{"id":11990,"date":"2010-04-01T17:00:00","date_gmt":"2010-04-01T16:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=11961"},"modified":"2010-04-01T17:00:00","modified_gmt":"2010-04-01T16:00:00","slug":"objekt-483-1","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2010\/04\/01\/objekt-483-1\/","title":{"rendered":"Objekt 483 1."},"content":{"rendered":"
autor: Sisa<\/strong><\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
\u010cawko detsk\u00e1. No tak pod dlhom rozm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed som sa rozhodla posla\u0165 t\u00fato poviedku. Je to toti\u017e prv\u00e1, ktor\u00fa e\u0161te nem\u00e1m a u\u017e ju posielam. Neviem ako to bude s dielmi,, preto\u017ee m\u00e1lo kedy sa dostanem k p\u00edsaniu. D\u00fafam \u017ee sa v\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165. S\u013eubujem, \u017ee sa budem sna\u017ei\u0165 dop\u00edsa\u0165 ju \u010do najsk\u00f4r \ud83d\ude42 Sisa<\/em><\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
\"392\"<\/div>\n
Le\u017e\u00edm na posteli a pozer\u00e1m do stropu. Tak ako v\u017edy. Po\u010dujem, ako sa otv\u00e1raj\u00fa dvere, a tak spozorniem.<\/div>\n
„Objekt 483 vsta\u0148.“ Po\u010dujem za sebou hlas a tak posl\u00fachnem. O\u010dami sa pozer\u00e1m po mu\u017eoch, ktor\u00fd pr\u00e1ve vo\u0161li. Je ich 5. Traja z nich s\u00fa str\u00e1\u017enici a t\u00fdch dvoch nepozn\u00e1m. „Oto\u010d sa, k\u013eakni si a ruky daj za chrb\u00e1t.“ Posl\u00fachol som. Hne\u010f, ako som to spravil, cez tv\u00e1r mi prehodili \u010diernu l\u00e1tku, cez ktor\u00fa som ni\u010d nevidel a ruky zacvakli do p\u00fat. Potom som u\u017e len s nimi kr\u00e1\u010dal neviem kam. Po chv\u00edli ma zhodili na kolen\u00e1. „Objekt 483. 18 rokov. Beloch. Nemecko.“ Po\u010dul som hlasy. O chv\u00ed\u013eku \u010dierna l\u00e1tka z mojej tv\u00e1re zmizla. Pozeral som po miestnosti. Bol tam st\u00f4l, z ka\u017edej jeho strany jedna stoli\u010dka. Nah\u00e1\u0148alo mi to husiu ko\u017eu. Sakra, ve\u010f ja nem\u00e1m strach. Nikdy z ni\u010doho. Som tak vycvi\u010den\u00fd.  <\/div>\n
O \u010dom to hovor\u00edm? Som len stroj na zab\u00edjanie. Som tu od mali\u010dka. Vychov\u00e1vali ma tu. U\u010dili ma bi\u0165 sa, zab\u00edja\u0165. Potla\u010dili vo mne v\u0161etky city. \u010ci u\u017e pozit\u00edvne alebo negat\u00edvne. Som nie\u010do ako robot. Pln\u00edm pr\u00edkazy a nestar\u00e1m sa o n\u00e1sledky. Zo za\u010diatku to bolo \u0165a\u017ek\u00e9, ale nemal som na v\u00fdber. Raz som odtia\u013eto utiekol. Vtedy som mal 10 rokov. Chytili ma a zavreli. Dr\u017eali ma 3 mesiace v pivnici. Bola tam zima, vlhko a neprieh\u013eadn\u00e1 tma. Ve\u013ea potkanov a pav\u00fakov. Vtedy som \u00faplne rezignoval. Posl\u00fachal som na slovo, a tak som dnes tu.<\/div>\n
\n
<\/div>\n
„Posa\u010f sa.“ Povedal mu\u017e predo mnou a uk\u00e1zal na stoli\u010dku. Posl\u00fachol som.<\/div>\n
„Tak\u017ee 483-ka. M\u00e1me pre teba \u00falohu. Ak uspeje\u0161, prevel\u00edme \u0165a do oddielu A. Ak nie, zomrie\u0161.“ Povedal, akoby mi oznamoval, \u017ee vonku pr\u0161\u00ed. V duchu som sa usmial. Po\u010dul som o oddiely A. V porovnan\u00ed s t\u00fdmto je to raj na zemi. \u013dudia ako ja tam maj\u00fa ur\u010dit\u00fd stupe\u0148 slobody, za ten risk mi to stoj\u00ed.  <\/div>\n
Prik\u00fdvol som na znak s\u00fahlasu. Mu\u017e zo z\u00e1suvky vytiahol zlo\u017eku a polo\u017eil ju na st\u00f4l. Vylo\u017eil z nej na st\u00f4l fotky a spisy. Na fotk\u00e1ch bol chalan – mu\u017e, neviem. Bolo ich kopu, a v\u017edy bol zachyten\u00fd na inom mieste a v inej situ\u00e1cii. Mal veci, do ktor\u00fdch by sa vliezli aj \u0161tyria. Na o\u010diach mal slne\u010dn\u00e9 okuliare, v dolnej pere ak\u00e9si 2 gu\u013e\u00f4\u010dky a vlasy spleten\u00e9 do chum\u00e1\u010dov.<\/div>\n
<\/div>\n
„Thomas Kaulitz, ro\u010dn\u00edk 1989. Najvplyvnej\u0161\u00ed \u010dlen vl\u00e1dy a konkuren\u010dnej organiz\u00e1cie.“ Pod\u00e1val mi zlo\u017eku ale uvedomil si, \u017ee m\u00e1m e\u0161te st\u00e1le na ruk\u00e1ch put\u00e1. K\u00fdvol na druh\u00e9ho mu\u017ea a ten mi ich dal dolu. Vzal som do r\u00fak zlo\u017eku a \u010d\u00edtal som. Mu\u017e oproti mne sa postavil. „Berie\u0161 to?“ prik\u00fdvol som. „Fajn, zlo\u017eku m\u00e1\u0161. M\u00e1\u0161 t\u00fd\u017ede\u0148 na to, aby si sa pripravil.“ Povedal a k\u00fdvol na mu\u017ea, ktor\u00fd ma op\u00e4\u0165 zaviedol do cely.  <\/div>\n
<\/div>\n
Tom<\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
„Tom, d\u00e1vaj si pozor, chc\u00fa na teba posla\u0165 jedn\u00e9ho s t\u00fdch svojich \u013eud\u00ed.“ Hovoril mi Andy. M\u00f4j najlep\u0161\u00ed kamar\u00e1t.<\/div>\n
„Neboj, br\u00e1cho, dobre vie\u0161, \u017ee ich zvl\u00e1dnem.“ Usmial som sa, sadol som do auta a vybral som sa domov. M\u00e1m toho pln\u00e9 zuby. T\u00fa organiz\u00e1ciu mus\u00edm zni\u010di\u0165. Ve\u010f oni tam tie deti vlastne zab\u00edjaj\u00fa. Ber\u00fa im slobodu. Robia s nich bezcitn\u00fdch vrahov. Vymyj\u00fa im mozog a potom … sklopil som hlavu, nemal by som na to myslie\u0165. Odstavil som auto a vo\u0161iel som domov. B\u00fdvam s\u00e1m. Veci som hodil na seda\u010dku a nalial som si do hrn\u010deka k\u00e1vu. Vytiahol som zo stola papiere. Musel som toho e\u0161te ve\u013ea porobi\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
Nevad\u00ed. Nem\u00f4\u017eem si s\u0165a\u017eova\u0165, dost\u00e1vam pekn\u00e9 peniaze, a navy\u0161e nerob\u00edm ni\u010d zl\u00e9. S ka\u017ed\u00e9ho podaren\u00e9ho d\u0148a m\u00e1m skvel\u00fd pocit. Rob\u00edm u\u017eito\u010dn\u00e9 veci a ver\u00edm, \u017ee raz pomst\u00edm mojich rodi\u010dov. Zabili ich, preto\u017ee o tej organiz\u00e1cii vedeli pr\u00edli\u0161. M\u0148a zachr\u00e1nil David. Pracuje pre FBI alebo nie\u010do podobn\u00e9. Adoptoval si ma, a ke\u010f som mal 15, v\u0161etko mi povedal. Prisahal som, \u017ee ich pomst\u00edm. Vytiahol som mobil a chcel som zavola\u0165 Andreasovi, no v tom v\u0161etko zahalila temnota. U\u017e je tu? Nejako skoro.  <\/div>\n
Postavil som sa a i\u0161iel som do kuchyne pre svie\u010dky. Sk\u00f4r, ako som sa tam v\u00f4bec dostal, uc\u00edtil som za sebou pohyb. Prudko som sa oto\u010dil a kopol. Za\u010dul som bolestn\u00fd vzdych. Na zemi predo mnou sa v\u00e1\u013eala postava.<\/div>\n
<\/div>\n
„Ne\u010dakal som \u0165a tak skoro.“ U\u0161krnul som sa. Os\u00f4bka na zemi sa prudko postavila a udrela ma do brucha. C\u00favol som o p\u00e1r krokov a zaprel som sa o dvere. Osoba pri\u0161la ku mne. Odsunul som sa od dver\u00ed a op\u00e4\u0165 som ju kopol. Ne\u017e sa spam\u00e4tala, vybehol som na druh\u00e9 poschodie. Dobehla za mnou. Chv\u00ed\u013eu sme sa bili. Oprel som sa o z\u00e1bradlie. Rozbehla sa po mne. Na posledn\u00fa chv\u00ed\u013eu som sa uhol a podkopol jej nohy. Preletela cez z\u00e1bradlie a dopadla na sklen\u00fd st\u00f4l pod n\u00edm. Pomaly som zi\u0161iel dole, utieraj\u00fac si krvav\u00e9 \u00fasta. Nad klonil som sa nad st\u00f4l, no osoba na \u0148om sa neh\u00fdbala. Vybehol som na poschodie a zapol som poistky. Vr\u00e1til som sa dole. Le\u017eala tam. Bol to zrejme chalan. Cel\u00fd v \u010diernom a na hlave mal kuklu. St\u00f4l bol rozbit\u00fd a videl som na \u0148om aj krv. Je m\u0155tvy? Stiahol som mu kuklu.  <\/div>\n
<\/div>\n
Bo\u017ee, ve\u010f je to e\u0161te decko. Mohol by\u0165 maxim\u00e1lne tak star\u00fd ako ja, ale mus\u00edm uzna\u0165, \u017ee ve\u013emi pekn\u00fd. Natiahol som ruku k jeho krku. E\u0161te d\u00fdchal. Nem\u00f4\u017eem ho predsa zabi\u0165. Ale ani ho tu necha\u0165. Sakra, \u010do m\u00e1m spravi\u0165? Do kelu. Vytiahol som z vrecka telef\u00f3n. Andymu ale nem\u00f4\u017eem vola\u0165. Zavreli by toho chalana, a ja by som nemal ni\u010d. Nie, mus\u00edm ho tu necha\u0165 a nie\u010do z neho dosta\u0165.<\/p>\n<\/div>\n
<\/div>\n
autor: Sisa<\/strong><\/div>\n
betaread: Janule<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: Sisa \u010cawko detsk\u00e1. No tak pod dlhom rozm\u00fd\u0161\u013ean\u00ed som sa rozhodla posla\u0165 t\u00fato poviedku. Je to toti\u017e prv\u00e1, ktor\u00fa e\u0161te nem\u00e1m a u\u017e ju posielam. Neviem ako to bude s dielmi,, preto\u017ee m\u00e1lo kedy sa dostanem k p\u00edsaniu. D\u00fafam \u017ee sa v\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165.<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[316],"tags":[],"class_list":["post-11990","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-objekt-483"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11990","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=11990"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/11990\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=11990"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=11990"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=11990"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}