{"id":1135,"date":"2017-07-21T15:00:00","date_gmt":"2017-07-21T14:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1128"},"modified":"2017-07-21T15:00:00","modified_gmt":"2017-07-21T14:00:00","slug":"the-night-terror-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/07\/21\/the-night-terror-1\/","title":{"rendered":"The Night Terror 1."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/em><\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
Prol\u00f3g<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

I\u0161iel som zo svojej izby. V\u0161ade bolo \u0161ero. Prech\u00e1dzal som cez kuchy\u0148u a v momente u\u017e sedel na starej pohovke. Videl som svoj odraz v obrazovke star\u00e9ho telev\u00edzora. Obzrel som sa. Vedel som, kde by som mal by\u0165. Mal by som to doma pozna\u0165, ale v\u0161etko sa zmenilo. Bolo to tu pochm\u00farne. C\u00edtil som pach star\u00e9ho, nevetran\u00e9ho domu – zariadenie o\u0161umel\u00e9. Podobalo sa trochu tomu, \u010do mala v ob\u00fdva\u010dke star\u00e1 mama. Cez hrub\u00e9 dekora\u010dky dovn\u00fatra dopadla menej svetla ne\u017e zvy\u010dajne. Rozru\u0161ene som sa nad\u00fdchol. Obklopil ma sties\u0148uj\u00faci pocit, na chrbte bodav\u00fd poh\u013ead. Sedel som na mieste ako prikovan\u00fd a nap\u00e4to na\u010d\u00faval hroziv\u00e9mu tichu. V tom som oto\u010dil hlavu. Po svojej pravici som uvidel bielu stenu. Nie\u010do v nej bolo – mal\u00e9, podlhovast\u00e9 okienko. Chcel som vsta\u0165 a presk\u00fama\u0165 ho, preto\u017ee mi to pripadalo zvl\u00e1\u0161tne. Nikdy som nikde ni\u010d tak\u00e9 nevidel. Spravil som dva kroky k stene a opatrne si prezeral biely, plastov\u00fd r\u00e1m. C\u00edtil som jeho hladk\u00fd povrch pod prstami a zvedavo sledoval leskn\u00face sa \u010d\u00edre sklo. L\u00e1kalo ma, aby som sa do\u0148 pozrel. Za okienkom vl\u00e1dla \u00fapln\u00e1 tma. Opatrne som sa pribl\u00ed\u017eil a uprene sa zad\u00edval do temnoty. Na okamih sa zdalo, \u017ee v\u0161etko stmavlo e\u0161te viac. Ke\u010f som z ni\u010doho ni\u010d uvidel p\u00e1r hroziv\u00fdch o\u010d\u00ed. Boli jasn\u00e9 ako biely de\u0148. Dokonca som v nich videl v\u0161etky krvavo\u010derven\u00e9 cievky. Po chv\u00edli sa za\u010dala objavova\u0165 aj sivast\u00e1 poko\u017eka akejsi bizarne vyzeraj\u00facej tv\u00e1re. Uvedomil som si, \u017ee to nemohol by\u0165 \u010dlovek.<\/em><\/div>\n

<\/p>\n

„Ah!“ vykr\u00edkol som od strachu a chcel okam\u017eite ujs\u0165, ale nie\u010do ma dr\u017ealo na mieste a ja som sa nedok\u00e1zal ani pohn\u00fa\u0165, a dokonca ani nad\u00fdchnu\u0165. Akoby mi niekto celou silou zvieral srdce. C\u00edtil som to ako vyhr\u00e1\u017eku. Po celom tele mi nabehli zimomriavky.
„Toto je svet snov,“ za\u010dul som odporn\u00fd hrub\u00fd, takmer \u0161krek\u013eav\u00fd hlas, ktor\u00fd sa mi bolestivo zabod\u00e1val do u\u0161\u00ed. Ned\u00edval som sa, vedel som, \u017ee to hovoril ON. Znova som sa pok\u00fasil ujs\u0165. Namiesto toho som v\u0161ak len viac zdrevenel na mieste. Paralyzovala ma boles\u0165 a strach. Nie\u010do ma silou prin\u00fatilo zdvihn\u00fa\u0165 zrak. Nedok\u00e1zal som sa presta\u0165 d\u00edva\u0165 do svietiacich o\u010d\u00ed. V\u0161etko mi pripadalo e\u0161te hrozivej\u0161ie a temnej\u0161ie. Akoby cel\u00fa izbu zalial temn\u00fd tie\u0148 a padol na \u0148u ako \u0165a\u017ek\u00e1 deka. Ten pr\u00edzrak pohltil v\u0161etko svetlo. Mykal som sa v m\u00e1rnom pokuse sa oslobodi\u0165, ale nepohol som sa ani o milimeter. „Nepust\u00edm \u0165a,“ za\u0161epkal netvor zrete\u013ene a zlovestne sa rozrehotal. Zasekol som sa uprostred pohybu a po celom tele mi op\u00e4\u0165 nasko\u010dili zimomriavky. St\u00e1le na m\u0148a pritom uprene h\u013eadel. Moje srdce bilo ako o z\u00e1vod a stisk okolo mojej hrude povolil. Kone\u010dne som mohol pomaly, ml\u010dky ust\u00fapi\u0165. Nev\u0161imol som si ale pohovku, narazil a spadol na \u0148u horeznak. Bol som vydesen\u00fd. Takmer na smr\u0165. Dych sa mi zadrh\u00e1val v p\u013e\u00facach. Prudko som sa nadvihol do sedu. Po\u010dul som len svoje bij\u00face srdce. Ke\u010f som sa pozrel na stenu, okienko bolo znova pr\u00e1zdne. K\u00fatikom oka som nechtiac zachytil obrazovku telev\u00edzora. Nie\u010do sa na nej pohybovalo. Uprel som na \u0148u poh\u013ead. Videl som, ako sa odo dver\u00ed pribli\u017eovala hust\u00e1, \u010dierna masa v tvare \u010dloveka. Bol to ON a \u0161iel si rovno po m\u0148a…<\/em><\/div>\n

\n
„NIE! POMOC!“ vykr\u00edkol som a ocitol sa sediaci vo svojej posteli. Vystra\u0161ene som sa obzeral. H\u013eadal som toho netvora. Po chv\u00edli som si ale uvedomil, \u017ee u\u017e je r\u00e1no a \u017ee som mal len VE\u013dMI \u017eiv\u00fd sen. Skontroloval som \u010das na mobile – 06:06. Bol to len zl\u00fd sen. Mus\u00edm sa pripravi\u0165 do \u0161koly,<\/em> pomyslel som si a sna\u017eil sa upokoji\u0165. Nakoniec som vstal a automaticky robil v\u0161etko tak ako ka\u017ed\u00fd de\u0148. Po pol hodine som za sebou zamkol vchodov\u00e9 dvere. Pre\u0161iel som cez dvor. Zatvoril za sebou br\u00e1nku. Obzrel sa na obe strany. Cesta bola vo\u013en\u00e1. Spravil som krok. Druh\u00fd. Tret\u00ed. Bol som skoro v polovici. Auto zatr\u00fabilo a vytrhlo ma tak z hlbok\u00e9ho zamyslenia. Pozrel som sa na\u0148 a…<\/a><\/div>\n
\n

kapitola 1.<\/strong><\/div>\n

<\/p>\n

Fenom\u00e9n OUJIA<\/strong><\/div>\n

\n

* OKT\u00d3BER* *<\/p><\/div>\n

\n

* TOM *<\/p>\n

Presko\u010dil som dva schody, vo\u0161iel do domu a m\u00e1vol na mlad\u0161ieho brata a spolo\u010dn\u00e9ho najlep\u0161ieho kamo\u0161a.
„M\u00e1\u0161?“ okam\u017eite zo seda\u010dky vysko\u010dil Bill a pribehol. Podal som mu ta\u0161ku a k\u00fdvol. „Pecka!“
„Hey, vy dvaja,“ Andreas sa oprel o r\u00e1m dver\u00ed so zlo\u017een\u00fdmi rukami a vydesen\u00fdm poh\u013eadom, ke\u010f pochopil, \u010cO som doniesol.
„M\u00e1\u0161 pln\u00e9 gate?“ u\u0161krnul sa Bill a vytiahol z ta\u0161ky leskl\u00fa dreven\u00fa tabu\u013eu s p\u00edsmenami a \u010d\u00edslicami. Andreas pri poh\u013eade na \u0148u zbledol e\u0161te viac.
„Toto… Ja TO nebudem robi\u0165,“ povedal zrazu a za\u010dal sa oblieka\u0165.
„\u010co je?“ zastavil som ho na okamih. „Ve\u010f si to chcel sk\u00fasi\u0165. Dokonca som zohnal aj dosku. Musia to hra\u0165 najmenej traja. S\u00fahlasil si. Vie\u0161 ako dlho mi trvalo, k\u00fdm…“ pozrel na m\u0148a a ja som zm\u013akol.
„Tom, viem, \u017ee \u0165a to na\u0161tve a trvalo dlho, k\u00fdm si ju zohnal, ale ja… Proste mi teraz asi do\u0161lo, \u010do by sa mohlo sta\u0165 a nechcem, aby… to dopadlo ako v Exorcistovi,“ za\u010dal sa vyhov\u00e1ra\u0165, a ke\u010f videl, ako sa s Billom tv\u00e1rime, sklapol.
„Andy, nebu\u010f sra\u010dka. Je to kus dreva,“ Bill zaklopal na \u0161piritistick\u00fa tabu\u013eku. Andreas na chv\u00ed\u013eu zav\u00e1hal, ale potom za sebou len so slovami „sorry“ zatvoril dvere a zmizol. „Blbec,“ zaprskal na\u0148ho Bill hne\u010f, ako sa za n\u00edm zatvorili dvere.
„Neboj,“ pot\u013eapkal som dvoj\u010da jemne po chrbte, „my to zvl\u00e1dneme aj sami.“
„Okay,“ tleskol si Bill pote\u0161ene, „idem v\u0161etko pripravi\u0165,“ a zmizol v ob\u00fdva\u010dke. Ja som zatia\u013e odlo\u017eil veci, a ke\u010f som sa vr\u00e1til, v celom dome bola tma. Uprostred konferen\u010dn\u00e9ho stol\u00edka sa u\u017e v obklopen\u00ed horiacich svie\u010dok vyn\u00edmala Ouija a na nej ukazovadlo.<\/div>\n

\n

„Ako sa to vlastne pou\u017e\u00edva?“ pozrel som na brata.
„Moment,“ a ten spod stola vytiahol papier. „Pravidl\u00e1 hry,“ zam\u00e1val mi n\u00edm pred nosom. Vzal som si ho a r\u00fdchlo prebehol o\u010dami.
„Koho chce\u0161 vyvola\u0165?“ venoval som mu v\u00fdznamn\u00fd poh\u013ead a Bill zatia\u013e polo\u017eil pravidl\u00e1 ved\u013ea tak, aby sme na nich videli.
„Takto to nefunguje, Tomi,“ usmial sa na m\u0148a.
„A ako potom?“ nech\u00e1pal som.
„Uvid\u00edme, \u010di sa s niek\u00fdm spoj\u00edme, a potom sa budeme p\u00fdta\u0165, okay?“ vysvetlil.
„No, ok,“ pokr\u010dil som ramenami a obaja sme polo\u017eili prsty na t\u00fa vec, \u010do ukazovala.
„Ahoj, my sme Bill a Tom a…“
„Hey, nehovor IM, KTO sme,“ sko\u010dil som mu do re\u010di, ale kontakt sme nepreru\u0161ili.
„Dobre,“ pozrel na m\u0148a len kr\u00e1tko a pokra\u010doval: „S\u00fa v tomto dome nejak\u00ed duchovia, ktor\u00ed s nami chc\u00fa hovori\u0165?“ Obaja sme sa s\u00fastredene zah\u013eadeli na dosku. T\u0155pol som a\u017e v kostiach, ale ani po hodnej chv\u00edli \u010dakania sa ukazovadlo nepohlo ani o milimeter.
„To je blbos\u0165,“ dal som od toho ruky pre\u010d.
„Ale, Tom,“ Bill sa na m\u0148a na\u0161tvane pozrel a v z\u00e1p\u00e4t\u00ed sa zatv\u00e1ril prekvapene. Obaja sme sk\u013azli poh\u013eadom na tabu\u013eku. Ukazovadlo sa presunulo do \u013eav\u00e9ho horn\u00e9ho rohu.
„\u00c1no,“ vyd\u00fdchli sme s Billom obaja naraz prekvapene na odpove\u010f, ktor\u00fa n\u00e1m dala doska.<\/div>\n

\n

„Oh, Tom, my sme to dok\u00e1zali!“ pote\u0161ilo sa moje dvoj\u010da, ale mne podivne vyschlo v krku.
„Uh, tak sa nie\u010do op\u00fdtaj. M\u0148a to asi nem\u00e1 rado,“ povedal som po chv\u00edli prem\u00e1hania sa nerv\u00f3zne. Obaja sme znova polo\u017eili prsty na ukazovadlo.
„Si duch?“ op\u00fdtal sa Bill, ale ono sa nepohlo ani o milimeter. „Ehm, ako sa vol\u00e1\u0161?“ ukazovadlo sa po chv\u00edli znova za\u010dalo pomali\u010dky, \u0161ikmo \u0161m\u00fdka\u0165 doprava k p\u00edsmenu Z, a potom k O. Najprv nieko\u013ekokr\u00e1t, a potom ve\u013eakr\u00e1t. Nepo\u010d\u00edtal som to, preto\u017ee sa ukazovadlo pos\u00favalo tak r\u00fdchlo, \u017ee som to proste niekedy ani nezachytil. Opakovalo sa to st\u00e1le dokola, ako v nejakej re\u0165azovej reakcii. Nech\u00e1pal som, \u010do sa to dialo, ale za\u010d\u00ednal som z toho ma\u0165 pln\u00e9 gate.
„Bill, presta\u0148 si zo m\u0148a robi\u0165 vola,“ povedal som, ke\u010f som si uvedomil, ako neskuto\u010dne to vyzeralo.
„Ja ni\u010d nerob\u00edm, len to dr\u017e\u00edm a ono to ide celkom samo,“ pozrel sa na m\u0148a trocha urazene. „V\u00e1\u017ene,“ nadvihol obo\u010die presne tak ako v\u017edy, ke\u010f mi nazna\u010doval, \u017ee kec\u00e1m blbosti.
„Je to divn\u00e9,“ ukazovadlo sa prestalo h\u00fdba\u0165.
„Si duch?“ op\u00fdtal sa Bill po chv\u00edli, ale ni\u010d. „Si dobr\u00fd, alebo zl\u00fd?“ a znova ni\u010d. P\u00fdtal sa e\u0161te nieko\u013eko min\u00fat, ale nakoniec to vzdal. Ja som sa rad\u0161ej na ni\u010d nep\u00fdtal. Aj tak mi celkom prestal pracova\u0165 mozog. „Zbohom,“ povedal Bill a ukazovadlo sa okam\u017eite presunulo na spodok tabu\u013eky s ve\u013ek\u00fdm n\u00e1pisom DOVIDENIA. Sledoval som Billa, ako sa ku mne oto\u010dil a dal ruky z ukazovadla. Ja tie\u017e. A to \u010do najr\u00fdchlej\u0161ie. „Ni\u010d to nie je. \u010cakal som nie\u010do ako v tom horore,“ skon\u0161tatovalo moje dvoj\u010da trochu sklamane a buchlo do m\u0148a jemne lak\u0165om.<\/div>\n

\n

„Aj toto je u\u017e vcelku dos\u0165 psycho, ke\u010f si pomysl\u00edm, \u017ee je to len kus dreva a…“ rad\u0161ej som ani nedopovedal.
„Tu je d\u00f4kaz nadprirodzena,“ usmial sa na m\u0148a a objal ma. „Tomi, si celkom stuhnut\u00fd. Ty sa boj\u00ed\u0161?“ pozrel sa na m\u0148a ustarostene.
„No… Ale prd,“ nechcel som pred n\u00edm vyzera\u0165 ako srab, ale Billa sa mi e\u0161te nikdy nepodarilo oklama\u0165. „Mali by sme to niekam skry\u0165. Keby to videla mama…“
„… odtrhla by n\u00e1m hlavy,“ dopovedalo za m\u0148a dvoj\u010da.
„Presne tak,“ prik\u00fdvol som a vstal.
„Zapni svetlo,“ poprosil ma Bill. Ke\u010f\u017ee som bol dobr\u00fd br\u00e1cho, spravil som mu rados\u0165 a posl\u00fachol. Ke\u010f som sa znova vr\u00e1til a sadol si na pohovku, Bill r\u00fdchlo zhasol svie\u010dky, niekam ich odniesol a vzal Ouija dosku s ukazovadlom.
„Kam to skryjeme?“ sledoval som, ako sa m\u00f4j mal\u00fd brat fascinovane d\u00edval na t\u00fa leskl\u00fa dreven\u00fa plochu, a tak trochu mi to nahnalo strach.
„Do pivnice?“ navrhol som. Bill sa na m\u0148a pozrel, a tak sme spolu \u0161li do pivnice a schovali ju na na\u0161e tajn\u00e9 miesto.
„Tam ju nikto nen\u00e1jde,“ usmial sa Bill, ke\u010f som za nami zatv\u00e1ral dvere.
„Modl\u00edm sa za to. Po\u010f, pozrieme si nejak\u00fd film. V\u0161etko OKREM The Conjuring** a podobne,“ upozornil som ho pre istotu a on mi s \u00fa\u0161krnom venoval jemn\u00fa p\u00e4s\u0165ovku do ramena. Usmiali sme sa na seba a on ma vzal za ruku. C\u00edtil som, \u017ee som s\u00farne musel robi\u0165 nie\u010do, \u010do by ma od tohto neprirodzene nadprirodzen\u00e9ho Z\u00c1\u017dITKU nejako rozpt\u00fdlilo.<\/div>\n

\n

* R\u00c1NO *<\/p>\n

Bill sedel pri stole v kuchyni a zamyslene sledoval pohyb kukuri\u010dn\u00fdch lupienkov to\u010diacich sa v mlieku spolu s k\u00faskami ovocia.
„R\u00e1nko,“ pozdravil som ho ako v\u017edy s dobrou n\u00e1ladou a sadol si k nemu.
„Ahoj,“ odzdravil a \u010falej h\u013eadel do misky. Pomyslel som si, \u017ee dnes mo\u017eno nemal svoj de\u0148, a tak som si spravil rovnak\u00e9 ra\u0148ajky. Sadol som si k nemu a vedel, \u017ee s n\u00edm nie\u010do nebolo okay. Nechcel som ale ve\u013emi vyzveda\u0165. V\u017edy sa nakoniec s\u00e1m priznal. Nevedel by\u0165 nikdy ticho. „Tom?“ zapi\u0161\u0165al Bill ticho a ja som venoval lupienkom r\u00fdchly v\u00ed\u0165azn\u00fd \u0161k\u013eab.
„Uhm,“ pozrel som na\u0148ho a prehltol.
„Nemal si dnes v noci divn\u00fd sen?“ op\u00fdtal sa ma, ale ne\u010dudoval som sa, preto\u017ee m\u00e1vame \u010dasto rovnak\u00e9 sny.
„Ani nie. Nepam\u00e4t\u00e1m si, \u017ee by sa mi nie\u010do sn\u00edvalo,“ odpovedal som, ale hlodala vo mne Kaulitzovsk\u00e1 zvedavos\u0165, tak\u017ee… „Pre\u010do?“
„Ja som mal DOS\u0164 \u0161kared\u00fd sen,“ priznal sa hne\u010f. „Bol som v k\u00fape\u013eni a zrazu v\u0161etko okolo s\u010dernelo. Mal som pocit, \u017ee za mnou niekto st\u00e1l. Oto\u010dil som sa a na druhom konci st\u00e1la obrovsk\u00e1 postava v \u010diernom pl\u00e1\u0161ti. Prisah\u00e1m, \u017ee som vedel, \u017ee to bola smr\u0165 a v pravej ruke dr\u017eala za nohy Jacka Skellingtona***. Tot\u00e1lne som z poh\u013eadu na \u0148u spanik\u00e1ril a utekal k dver\u00e1m. Boli ale zamknut\u00e9 a v tom som zistil, \u017ee som v ruke dr\u017eal svoj mobil. Zavolal som ti a prosil \u0165a o pomoc… Posledn\u00e9, \u010do si z toho sna pam\u00e4t\u00e1m, bolo, \u017ee som na teba kri\u010dal, aby si ma zachr\u00e1nil,“ vyrozpr\u00e1val so zamyslen\u00fdm poh\u013eadom.<\/p>\n

„Pekne \u00fachyln\u00fd sen s Jackom Skellingtonom,“ zasmial som sa, ale Billovi z toho do smiechu v\u00f4bec nebolo. Tak som prestal. „To bude len \u0161ok z tej v\u010deraj\u0161ej,“ poobzeral som sa, \u010di niekde nabl\u00edzku neuvid\u00edm mamu alebo Gordona, nevlastn\u00e9ho otca, „seansy,“ dodal som ticho.
„To d\u00fafam,“ prehltol Bill kukuri\u010dn\u00e9 lupienky. „Ke\u010f som sa zobudil, stra\u0161ne som sa b\u00e1l. Myslel som, \u017ee p\u00f4jdem za tebou, ale nakoniec som nejako znova zaspal.“
„Proste to u\u017e nebudeme robi\u0165. Hod\u00edm t\u00fa vec znova na E-Bay. Mo\u017eno z toho vytl\u010dieme aspo\u0148 to, za \u010do sme ju k\u00fapili,“ povedal som a on k\u00fdvol.
„Prem\u00fd\u0161\u013eal som v\u010dera pred span\u00edm o… No vie\u0161, o tom, \u010do sa n\u00e1m ozvalo,“ zmenil t\u00e9mu Bill a prin\u00fatil ma sa nad t\u00fdm tie\u017e zamyslie\u0165. Odv\u010dera som sa to s\u00edce sna\u017eil vytesni\u0165 zo spomienok, ale nebol to zl\u00fd n\u00e1pad vedie\u0165, \u010do to bolo vlastne za\u010d.
„Sko\u010d\u00edm pre Mac.“ R\u00fdchlo som pre\u0148 zbehol a postavil na st\u00f4l tak, aby sme obaja dobre videli. Na\u0165ukal som to meno do preh\u013ead\u00e1va\u010da a okam\u017eite mi vysko\u010dilo – ZOZO: FENOM\u00c9N \u0160PIRITISTICKEJ DOSKY OUIJA. Otvoril som str\u00e1nku a obaja sme sa za\u010d\u00edtali. Najviac ma zaujala veta, ktor\u00fa som aj nahlas pre\u010d\u00edtal: „Hovor\u00ed sa, \u017ee komunik\u00e1ciou so ZOZO cez Ouija dosku poz\u00fdvate do svojho \u017eivota d\u00e9monick\u00fa silu.“ Nasucho som preglgol a pozrel na svoje dvoj\u010da, ktor\u00e9 sa tv\u00e1rilo celkom tak ako ja.<\/div>\n

\n

„Mysl\u00ed\u0161, \u017ee…“ vyc\u00edtil som, \u017ee mal z toho Bill mal\u00fa du\u0161i\u010dku, ale ani ja som sa nec\u00edtil ako king.
„To je blbos\u0165,“ uk\u00e1zal som po chv\u00edli prstom na t\u00fa vetu, ktor\u00e1 ma predt\u00fdm zaujala. „P\u00ed\u0161u, \u017ee sa to HOVOR\u00cd. A na internete je aj tak kopa blbost\u00ed. Never tomu. Proste na TO zabudnime. Doska bude aj tak o chv\u00ed\u013eu pre\u010d a u\u017e nikdy sa o to nebudeme pok\u00fa\u0161a\u0165 znova,“ povzbudzoval som ho hne\u010f a videl som, \u017ee sa mu potom u\u013eavilo.
„M\u00e1\u0161 pravdu,“ pousmial sa na m\u0148a a zaklapol Mac. „Doska mus\u00ed pre\u010d a u\u017e to nikdy znova nesk\u00fasime,“ za\u0161epkal a v\u00fdznamne na m\u0148a pritom pozrel.
„Bez probl\u00e9mu. Hne\u010f to hod\u00edm na net,“ a znova som Mac otvoril.<\/div>\n

\n

* okt\u00f3ber = \u0159\u00edjen
** The Conjuring – V zajat\u00ed d\u00e9monov, horor
*** Jack Skellington – rozpr\u00e1vkov\u00e1 postava z filmu Tima Burtona<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Prol\u00f3g I\u0161iel som zo svojej izby. V\u0161ade bolo \u0161ero. Prech\u00e1dzal som cez kuchy\u0148u a v momente u\u017e sedel na starej pohovke. Videl som svoj odraz v obrazovke star\u00e9ho telev\u00edzora. Obzrel som sa. Vedel som, kde by som mal by\u0165. Mal<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[680],"tags":[],"class_list":["post-1135","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-the-night-terror"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1135","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1135"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1135\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1135"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1135"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1135"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}