{"id":1191,"date":"2017-06-23T16:00:00","date_gmt":"2017-06-23T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1184"},"modified":"2017-06-23T16:00:00","modified_gmt":"2017-06-23T15:00:00","slug":"dirty-bitch-2","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/06\/23\/dirty-bitch-2\/","title":{"rendered":"Dirty Bitch 2."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
Otvori\u0165 o\u010di<\/strong><\/p>\n

Dva dni s Tomim mi ubehli ako voda. Do pr\u00e1ce som nechodil, lebo som Bua poprosil o dovolenku, a tak sme v\u0161etok spolo\u010dn\u00fd \u010das tr\u00e1vili v posteli, alebo na gau\u010di a ja som sa k nemu musel neust\u00e1le t\u00fali\u0165. Zaka\u017ed\u00fdm, ke\u010f bol znova pri mne, ma moje maznav\u00e9 n\u00e1lady prekvapovali. Samozrejme sme na\u0161u \u010dinnos\u0165 museli ob\u010das preru\u0161i\u0165, hlavne kv\u00f4li ven\u010deniu Pumbiho, ale ani jeden z n\u00e1s sa nes\u0165a\u017eoval, preto\u017ee sme buldoga milovali obaja rovnako. Ani som sa nenazdal a u\u017e tu bol ten de\u0148, kedy som mal stretn\u00fa\u0165 svoju matku pri \u0160tedrej ve\u010deri. Pumbiho sme odviedli k Tine, a ako Tom s\u013e\u00fabil, \u0161iel tam so mnou. Te\u0161il som sa, \u017ee ho predstav\u00edm ako svojho priate\u013ea. Dokonca som sa pri poh\u013eade na\u0148ho c\u00edtil hrdo. Na druhej strane som ale mal tak trochu st\u00e1le pochybnosti oh\u013eadne toho, ako sa bude Tom spr\u00e1va\u0165. Nikdy to nepovedal nahlas, ale vedel som, \u017ee st\u00e1le nerozumel tomu, ako mohla moja matka cel\u00e9 roky prehliada\u0165, \u010do sa vlastne dialo. Tom u\u017e d\u00e1vno vedel, \u017ee ma ot\u010dim dlh\u00e9 roky zneu\u017e\u00edval, a v\u017edy ke\u010f som ho prosil, aby pred nimi NI\u010c nespom\u00ednal, zat\u00ednal zlos\u0165ou zuby.<\/p>\n

„Tomi, si si ist\u00fd, \u017ee to zvl\u00e1dne\u0161?“ op\u00fdtal som sa ho, ke\u010f zaparkoval pred moj\u00edm star\u00fdm domovom v Magdeburgu. Chytil som ho za ruku a on mi ju jemne stisol.
„Nebude to, kurva, \u013eahk\u00e9, ale sprav\u00edm \u010doko\u013evek, aby si mal pekn\u00e9 Vianoce, Bill,“ ubezpe\u010dil ma a smutne sa pritom usmieval.
„\u010eakujem. Si moje zlat\u00ed\u010dko,“ op\u00e4toval som mu rovnak\u00fd \u00fasmev, nahol sa k nemu a venoval mu pusu na l\u00edce.
„Tak ideme? Chcel by som to predstavenie u\u017e tak nejak ma\u0165 za sebou,“ povedal Tom zrazu a vyzeral dos\u0165 nerv\u00f3zne.<\/div>\n

„Neboj sa. Nikto \u0165a neuhryzne,“ zachichotal som sa a on mi venoval pr\u00edsny poh\u013ead. „Dobre, u\u017e \u0165a nebudem provokova\u0165,“ s\u013e\u00fabil som mu r\u00fdchlo a spravil psie o\u010di. Hne\u010f potom sme vyst\u00fapili. Tom zamkol, pre\u0161iel ku mne a majetn\u00edcky si ma pritiahol k sebe, ke\u010f som pri dver\u00e1ch zazvonil.<\/p>\n

„Ahoj, Billy!“ zvolala matka nate\u0161ene, ke\u010f ma uvidela, a hne\u010f ma objala. „Takmer som \u0165a nespoznala, zlatko,“ prezerala si ma, ke\u010f sa odtiahla. „Oh, a ty mus\u00ed\u0161 by\u0165 Tom,“ oto\u010dila sa k m\u00f4jmu priate\u013eovi s mil\u00fdm \u00fasmevom a prijala ho s rovnako vrel\u00fdm objat\u00edm. C\u00edtil som, ako mi pritom na per\u00e1ch pohr\u00e1val \u00fasmev, no ten sa zrazu stratil, ke\u010f som za jej chrbtom postrehol tie\u0148.
„Vitaj sp\u00e4\u0165,“ u\u0161krnul sa na m\u0148a Frederik a ja som sa zamra\u010dil, ke\u010f zrazu otvoril n\u00e1ru\u010d. Stuhol som na mieste a c\u00edtil, ako ma Tom r\u00fdchlo pohladkal palcom po chrbte.
„Ja som Tom. Billov PRIATE\u013d,“ povedal, aby ma zachr\u00e1nil a postavil sa predo m\u0148a. Nevidel som, ako sa Tom tv\u00e1ril, ale zozadu som uvidel, ako podal Frederikovi ruku. Ten mu \u0148ou potriasol, ale v\u0161imol som si, \u017ee bol m\u00f4j ot\u010dim na okamih nepr\u00edjemne prekvapen\u00fd. Tom mi svoj\u00edm odv\u00e1\u017enym \u010dinom neuverite\u013ene zdvihol n\u00e1ladu, ale pre istotu som ho chytil zozadu za bundu, aby nezabudol a dr\u017eal sa sp\u00e4\u0165.
„Tak po\u010fte \u010falej. Ve\u010dera je u\u017e na stole,“ usmiala sa matka a preru\u0161ila tak podivn\u00fa atmosf\u00e9ru. Frederik sa okam\u017eite vyparil a matka na n\u00e1s po\u010dkala, k\u00fdm za nami zavrela dvere. „Chalani, d\u00fafam, \u017ee sa dnes e\u0161te nechyst\u00e1te vr\u00e1ti\u0165,“ pozrela sa na m\u0148a prosebne a ja som zrazu nevedel, \u010do jej na to odpoveda\u0165. Nechcel som, aby si myslela, \u017ee som od nej chcel hne\u010f ujs\u0165, ale t\u00e1 dusn\u00e1 atmosf\u00e9ra e\u0161te st\u00e1le visela vo vzduchu.
„Nikam sa nepon\u00e1h\u013eame, v\u0161ak Bill?“ polo\u017eil mi zrazu Tom ruku okolo ramien a jedno jemne stisol, aby mi dodal odvahu. Zachytil som jeho poh\u013ead, a potom s \u00fasmevom k\u00fdvol, \u017ee som bol za.
„To som rada,“ usmiala sa matka znova a potom n\u00e1s usadila k prestret\u00e9mu stolu.<\/div>\n

\n
Tom bol pri ve\u010deri dokonal\u00fd. Spr\u00e1val sa, akoby o ni\u010dom ani netu\u0161il a neust\u00e1le chrlil nejak\u00e9 vtipy, alebo humorn\u00e9 pr\u00edhody z \u010dias, ke\u010f sme spolu e\u0161te chodili na gymn\u00e1zium. Matka sa ve\u013emi zauj\u00edmala o to, ako sme sa spoznali a ostatn\u00e9 veci. Samozrejme som jej povedal len to, \u010do som pova\u017eoval za vhodn\u00e9, a Tom len prikyvoval. Trpezlivo ma po\u010d\u00faval. Ku koncu ve\u010dere som bol z toho, ak\u00fd bol m\u00f4j priate\u013e \u00fa\u017easn\u00fd, dojat\u00fd takmer k slz\u00e1m. A mal som e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161iu rados\u0165 z toho, \u017ee ot\u010dim len ticho sedel so sklopenou hlavou. C\u00edtil som sa ako v\u00ed\u0165az a vedel, \u017ee e\u0161te st\u00e1le never\u00ed tomu, \u017ee m\u00e1m niekoho, kto ma SKUTO\u010cNE miluje. Bol na\u0161tvan\u00fd, \u017ee m\u00f4jho ducha NEZLOMIL. Pevne som d\u00fafal, \u017ee si uvedomil, \u017ee k\u00fdm budem s Tomom, nikdy ma nebude m\u00f4c\u0165 kontrolova\u0165, a naviac sa ma u\u017e nikdy ani nedotkne. Pri pomyslen\u00ed na to som musel Toma pod stolom chyti\u0165 za ruku. Nedok\u00e1zal som v sebe potla\u010di\u0165 l\u00e1sku, ktor\u00e1 mnou znova pri poh\u013eade na\u0148ho pr\u00fadila.
„Toto s\u00fa najkraj\u0161ie Vianoce, ak\u00e9 som kedy mal,“ za\u0161epkal som mu do ucha, ke\u010f som neodolal tomu ho obja\u0165.
„Aj moje,“ dopovedal mi rovnak\u00fdm sp\u00f4sobom a vtisol mi do vlasov ne\u017en\u00fd bozk.
„No, tak sa po\u010fme pozrie\u0165 pod strom\u010dek,“ navrhla matka a my s Tomom sme sa od seba kone\u010dne odtiahli. Pre\u0161li sme spolu k strom\u010deku, rozbalili si dar\u010deky a e\u0161te chv\u00ed\u013eu potom sme sa s mojou mamou rozpr\u00e1vali. Frederik \u0161iel rad\u0161ej spa\u0165 hne\u010f po ve\u010deri, a tak sme s \u0148ou boli sami. C\u00edtil som sa s \u0148ou a Tomim TAK dobre. „Pomaly p\u00f4jdem. Chalani, ak u\u017e budete chcie\u0165 spa\u0165, pripravila som v\u00e1m Billyho izbu,“ ozn\u00e1mila svoj odchod nakoniec a milo sa usmievala. E\u0161te n\u00e1s na rozl\u00fa\u010dku objala a my s Tomom sme e\u0161te ostali sedie\u0165 v tme, pri rozsvietenom strom\u010deku a s misou dom\u00e1ceho pun\u010du.<\/div>\n
\n

„D\u00e1\u0161 si pun\u010d?“ op\u00fdtal som sa ho hne\u010f, ako sa matka stratila z doh\u013eadu.
„Ale nie ve\u013ea. Zajtra mus\u00edm by\u0165 schopn\u00fd od\u0161of\u00e9rova\u0165 sp\u00e4\u0165,“ zasmial sa a zobral si odo m\u0148a pln\u00fd poh\u00e1r. \u010eal\u0161\u00ed som si zobral ja. Napili sme sa a r\u00fdchlo k sebe znova prit\u00falili. Oto\u010dil som sa smerom k strom\u010deku a c\u00edtil, ako ma Tom palcom ne\u017ene hlad\u00ed po odhalenej poko\u017eke na boku. Pomali\u010dky som sa k nemu oto\u010dil a d\u00edval sa na jeho kr\u00e1sny, zamyslen\u00fd profil.
„Nad \u010d\u00edm uva\u017euje\u0161?“ za\u0161epkal som a on sa na m\u0148a pozrel.
„Nad… ale ni\u010d,“ usmial sa na m\u0148a a dal mi pusu na nos. Zachichotal som sa, preto\u017ee to \u0161teklilo. „Milujem, ke\u010f sa tak smeje\u0161,“ za\u0161epkal a pohladkal ma prstom po l\u00edci. Usmial som sa a opatrne si ho pritiahol, aby som ho kone\u010dne pobozkal. Na\u0161e jazyky sa lenivo preplietali. „Uhm, mysl\u00edm, \u017ee by sme to nemali robi\u0165,“ za\u0161epkal Tom, ke\u010f sme sa od seba odtiahli.
„Pre\u010do?“ zamra\u010dil som sa na\u0148ho a polo\u017eil oba na\u0161e poh\u00e1re na stol\u00edk, aby sme ich n\u00e1hodou nerozbili.
„Lebo FAKT net\u00fa\u017eim po tom, aby ma niekto na\u010dapal s holou ri\u0165ou,“ u\u0161krnul sa Tom a moja fant\u00e1zia okam\u017eite zapracovala.
„Ale tvoj zadok je tak\u00fd kr\u00e1sny. Nemal by si sa za\u0148ho hanbi\u0165,“ za\u010dal som ho tro\u0161ku dr\u00e1\u017edi\u0165.
„Presta\u0148, pros\u00edm,“ spravil psie o\u010di.
„Tomi, ale ja sa s tebou chcem milova\u0165 pod strom\u010dekom,“ poprosil som ho ticho aj napriek jeho \u017eiadosti a pomali\u010dky si na\u0148ho pritom obkro\u010dmo sadal. Tom ma pritom len zhypnotizovane sledoval a spam\u00e4tal sa a\u017e vtedy, ke\u010f som mu cez hlavu pretiahol tri\u010dko.
„Bill, presta\u0148!“ okr\u00edkol ma ticho a hne\u010f sa obzeral. „Ty kokos, to by tvoju mamu nepote\u0161ilo, keby tu na\u0161la TEBA s MOJ\u00cdM VT\u00c1KOM v…“ sna\u017eil sa zaprotestova\u0165, ale ja som jeho slov\u00e1 preru\u0161il t\u00fdm, \u017ee som mu dla\u0148ou jemne pomas\u00edroval rozkrok cez nohavice. „Oh,“ zastonal Tom a oprel sa o gau\u010d.<\/p>\n

„Bude to tak\u00e9 ROMANTICK\u00c9,“ za\u0161epkal som mu do ucha a za\u010dal pusinkova\u0165 jeho krk. Tom ma hne\u010f na to chytil za zadok, a potom presunul ruky na zap\u00ednanie mojich nohav\u00edc. R\u00fdchlo som ho odbil. „Nemysli si, \u017ee sa dnes nech\u00e1m tak \u013eahko,“ usmial som sa na\u0148ho a on sa u\u0161krnul. Vedel som, \u017ee mu pr\u00e1ve prebehlo hlavou nie\u010do FAKT nemravn\u00e9 a mne z toho vyschlo v krku. Zrazu si ma prehodil \u0161ikmo cez nohy. „To – om!“ skr\u00edkol som v \u0161oku a za okamih bol v e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161om, ke\u010f ma Tom silno pleskol po zadku. R\u00fdchlo som zak\u0148u\u010dal do vank\u00fa\u0161ika. Trochu to bolelo, ale z\u00e1rove\u0148 to malo ten pr\u00edjemne elektrizuj\u00faci a vzru\u0161uj\u00faci podt\u00f3n.
„Bude\u0161 ma u\u017e teraz posl\u00facha\u0165?“ sp\u00fdtal sa Tom, ke\u010f sa odtiahol a op\u00e4\u0165 ma plesol po zadku. Tento raz v\u0161ak hravo.
„U\u017e budem,“ usmial som sa na\u0148ho a nevinne za\u017emurkal. Tom k\u00fdvol, a potom pomaly vstal.
„Ideme u\u017e do postele?“ op\u00fdtal sa a natiahol ku mne ruku.
„Tak\u017ee \u017eiaden viano\u010dn\u00fd sex nebude?“ op\u00fdtal som sa ho trochu sklamane.
„Dnes m\u00f4\u017ee by\u0165 viano\u010dn\u00e9 maznanie. TO, \u010do si chcel, m\u00f4\u017eeme robi\u0165 zajtra u teba,“ za\u0161epkal mi do ucha a ja som sa mu hne\u010f hodil okolo krku.
„Hm, chcem sa mazna\u0165,“ s\u00fahlasil som nakoniec a nechal sa so \u0161irok\u00fdm \u00fasmevom na per\u00e1ch odvies\u0165 do izby.<\/div>\n

\n

* * * * * *<\/strong><\/div>\n

\n

Druh\u00fd de\u0148 v Magdeburgu som sa u\u017e od r\u00e1na neust\u00e1le motal okolo mamy, s nie\u010d\u00edm jej pom\u00e1hal a smiali sme sa na vtipoch, ktor\u00e9 Tom neust\u00e1le robil alebo hovoril. Bol som nad\u0161en\u00fd, \u017ee ot\u010dim vypadol z domu hne\u010f po obede. Za cel\u00fd ten \u010das, \u010do bol doma, sa na m\u0148a raz nepozrel. Asi mu Tomova neust\u00e1la pr\u00edtomnos\u0165 nah\u00e1\u0148ala strach, ale mne to dokonale vyhovovalo, lebo som sa u\u017e nemusel pozera\u0165 na ten jeho odporn\u00fd ksicht. Dnes som bol doma \u0161\u0165astn\u00fd. Nespom\u00ednal som si na to, kedy som sa tu naposledy c\u00edtil tak bezpe\u010dne. U\u017e d\u00e1vno som stratil n\u00e1dej, \u017ee by sa mi tento sen niekedy splnil, ale m\u00f4j Tomi to dok\u00e1zal a dal mi tak ten najkraj\u0161\u00ed viano\u010dn\u00fd dar\u010dek – bezpe\u010dn\u00fd domov. Preto sme sa aj nakoniec rozhodli, \u017ee e\u0161te ostaneme na jednu noc. Matka sa neskuto\u010dne pote\u0161ila a navy\u0161e som Tomovi chcel ve\u010der uk\u00e1za\u0165 mesto, aby sa ve\u013emi nenudil. A ke\u010f ten \u010das kone\u010dne pri\u0161iel, obliekli sme sa a vyrazili spolu ruka v ruke do ul\u00edc. Takmer ka\u017ed\u00fd krok vo mne vyvol\u00e1val bolestiv\u00e9 spomienky na to, ako som sa tu pred rokmi s\u00e1m prech\u00e1dzal a h\u013eadal, ale v z\u00e1p\u00e4t\u00ed na to som u\u017e mal na tv\u00e1ri \u0161irok\u00fd \u00fasmev, preto\u017ee tu so mnou bol ON. Ako prv\u00fd sme nav\u0161t\u00edvili park. Sadli sme si na najod\u013eahlej\u0161iu lavi\u010dku a dlho sa tam bozk\u00e1vali. Chv\u00ed\u013eu som rozm\u00fd\u0161\u013eal nad t\u00fdm, \u017ee by som ho zatiahol na moje star\u00e9, dobr\u00e9 miesto, ale nakoniec som si povedal, \u017ee TO MIESTO nebolo m\u00f4jho Tomiho hodn\u00e9. A tak som si s n\u00edm proste len vychutn\u00e1val l\u00e1skypln\u00e9 chv\u00edle. Uvedomil som si, \u017ee som sa nepotreboval necha\u0165 o\u0161uka\u0165 za najbli\u017e\u0161\u00edm stromom. Bolo to trochu divn\u00e9, ale nejak som si ten pocit zamiloval.<\/p><\/div>\n

\n

„Hm, tak sem si chodil pi\u0165 s kamo\u0161mi?“ op\u00fdtal sa Tom s \u00fa\u0161krnom, ke\u010f sme u\u017e len tak sedeli ved\u013ea seba a dr\u017eali sa za ruky. Ticho som sledoval, ako sa zamyslene d\u00edval po okol\u00ed. Za\u010dal som uva\u017eova\u0165 nad t\u00fdm, \u017ee som sem mo\u017eno Toma ani nemal bra\u0165. Nemal som na toto miesto ve\u013emi dobr\u00e9 spomienky. V mysli sa mi vynoril obraz toho chalana, ktor\u00fd ma tu, len nieko\u013eko krokov odtia\u013eto, mrdal ka\u017ed\u00fd piatok. R\u00fdchlo som potriasol hlavou, aby som t\u00fa spomienku odohnal.
„Ja… som nikdy \u017eiadnych priate\u013eov okrem teba a Tiny nemal,“ priznal som sa mu zrazu a c\u00edtil sa pritom zle, lebo som e\u0161te st\u00e1le nech\u00e1pal, pre\u010do sa mi vlastne v\u0161etci, a\u017e na Stephanie, vyh\u00fdbali. Odmietal som si prizna\u0165, \u017ee to bolo kv\u00f4li tomu, ako som vyzeral. Nemohlo to by\u0165 A\u017d tak\u00e9 \u013eahk\u00e9.
„To je blbos\u0165. TY si NEMAL kamo\u0161ov?“ p\u00fdtal sa Tom, uprene sa na m\u0148a d\u00edval a znel pritom nanajv\u00fd\u0161 nech\u00e1pavo. Musel som si prizna\u0165, \u017ee ma to trochu pote\u0161ilo.
„Nemal som \u017eiadnych. Neviem pre\u010do,“ pokr\u010dil ramenami a jemne ho objal. „Nechcem to rie\u0161i\u0165,“ za\u0161epkal som a zaboril mu tv\u00e1r do bundy na ramene.
„V poriadku. Ak nechce\u0161, tak sa nebudem p\u00fdta\u0165,“ objal ma rukou okolo p\u00e1sa, a v z\u00e1p\u00e4t\u00ed na to som poc\u00edtil, ako mi Tom prstami v rukaviciach posunul neposlu\u0161n\u00e9 pramene dlh\u00fdch vlasov z tv\u00e1re. Vtisol mi bozk na l\u00edce a ja som sa na\u0148ho musel usmia\u0165. „Po\u010f sem,“ poklepal si rukami po noh\u00e1ch a ja som s rados\u0165ou posl\u00fachol. Nechal som sa n\u00edm silno obja\u0165, zatvoril o\u010di, zaboril nos do Tomovho \u0161\u00e1lu a zhlboka nas\u00e1val pr\u00edjemn\u00fa v\u00f4\u0148u.
„Niekto tam je,“ za\u010dul som zrazu niekde nabl\u00edzku \u0161epot. Strhol som sa a r\u00fdchlo sa sna\u017eil v tme rozozna\u0165 postavu, ktor\u00e1 to povedala.<\/div>\n

\n

„Nev\u0161\u00edmaj si to,“ povedal Tom ticho a pritiahol si ma, aby ma znova upokojil. V\u0161etko znova st\u00edchlo. Za\u010dali sme sa ne\u017ene bozk\u00e1va\u0165. Za\u0161iel som jazykom do Tomov\u00fdch \u00fast a hlboko ich sk\u00famal, ke\u010f som v tom poc\u00edtil, \u017ee mi niekto jemne poklepkal po ramene.
„Bill? Si to TY?“ za\u010dul som jemn\u00fd diev\u010densk\u00fd hlas a okam\u017eite stuhol, preto\u017ee som OKAM\u017dITE vedel, KOMU patr\u00ed.
„Stephi?“ zalapal som po dychu a oto\u010dil sa. Bola to ONA, ale… Prekvapenie zrazu r\u00fdchlo opadlo. U\u017e som k nej nec\u00edtil ni\u010d z toho, \u010do bolo predt\u00fdm. Ani som si neuvedomil, \u017ee som sa k Tomovi zrazu pritiahol e\u0161te viac. „\u010co chce\u0161?“ op\u00fdtal som sa jej zm\u00e4tene. Nech\u00e1pal som, pre\u010do ma oslovila, ke\u010f sme spolu u\u017e d\u00e1vno \u017eiadnym sp\u00f4sobom nekomunikovali.
„Len… som chcela vedie\u0165, ako sa m\u00e1\u0161?“ op\u00fdtala sa a ja som si zrazu v\u0161imol, \u017ee nebola sama. Zamra\u010dil som sa na mu\u017ea za \u0148ou a stuhol od nervov. Nemusel som ma\u0165 no\u010dn\u00e9 videnie, aby som HO mohol identifikova\u0165. Bol to Oliver. Tomovo zovretie zrazu povolilo, a tak som vstal. Zamra\u010dene som h\u013eadel sa na t\u00fdch dvoch a zrazu c\u00edtil ruku vo svojej. Pozrel som sa na Toma, ktor\u00fd st\u00e1l hne\u010f za mnou. Neodolal som a pohladkal ho upokojuj\u00faco po ramene. „To je tvoj…“ za\u0161epkala zrazu Stephanie \u0161okovane.
„PRIATE\u013d,“ doplnil som ju.
„Vedel som, \u017ee je tepl\u00fd! V\u017edy som ti to hovoril a ty si mi neverila!“ ozval sa opovr\u017eliv\u00fdm t\u00f3nom zrazu Oliver, ten chrap\u00fa\u0148, ktor\u00e9ho som z du\u0161e nen\u00e1videl. Za\u017eil som si kv\u00f4li nemu v \u0161kole roky poni\u017eovania a niekedy aj poriadnu bitku. Nech\u00e1pal som, \u017ee e\u0161te st\u00e1le NEDOSPEL, a ur\u00e1\u017eal ma. Tak HROZNE ma t\u00fdm na\u0161tval. Mal som chu\u0165 sa mu za to v\u0161etko pomsti\u0165. Chcel som mu vrazi\u0165, ale Tom ma zastavil.<\/div>\n

\n

M\u00f4j priate\u013e sa na m\u0148a pozrel poh\u013eadom typu „osta\u0148, pros\u00edm“ a obi\u0161iel ma. Ke\u010f prech\u00e1dzal okolo Stephanie, milo sa na \u0148u usmial a jemne ju pohladkal po ramene, aby jej dal najavo, \u017ee sa ho nemus\u00ed b\u00e1\u0165. Potom v\u0161ak k Oliverovi prist\u00fapil a\u017e nebezpe\u010dne bl\u00edzko a ja som vedel, \u017ee sa ma chyst\u00e1 znova chr\u00e1ni\u0165.
„\u010co?! M\u00e1\u0161 nejak\u00fd probl\u00e9m?!“ povedal Oliver hne\u010f agres\u00edvne.
„Zd\u00e1 sa, \u017ee ho m\u00e1\u0161 asi ty,“ odpovedal Tom s chladn\u00fdm pokojom, ale ja som u\u017e tu\u0161il, \u017ee sa v \u0148om var\u00ed krv.
„Ehm, Oliver, pros\u00edm, daj im pokoj. Ve\u010f… s\u00fa v pohode,“ za\u010dul som Stephanie a videl, ako pritom svojho priate\u013ea \u0165ahala za ruk\u00e1v.
„Bu\u010f ticho. Teraz ma tu otravuje frajer toho teplo\u0161a,“ odignoroval ju a odstr\u010dil ju. Stephanie sa zakym\u00e1cala, a v z\u00e1p\u00e4t\u00ed na to mu Tom u\u0161tedril poriadnu bombu do nosa. Oliver vykr\u00edkol od bolesti, nahol sa hlboko vpred a zakr\u00fdval si rukami nos. Ne\u010dakal som, \u017ee by ho naozaj udrel, a ke\u010f som videl, ako Tom m\u00e1val rukou vo vzduchu, hne\u010f som k nemu pribehol. Srdce mi od strachu bilo ako \u0161ialen\u00e9.
„Oh, Tomi, bol\u00ed to?“ za\u0161epkal som vystra\u0161ene a jemne mu ruku skontroloval.
„Som v pohode,“ ubezpe\u010doval ma a Oliver si zatia\u013e opatrne prehmat\u00e1val nos. „Skry sa za m\u0148a,“ za\u0161epkal a ja som ho pri poh\u013eade na rozz\u00faren\u00e9ho Olivera okam\u017eite posl\u00fachol. Tu\u0161il som, \u017ee som bol jeho hlavn\u00fd cie\u013e u\u017e od za\u010diatku, ale Tom e\u0161te st\u00e1le prek\u00e1\u017eal.<\/div>\n

\n

„Ty…“ zbieral sa Oliver na Toma znovu, ale Stephanie sa k nemu znova r\u00fdchlo pritisla a sna\u017eila sa ho slovne upokoji\u0165. „No tak po\u010f,“ provokoval Toma \u010falej Oliver a ja som sa modlil, aby bol Tom ten m\u00fadrej\u0161\u00ed z nich.
„Chce\u0161 e\u0161te jednu? Pokojne ti ten ryp\u00e1k rozbijem, ak to tak VE\u013dMI chce\u0161,“ zasy\u010dal Tom a za\u010dal si znova rozcvi\u010dova\u0165 ruku.
„Tomi, nechaj ho tak, pros\u00edm,“ za\u0161epkal som rozochvene a chytil ho pritom za ruku. Dost\u00e1val som strach, \u017ee by sa mu nie\u010do v\u00e1\u017ene mohlo sta\u0165. Vedel som, \u017ee Oliver vedel by\u0165 v bitke poriadne z\u00e1kern\u00fd, a aj ke\u010f bol od Toma takmer o hlavu men\u0161\u00ed, dok\u00e1zal \u010dloveka zrani\u0165. Mal som jeho kopance e\u0161te v \u017eivej pam\u00e4ti a to bol vtedy e\u0161te decko. Nechcel som si predstavi\u0165, ak\u00fa silu musel ma\u0165 teraz. NESMEL som dopusti\u0165, aby Tomovi kv\u00f4li MNE ubl\u00ed\u017eil. V duchu som tis\u00edckr\u00e1t o\u013eutoval, \u017ee som Toma nezarazil u\u017e hne\u010f na za\u010diatku, ale u\u017e som to nemohol vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165.
„Nebude \u0165a ur\u00e1\u017ea\u0165! KTO to vlastne je?!“ hneval sa Tom.
„Kedysi som tom tvojmu FRAJEROVI zma\u013eoval ksicht,“ dodal a znel pritom neuverite\u013ene spokojne. C\u00edtil som, ako Tomovi v tele prudko zapulzovali svaly.
„TY KRET\u00c9N!“ zreval na\u0148ho a ja som ho silno chytil okolo p\u00e1sa
„Tomi, len \u0165a PROVOKUJE. Chce sa LEN bi\u0165. Je hrozn\u00fd. Pros\u00edm, upokoj sa. NECHCEM, aby si sa s n\u00edm kv\u00f4li mne bil. U\u017e si sa za m\u0148a postavil. Je to v poriadku,“ presvied\u010dal som ho a Tom sa pomaly upokojoval.<\/div>\n

\n

„Neviem, KTO tu KOMU zma\u013eoval ksicht, ty idiot. Mo\u017eno na to pr\u00edde\u0161 zajtra r\u00e1no, ke\u010f sa pozrie\u0161 do zrkadla,“ odp\u00e1lkoval Tom Olivera nakoniec na plnej \u010diare len slovne a mne v tom momente neskuto\u010dne od\u013eahlo. „Po\u010f, Billy,“ usmial sa na m\u0148a a viedol ma od nich r\u00fdchlo pre\u010d. E\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e sa n\u00e1m stratili, som zachytil Stephin ospravedl\u0148uj\u00faci poh\u013ead. V tom momente som ju po\u013eutoval za to, \u017ee chodila s tak\u00fdm gr\u00e1zlom. Na druhej strane som si ale len potvrdil, \u017ee je pre m\u0148a Tom ten PRAV\u00dd a JEDIN\u00dd. A tak som sa k nemu podvedome e\u0161te viac pritisol.
„\u010eakujem, \u017ee si ho nezabil,“ usmial som sa na\u0148ho a on sa nahlas zasmial, ke\u010f sme u\u017e od nich boli dos\u0165 \u010faleko. „V\u00e1\u017ene. \u0160tuduje\u0161 predsa pr\u00e1vo. Vie\u0161 dobre, \u017ee sa za vra\u017edu ide rovno do basy,“ neodpustil som si u\u0161tipa\u010dn\u00fa pozn\u00e1mku a Tom si ma ne\u010dakane zdvihol do n\u00e1ru\u010dia. Prekvapene som zaja\u010dal.
„Ale preto, \u017ee \u0161tudujem pr\u00e1vo, viem, \u017ee mi m\u00f4\u017ee tak akur\u00e1t pobozka\u0165 zadok,“ u\u0161krnul sa na m\u0148a v\u00ed\u0165azne. „Nepozn\u00e1 moje meno, bola tma a pod\u013ea toho, ako z neho \u0165ahal ch\u013east, si to najsk\u00f4r nebude ani pam\u00e4ta\u0165,“ dodal a ja som ho objal.
„Ty si \u010d\u00edslo, Tomi,“ dal som mu pusu na ucho a zachichotal sa.
„Tak trochu \u013eutujem, \u017ee som mu fakt nerozbil ryp\u00e1k,“ povedal zrazu nahnevane a ja som nasucho prehltol. „Nech\u00e1pem, AKO… To je jedno. Nechcem na to ani myslie\u0165. Teraz si so mnou a NIKTO ti neubl\u00ed\u017ei.“
„Uhm, Tomi, ty si tak\u00fd… sladk\u00fd, ke\u010f sa o m\u0148a bije\u0161. C\u00edtim sa s tebou ako princezn\u00e1,“ priznal som sa mu, ke\u010f ma znova polo\u017eil na zem a pevne ho objal okolo krku.
„Nech\u00e1pem, \u017ee si niekto vyb\u00edja komplexy na slab\u0161\u00edch. To FAKT neznesiem,“ na okamih sa pritom zamra\u010dil, ale potom ma jemne pohladkal po tv\u00e1ri. Ni\u010d som mu na to neodpovedal, preto\u017ee som akosi tu\u0161il, \u017ee Tom pr\u00e1ve za\u010dal prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 nad t\u00fdm, ak\u00e9 peklo som tu pre\u017e\u00edval. „Asi mi to u\u017e kone\u010dne v\u0161etko za\u010d\u00edna doch\u00e1dza\u0165, Bill,“ za\u0161epkal zrazu, sklopil hlavu a pevne ma objal. Zaboril mi tv\u00e1r do vlasov. „Je to hrozn\u00e9,“ za\u0161epkal a potiahol nosom.<\/div>\n

\n

„T – Tomi, nepla\u010d,“ zakoktal som sa, objal jeho tv\u00e1r dla\u0148ami a spojil s n\u00edm poh\u013ead. Naozaj plakal.
„Nerozumiem tomu, PRE\u010cO by ti niekto UBLI\u017dOVAL,“ povedal ticho a jeho o\u010di sk\u00famali moju tv\u00e1r. Sklopil som poh\u013ead. Hanbil som sa za to, \u010do v\u0161etko sa stalo a nad \u010d\u00edm v\u0161etk\u00fdm teraz Tom musel rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165. Bolelo ma to. „Ni\u010d som ti nepovedal, ale teraz… m\u00e1m ci\u0165\u00e1k, \u017ee proste mus\u00edm so v\u0161etk\u00fdm von. U\u017e ke\u010f som tvoju matku uvidel, pomyslel som si, \u017ee je… pod papu\u010dou. Je ve\u013emi mil\u00e1, srde\u010dn\u00e1… Rozdala by sa, keby mohla. Celkom presn\u00fd opak toho, \u010do som si o nej doteraz myslel, a tak trochu to teraz \u013eutujem, preto\u017ee je to \u00fa\u017easn\u00e1 a DOBR\u00c1 osoba. Presne ako TY, ale ONA sa tomu kret\u00e9novi nedok\u00e1\u017ee postavi\u0165 SAMA, Bill. Sme tu, mali… Mali by sme HO odtia\u013eto dosta\u0165. Mal by si matke poveda\u0165, AKO ti ubli\u017eoval. Never\u00edm tomu, \u017ee by sa za teba nepostavila a nevyhodila ho z domu,“ hovoril tras\u00facim sa hlasom a ja som c\u00edtil, \u017ee sa vo mne bolestivo pohli spomienky na to, ako ma ten bastard cel\u00e9 roky t\u00fdral.
„Ja… nem\u00f4\u017eem. Hanb\u00edm sa. Bol\u00ed to,“ vzlykol som a zaboril tv\u00e1r do bundy na Tomovej hrudi.
„Bill, chce\u0161, aby bola tvoja matka \u0161\u0165astn\u00e1?“ op\u00fdtal sa ma a nadvihol mi bradu. Spojil som s n\u00edm poh\u013ead a k\u00fdvol, \u017ee som to chcel. „MUS\u00cd\u0160 jej TO poveda\u0165. In\u00e1 cesta neexistuje,“ hovoril v\u00e1\u017ene a ja som vedel, \u017ee m\u00e1 PRAVDU.
„Nie dnes, len nie dnes,“ prosil som ho r\u00fdchlo.
„Dnes nie, ale ZAJTRA… S\u013eubujem, \u017ee v tom nebude\u0161 s\u00e1m, Bill,“ za\u0161epkal, pohladkal ma po vlasoch a vtisol mi bozk na \u010delo.
„Zajtra,“ vyd\u00fdchol som rozochvene a silno ho objal. Do du\u0161e sa mi pomaly zakr\u00e1dal strach. B\u00e1l som sa, \u017ee mi matka nebude veri\u0165 a… \u010co potom? Navy\u0161e som NECHCEL, aby Tom poznal V\u0160ETKY nechutn\u00e9 detaily. NEMOHOL som O TOM hovori\u0165 pred n\u00edm!<\/div>\n

\n

„Ideme u\u017e domov?“ op\u00fdtal sa zrazu a ja som len k\u00fdvol. Skuto\u010dne som sa c\u00edtil vy\u010derpane. A tak sme sa odtiahli a so spojen\u00fdmi rukami pomaly kr\u00e1\u010dali k m\u00f4jmu star\u00e9mu domovu. Celou cestou bol ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s zah\u013aben\u00fd vo vlastn\u00fdch my\u0161lienkach a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm sme neboli v mojej starej izbe. „Ide\u0161 do sprchy?“ za\u010dul som zrazu Toma a dotyk jeho ruky na ramene ma prebral z hlbok\u00e9ho zamyslenia. Zm\u00e4tene som sa poobzeral, a potom k\u00fdvol. Vzal som si veci, dal si r\u00fdchlu sprchu a nechal Toma, aby ma v k\u00fape\u013eni vystriedal. Zatvoril som za n\u00edm dvere do svojej izby a odkladal si kozmetick\u00fa ta\u0161ku do kufra. Nev\u0161imol som si, \u017ee niekto ticho vo\u0161iel. Len som zrazu poc\u00edtil siln\u00e9 zovretie okolo p\u00e1sa a dla\u0148 pevne pritisnut\u00fa k tv\u00e1ri. Tlmene som zakri\u010dal a moje telo sa k\u0155\u010dovito stiahlo, ke\u010f som pochopil, KTO to je.
„Ty si mysl\u00ed\u0161, \u017ee ma ten tvoj FRAJER zastav\u00ed?“ za\u0161epkal mi do ucha Frederik v\u00fdhra\u017ene a ja som sa roztriasol od strachu. Bol som v \u0161oku. Neodk\u00e1zal som sa ani pohn\u00fa\u0165, zakri\u010da\u0165. Len som sa prosebne d\u00edval na dvere a modlil sa, aby sa Tom r\u00fdchlo vr\u00e1til a zachr\u00e1nil ma. Automaticky som sa sna\u017eil ukry\u0165 vo svojej predstavivosti ako V\u017dDY, ale zips JEHO nohav\u00edc ma znova vtiahol do bolestivej reality. „Nikto \u0165a nechce, lebo si len \u0161pina, hnusn\u00e1 handra, si na NI\u010c. Dobr\u00fd len tak na…“ sy\u010dal mi do ucha rozz\u00farene, nad\u00e1val mi, poni\u017eoval ma, sna\u017eil sa moje sebavedomie zrazi\u0165 sp\u00e4\u0165 na dno. C\u00edtil som, ako sa vo mne v\u0161etky pr\u00edjemn\u00e9 pocity, ktor\u00e9 mi doteraz d\u00e1val Tom, str\u00e1cali. Plne ich nahradil strach, z\u00fafalstvo a vn\u00fatorn\u00e1 boles\u0165. Sna\u017eil som sa s t\u00fdm bojova\u0165, ale ON mi to svojimi slovami nedovo\u013eoval. Vykr\u00edkol som, ale on ma drsne hodil na poste\u013e. Zavzlykal som, ke\u010f mi stiahol boxerky, a c\u00edtil jeho v\u00e1hu na sebe.<\/div>\n

\n

Zatla\u010dil mi tv\u00e1r do matraca a dr\u017eal ju tam. Nemohol som d\u00fdcha\u0165. Zakri\u010dal som znova, ale bolo to na ni\u010d. Vedel som, na \u010do sa chyst\u00e1, pripravoval si ma, ale ja som sa nedok\u00e1zal poriadne nad\u00fdchnu\u0165. Premohla ma panika. Z\u00fafalo som sa sna\u017eil odtla\u010di\u0165 od matraca, polapi\u0165 dych a mys\u013eou mi prebehlo: ON ma chce ZABI\u0164.<\/em> Uvedomil som si, \u017ee TOTO nie je to, \u010do mi robil predt\u00fdm. Nedok\u00e1zal sa zmieri\u0165 s t\u00fdm, \u017ee ma u\u017e nebude m\u00f4c\u0165 kontrolova\u0165, a tak sa ma rad\u0161ej rozhodol zabi\u0165, ne\u017e by nie\u010do tak\u00e9 dopustil. C\u00edtil som ho na vstupe. Stiahol som sa a jeho v\u00e1ha zrazu zmizla. Automaticky som zhlboka zalapal po vzduchu. E\u0161te st\u00e1le otrasen\u00fd som len tak le\u017eal a nech\u00e1pal, \u010do sa okolo m\u0148a dialo. Videl som Toma, ot\u010dima a moju matku stojacu vo dver\u00e1ch. Po\u010dul som krik, nen\u00e1vis\u0165 v ich hlasoch a sledoval, ako ku mne matka pribehla a silno ma objala. C\u00edtil som sa s \u0148ou aspo\u0148 trocha bezpe\u010dne a zrazu sa rozvzlykal. Pritisol som sa k nej. Ne\u017ene ma hladkala a vravela, \u017ee bude v\u0161etko dobr\u00e9. Veril som jej. Alebo som jej aspo\u0148 CHCEL veri\u0165.
„Billy, vydr\u017e chv\u00ed\u013eu. VR\u00c1TIM sa,“ za\u0161epkala zrazu, prikryla ma a stratila sa vo dver\u00e1ch. Po\u010dul som krik a buchot, ktor\u00fd sa cel\u00fdm domom oz\u00fdval. Sch\u00falil som sa do klbka, skryl sa pod deku a nechal si priestor len na o\u010di, aby som videl, \u010di sa n\u00e1hodou nebl\u00ed\u017eil ON. Nie\u010do hlasno treslo. Z\u013eakol som sa a uvedomil si, \u017ee som sa e\u0161te st\u00e1le triasol. Zrazu sa vo dver\u00e1ch do izby uk\u00e1zal Tom. Pribehol, sadol si ku mne a silno ma objal.
„U\u017e je pre\u010d. Je PRE\u010c,“ opakoval ticho a hojdal sa so mnou upokojuj\u00faco zo strany na stranu. C\u00edtil som, ako zo m\u0148a stres a strach pomaly opadali. „U\u017e sa NEVR\u00c1TI,“ ubezpe\u010dil ma, ke\u010f som ticho vzlykol. Vtisol mi bozk do vlasov. „Som tu,“ povedal e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e som stratil vedomie.<\/div>\n

<\/p>\n

* * * * * *<\/strong><\/div>\n

\n

Ke\u010f som r\u00e1no otvoril o\u010di, zachytil som p\u00e1r zlatohned\u00fdch d\u00fahoviek, a hne\u010f na to jemn\u00fd \u00fasmev. Tomova ruka pritom ne\u017ene k\u013azala po mojom nahom boku.
„Si v poriadku?“ za\u0161epkal a pozorne si ma prezeral.
„S – som,“ odpovedal som rovnako ticho, ale pri spomienke na to, \u010do sa v\u010dera ve\u010der stalo, som nedok\u00e1zal potla\u010di\u0165 strach.
„Vyhodili sme ho,“ pohladkal ma ukazov\u00e1kom po nose.
„Fakt?“ pozrel som sa na\u0148ho placho a on spokojne k\u00fdvol. „Oh, Tomi,“ povedal som s pocitom \u00fa\u013eavy a zaboril mu tv\u00e1r do hrude. Jeho prsty mi za\u010dali ne\u017ene prehrab\u00e1va\u0165 vlasy. „ON… ma chcel zabi\u0165. Dusil ma,“ priznal som sa mu, ke\u010f som si spomenul na to, ako mi ot\u010dim dr\u017eal hlavu zaboren\u00fa hlboko do matraca. Tom neodpovedal, ale c\u00edtil som, \u017ee na okamih cel\u00fd stuhol. „ZACHR\u00c1NIL si ma a… ON je pre\u010d. \u010eakujem, \u010fakujem…“ mumlal som, \u010do mi pr\u00e1ve be\u017ealo hlavou. Mal som siln\u00fd pocit, \u017ee to niekomu MUS\u00cdM poveda\u0165. Potreboval som zo seba ten strach nejako dosta\u0165 a ni\u010d in\u00e9 mi v tej chv\u00edli nenapadlo. „Nechcel som, aby si TO musel vidie\u0165. Prep\u00e1\u010d, prep\u00e1\u010d mi to…“ moja n\u00e1lada sa zmenila ako na hojda\u010dke.
„U\u017e bude DOBRE,“ m\u00f4j sluch zachytil Tomov hlbok\u00fd v\u00fddych. Pritisol si ma k sebe a jemne ma pusinkoval po tv\u00e1ri. Nemyslel som si, \u017ee by som sa dnes dok\u00e1zal cez to v\u0161etko tak r\u00fdchlo prenies\u0165, ale Tom to svojou nehou dok\u00e1zal okam\u017eite. Svaly na mojej tv\u00e1ri sa pohli a vytvorili tak \u00fasmev. „Mil\u00e1\u010dik,“ zah\u013eadel sa na m\u0148a Tom roztomilo a moje srdce u\u017e znova radostne poskakovalo.
„\u010co to so mnou rob\u00ed\u0161, Tomi?“ op\u00fdtal som sa, ale ne\u010dakal \u017eiadnu odpove\u010f. Namiesto toho som spojil na\u0161e pery a nech\u00e1val sa un\u00e1\u0161a\u0165 jeho letm\u00fdmi dotykmi. V mysli sa mi v\u0161ak zasekla jedna my\u0161lienka: Frederik NEMAL pravdu<\/em>.<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Otvori\u0165 o\u010di Dva dni s Tomim mi ubehli ako voda. Do pr\u00e1ce som nechodil, lebo som Bua poprosil o dovolenku, a tak sme v\u0161etok spolo\u010dn\u00fd \u010das tr\u00e1vili v posteli, alebo na gau\u010di a ja som sa k nemu musel neust\u00e1le<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[676],"tags":[],"class_list":["post-1191","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-dirty-bitch"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1191","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1191"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1191\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1191"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1191"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1191"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}