najprv som sa nasral, \u017ee ma hne\u010f sprdla, ale potom som si uvedomil, \u017ee s \u0148ou nie\u010do nebolo v poriadku. R\u00fdchlo som sa dal do pucu a utekal n\u00e1js\u0165 Billa. Bol v kuchyni, pospevoval si a pripravoval na ra\u0148ajky wafle.
„Hey, ako sa m\u00e1\u0161, mal\u00fd bra\u010dek?“ pozdravil som ho a ani mi nesta\u010dil odzdravi\u0165: „\u010co je s mamou?“
„\u010c – \u010do?“ zakoktal sa a takmer vylial cesto na wafle. „Mne pripadala v pohode,“ pokr\u010dil plecami a pokra\u010doval v pr\u00e1ci. Sadol som si ku stolu.
„Ty, Bill, \u010do je to dnes vlastne za de\u0148?“ N\u00e1hle som sa c\u00edtil akosi divne, lebo mi nie\u010do na dne\u0161nom dni jednoducho nesedelo.
„Sobota,“ odpovedal pomedzi to, ako si pospevoval 99 Red Ballons od Neny.
„Sobota?!“ vykr\u00edkol som. „Ako to, \u017ee e\u0161te nesp\u00edm?“
„No, neviem. Mamka ma zobudila u\u017e o piatej,“ Bill sa na m\u0148a zah\u013eadel a obaja sme sa striasli. Bolo n\u00e1m obom jasn\u00e9, \u017ee sa stalo nie\u010do zl\u00e9. A odpove\u010f na seba nedala dlho \u010daka\u0165.<\/div>\n

\n

„Chalani,“ pozdravil n\u00e1s Gordon a po\u0161ku\u013eoval po wafliach. „\u010co kucht\u00ed\u0161?“
„Ve\u010f vid\u00ed\u0161, nie?“ odpovedal mu Bill a dal mu jednu waflu. Vzal si ju od neho, pochv\u00e1lil ho a sadol si ku mne.
„\u010co je mame?“ vyh\u0155kli sme na\u0148ho s Billom naraz.
„Oh, vy o tom neviete?“ zasekol sa.
„O \u010dom?“ Bill si zlo\u017eil ruky na hrudi.
„No… Nech v\u00e1m to rad\u0161ej povie Simone,“ odpovedal po chv\u00edli. A spravil dobre, preto\u017ee pr\u00e1ve vo\u0161la mama a hne\u010f sa vydala pom\u00f4c\u0165 m\u00f4jmu dvoj\u010da\u0165u.
„Mami, si okay?“ op\u00fdtal sa jej hne\u010f Bill. Vyzerala ove\u013ea smutnej\u0161ie ne\u017e r\u00e1no. Toto bola v\u00e1\u017ene z\u00e1hada.
„Chalani, mali ste to vedie\u0165 u\u017e sk\u00f4r, ale… Zo \u0161tvrtka na piatok v noci zomrel v\u00e1\u0161 star\u00fd otec,“ dodala a oboch n\u00e1s postupne objala. Bol to fakt \u0161ok. Nevedel som, \u010do na to odpoveda\u0165 a aj Bill bol na tom celkom rovnako. Dokonca nechal wafle a sadol si ku mne, aby sme sa mohli obja\u0165. Prisah\u00e1m, \u017ee som sa c\u00edtil fakt pod psa, ale nemohol som sa tomu celkom podda\u0165. Bill a mamka teraz potrebovali moju oporu. „Pohreb bude a\u017e v pondelok, ale nechcem babi\u010dku doma necha\u0165 sam\u00fa. Rozhodli sme sa spolu s Gordonom, \u017ee u nej na v\u00edkend ostaneme. Preto som v\u00e1s zobudila tak skoro. Nepovedala som v\u00e1m to sk\u00f4r, lebo som v\u00e1s t\u00fdm nechcela ve\u013emi tr\u00e1pi\u0165, ke\u010f m\u00e1te teraz t\u00fa \u0161kolu a…“ Viac som ju u\u017e ani nevn\u00edmal. Pri\u0161iel na m\u0148a tak\u00fd \u00fatlm, \u017ee som sa c\u00edtil, akoby ma niekto nie\u010d\u00edm ovalil po hlave.<\/div>\n

\n

Ra\u0148ajky potom u\u017e prebehli r\u00fdchlo takmer v tichosti, ke\u010f\u017ee bol ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s osobitne mys\u013eou niekde inde. Ob\u010das som za\u010dul, ako sa mamka s Gordonom dohadovali oh\u013eadne cesty do Woodlandu, kde star\u00ed rodi\u010dia \u017eili, a potom sme sa spolu s Billom vybrali hore, aby sme sa pobalili a psychicky pripravili na posledn\u00fa rozl\u00fa\u010dku so stark\u00fdm. Ke\u010f som si cez hlavu natiahol svoje najnov\u0161ie tri\u010dko, pribehol ku mne Bill.
„Tom, asi si povie\u0161, \u017ee mi kvapk\u00e1 na karbid, ale… Ten sen s Jackom… Sn\u00edval sa mi presne vtedy!“ vykr\u00edkol vystra\u0161ene.
„No, to ma…“ chcel som zanad\u00e1va\u0165, ale okolo pre\u0161la mama, tak som si to odpustil, nevinne sa na \u0148u usmial a zam\u00e1val jej. „Po\u010duj, mo\u017eno to bola len n\u00e1hoda,“ odpovedal som mu po chv\u00edli ticho, ke\u010f bola z doh\u013eadu a nemohla n\u00e1s po\u010du\u0165.
„Mo\u017eno, ale \u010do ak NIE?!“ Bill \u0161epkal a znel fakt vydesene. „\u010co ak…“
„Kriste, na TO ani nepomysli,“ zahriakol som mlad\u0161ieho s\u00farodenca.
„Tom, je TO mo\u017en\u00e9. Ve\u010f vie\u0161, \u010do sme si o TOM zistili na internete,“ nenechal sa Bill odbi\u0165.
„Bill,“ za\u0165ukal som si na \u010delo, „ni\u010d tak\u00e9 sa tam nep\u00edsalo a nijak\u00fd d\u00e9mon n\u00e1m tu NE-PO-LE-TU-JE. Je to proste LEN n\u00e1hoda, nechaj to tak. Prive\u013emi nad t\u00fdm rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0161. Star\u00fd otec zomrel, lebo u\u017e proste mal vek na…“ rad\u0161ej som to ani nedokon\u010dil. Uvedomil som si, ako pr\u00ed\u0161erne to znelo. Asi by som sa rozplakal, keby som to dopovedal.
„Oh, Tomi,“ Bill ma objal, „d\u00fafam, \u017ee m\u00e1\u0161 pravdu.“ To aj ja,<\/em> pomyslel som si.<\/div>\n

\n

„Ja m\u00e1m v\u017edy pravdu,“ pohladkal som ho po vlasoch a mama na n\u00e1s zdola zavolala. „Tak po\u010f,“ vzal som Billa za ruku, zobral na\u0161e ta\u0161ky a spolo\u010dne sme zi\u0161li dole. Obuli sme sa a nast\u00fapili do auta. Potom sme v\u0161etci \u0161tyria vyrazili na dlh\u00fa, nudn\u00fa cestu do Woodlandu. Aby som si ju ako tak spr\u00edjemnil, dal som si do u\u0161\u00ed sl\u00fachadl\u00e1, zapol svoj iPod a odd\u00e1val sa klasick\u00e9mu rapu. Ani neviem ako, ale zadriemal som. Asi o polhodinu som zrazu poc\u00edtil, ako ma niekto n\u00e1stoj\u010divo za\u0165ahal za ruk\u00e1v. Pozrel som sa na svojho mlad\u0161ieho brata a vybral si z u\u0161\u00ed sl\u00fachadl\u00e1. „\u010co sa stalo?“ op\u00fdtal som sa ho tak ticho, aby Gordon a mamka ni\u010d nepo\u010duli. Bill vyzeral ve\u013emi vydesene a dal mi do ucha jedno sl\u00fachadlo svojho iPodu. Po\u010dul som len \u0161um. „Asi je u\u017e proste star\u00fd,“ povedal som po chv\u00edli trocha otr\u00e1vene, preto\u017ee som chcel e\u0161te spa\u0165 a dal mu svoj. „Popo\u010d\u00favaj si, \u010do chce\u0161,“ sch\u00falil som sa k okienku.
„Tom,“ Bill ma tentoraz chytil za rameno a chaoticky mnou triasol. „Ten iPod som dostal na narodeniny tak ako ty, a to bolo pred mesiacom. NEM\u00d4\u017dE by\u0165 star\u00fd,“ oponoval mi.
„No tak je to proste len dementn\u00fd v\u00fdrobok,“ sna\u017eil som sa ho odp\u00e1lkova\u0165. Nemal som chu\u0165 zaka\u017ed\u00fdm rie\u0161i\u0165 nadprirodzen\u00e9 javy, ktor\u00e9 sa mu diali asi LEN v hlave. Ten pokus s Ouija doskou som skuto\u010dne za\u010dal \u013eutova\u0165. Naviac som dost\u00e1val strach, \u017ee z toho Billovi prdlo v bedni.
„TOM, po\u010dul som TAM nejak\u00fd… hlas,“ pritisol sa ku mne. „Tomi, ja m\u00e1m hrozn\u00fd strach,“ dodal ticho ako my\u0161ka a do o\u010d\u00ed sa mu nahrnuli slzy. Ke\u010f som ho tak videl, nevydr\u017eal som to a objal ho.
„To sa ti len zdalo. Je toho na n\u00e1s asi trochu ve\u013ea,“ ute\u0161oval som ho.
„D\u00fafam, \u017ee m\u00e1\u0161 pravdu,“ za\u0161epkal mi do ramena.
„Po\u010f, trochu si e\u0161te posp\u00edme,“ oprel som sa hlavou o opierku a Bill sa o m\u0148a tie\u017e ticho oprel. Zatvoril som o\u010di a mal som pocit, \u017ee to netrvalo ani min\u00fatu a u\u017e ma niekto znova budil. „Uhm,“ zamrn\u010dal som otr\u00e1vene.<\/p>\n

„Sme tu, Tom. Vst\u00e1vaj,“ po\u010dul som Billa a c\u00edtil, ako mnou triasol.
„Oh, no dobre,“ odpovedal som zachr\u00edpnuto a nasilu otvoril o\u010di. „Ale nechce sa mi,“ dodal som, ke\u010f som vyst\u00fapil a vzal si svoju cestovn\u00fa ta\u0161ku od Gordona. Potom som pre\u0161iel k domu. Pred br\u00e1nkou na n\u00e1s u\u017e \u010dakala babi\u010dka.
„Ahojte, chalani,“ pozdravila n\u00e1s s \u00fasmevom a obaja sme ju objali. Dala n\u00e1m obom bozk na l\u00edce a poslala n\u00e1s do domu. Ke\u010f som vo\u0161iel dnu, automaticky som \u010dakal, \u017ee n\u00e1s pr\u00edde pozdravi\u0165 aj dedo, ale…
„Ten u\u017e nepr\u00edde,“ za\u010dul som za\u0161epka\u0165 Billa a smutne sme sa na seba pozreli. K\u00fdvol som a naraz sme si povzdychli.
„Po\u010fme sa vybali\u0165,“ navrhol som a pre\u0161li sme do starkinej ob\u00fdva\u010dky, kde sme si polo\u017eili ta\u0161ky a vyvalili sa na gau\u010d. Cel\u00fd de\u0148 potom prebehol celkom v pohode, aj ke\u010f v trocha pochm\u00farnej n\u00e1lade. Asi o jeden\u00e1stej sme si s Billom kone\u010dne \u013eahli na n\u00e1\u0161 gau\u010d v ob\u00fdva\u010dke a zaspali sme…<\/div>\n

\n

Bola hlbok\u00e1 noc a ja som sa zobudil na buchot vych\u00e1dzaj\u00faci z kuchyne. Chv\u00ed\u013eu som sa dezorientovane poobzeral po ob\u00fdvacej izbe a uvedomil si, \u017ee sme e\u0161te st\u00e1le boli u starej mamy vo Woodlande. Pozrel som sa ved\u013ea seba a uvidel, \u017ee miesto na rozkladacom gau\u010di, kde predt\u00fdm spal Bill, je pr\u00e1zdne. Pomyslel som si, \u017ee i\u0161iel a z\u00e1chod, ale nemohol som zaspa\u0165, k\u00fdm sa nevr\u00e1ti. N\u00e1hle sa mi zdalo, \u017ee sa nevracal u\u017e pr\u00edli\u0161 dlho, tak som sa \u0161iel pozrie\u0165 do k\u00fape\u013ene. Mo\u017eno mu bolo zle,<\/em> pomyslel som si a otvoril k\u00fape\u013e\u0148ov\u00e9 dvere. Nebol tam. Za\u010dudoval som sa a zrazu som po\u010dul, ako sa otvorili vchodov\u00e9 dvere. Pripadalo mi divn\u00e9, \u017ee by niekto tak neskoro v noci i\u0161iel von, a tak som sa na to \u0161iel pozrie\u0165. Vo\u0161iel som do chodby, obul si tenisky, prehodil mikinu a vy\u0161iel von. V\u0161ade svietili len pouli\u010dn\u00e9 lampy. V\u0161imol som si, ako Bill bos\u00fd, len v py\u017eame, prech\u00e1dzal po tr\u00e1vniku a chystal sa vyjs\u0165 na cestu. Videl som, ako sa zo z\u00e1kruty pribli\u017eovalo auto. R\u00fatilo sa rovno na\u0148ho.
„Bill!“ zakri\u010dal som na\u0148ho v panike a okam\u017eite vybehol, aby som ho zastavil. Chytil som ho v poslednej chv\u00edli a auto zatr\u00fabilo. Chlap\u00edk za volantom mi uk\u00e1zal prostredn\u00edk. „Idiot!“ zakri\u010dal som na\u0148ho a kone\u010dne sa pozrel na svoje dvoj\u010da. Prekvapene som potriasol hlavou, ke\u010f som si v\u0161imol, \u017ee mal zatvoren\u00e9 o\u010di. V\u00f4bec ma nevn\u00edmal. „Bill?“ za\u0161epkal som na\u0148ho, ale on ani tento raz neodpovedal. E\u0161te nikdy predt\u00fdm som nestretol niekoho, kto by bol n\u00e1mesa\u010dn\u00fd. A nepam\u00e4tal som si, \u017ee by niekedy Bill v sp\u00e1nku niekam chodil. Spomenul som si na \u010dl\u00e1nok zo \u0161koly, ktor\u00fd sme \u010d\u00edtali na angli\u010dtine, a rozhodol sa, \u017ee ho nebudem budi\u0165. Opatrne som ho stiahol nasp\u00e4\u0165 a odviedol do domu. Vzal som ho do ob\u00fdva\u010dky, kde sme spali a ulo\u017eil ho. Sadol som si k nemu, vyzul sa a vyzliekol mikinu.<\/div>\n

\n

Chv\u00ed\u013eu som zamyslene sledoval, ako spal, a prem\u00fd\u0161\u013eal som, \u010do mohlo sp\u00f4sobi\u0165 to, \u017ee bol ZRAZU n\u00e1mesa\u010dn\u00fd. Najviac ma v\u0161ak znepokojil fakt, \u017ee keby som sa nezobudil, mohol by\u0165 u\u017e mo\u017eno m\u0155tvy. Ten kret\u00e9n by ho ur\u010dite zrazil,<\/em> pomyslel som si na\u0161tvane a \u013eahol si k nemu. Bol som znova unaven\u00fd, ale mal som strach znova za\u017em\u00fari\u0165 o\u010di. \u010co ak by chcel znova niekam ujs\u0165? Rozhodol som sa preto, \u017ee si ho k sebe pritiahnem. Silno som ho objal a zatvoril o\u010di. Sna\u017eil som sa spa\u0165, ale zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f sa Bill pohol, bol som hore.<\/div>\n

\n

* sleepwalking – n\u00e1mesa\u010dn\u00fd<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Sleepwalking* Bola hlbok\u00e1 noc. Sladko som si spal, ke\u010f som poc\u00edtil, ako ma niekto za\u0165ahal za palec na nohe. Potriasol som nohami, aby som zo seba ten pocit striasol, preto\u010dil sa a ignoroval to. Po p\u00e1r sekund\u00e1ch sa to ale<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-1120","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1120","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1120"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1120\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1120"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1120"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1120"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}