{"id":1219,"date":"2017-06-09T16:00:00","date_gmt":"2017-06-09T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1212"},"modified":"2017-06-09T16:00:00","modified_gmt":"2017-06-09T15:00:00","slug":"government-hooker-16-konec","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/06\/09\/government-hooker-16-konec\/","title":{"rendered":"Government Hooker 16. (konec)"},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/p>\n

Mil\u00ed \u010ditatelia a \u010ditate\u013eky,<\/em><\/div>\n

chcela by som sa v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm kr\u00e1sne po\u010fakova\u0165 za v\u0161etky koment\u00e1re a v\u00e1\u0161 \u010das, ktor\u00fd ste tomuto m\u00f4jmu v\u00fdtvoru obetovali. Va\u0161e koment\u00e1re mi v\u017edy pomohli n\u00e1js\u0165 v sebe chu\u0165 a vzpruhu na to, aby som pokra\u010dovala v p\u00edsan\u00ed nov\u00fdch pr\u00edbehov.<\/em><\/div>\n
Mus\u00edm sa prizna\u0165, \u017ee v\u0161etk\u00fdch 16 kapitol som mala nap\u00edsan\u00fdch u\u017e nieko\u013eko rokov, ale nikdy predt\u00fdm som ni\u010d nezverejnila. Pre m\u0148a osobne bolo ve\u013emi zauj\u00edmav\u00e9 sledova\u0165, nad \u010d\u00edm ste v koment\u00e1roch uva\u017eovali, a poviedka sa ob\u010das naozaj uberala presne t\u00fdm smerom, ktor\u00fd niektor\u00ed z v\u00e1s predpovedali.<\/em><\/div>\n
Nakoniec by som ale rada dodala e\u0161te nie\u010do k tejto poslednej kapitole: ako som spomenula, poviedku som p\u00edsala u\u017e d\u00e1vno, a ke\u010f som si ju po dlhom \u010dase pre\u010d\u00edtala, uvedomila som si, \u017ee koniec je… Ve\u010f sami uvid\u00edte. \ud83d\ude09 D\u00fafam ale, \u017ee sa k poslednej \u010dasti vyjadr\u00edte, preto\u017ee ma v\u00e1\u0161 n\u00e1zor v\u017edy ve\u013emi zauj\u00edmal. Obzvl\u00e1\u0161\u0165 to plat\u00ed pri tejto kapitole.<\/em><\/div>\n
E\u0161te raz \u010eAKUJEM za v\u0161etok \u010das a energiu, ktor\u00fa ste „Government Hooker“ venovali.
D\u00fafam, \u017ee pre v\u00e1s nebola niekedy a\u017e pr\u00edli\u0161 INSIDIOUS**.
Va\u0161a, MoreInsidiousKindOfStories.<\/em><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n

<\/span><\/h2>\n
<\/div>\n

<\/span><\/h2>\n

I Don’t Want to Miss a Thing*<\/span><\/h2>\n
\n

„No a sme tu sami,“ okomentoval Tom situ\u00e1ciu ticho. Nie\u010do mi na\u0161epk\u00e1valo, \u017ee to nepatrilo mne. Pomaly sa oprel. Pritisol si ma k sebe. „Teplej\u0161ie?“ \u0161\u00fachal ma rukami po celom tele.
„Uhm,“ zmohol som sa na chab\u00fa odpove\u010f a c\u00edtil sa hrozne frustrovane. Myse\u013e sa mi u\u017e za\u010dala znova rozjas\u0148ova\u0165, ale telo bolo st\u00e1le \u0165a\u017ek\u00e9. Len na \u0148om viselo, a a\u017e na p\u00e1r drobn\u00fdch \u00fakonov, ako napr\u00edklad stisk, sa nedalo v\u00f4bec ovl\u00e1da\u0165. Zak\u0148u\u010dal som, ke\u010f som si uvedomil, ako Z\u00daFALO som sa ho chcel dot\u00fdka\u0165.
„\u010co si to zase urobil?“ poznamenal smutne, hladiac ma prstami po tv\u00e1ri. „Si tot\u00e1lny bl\u00e1zon. Mali by \u0165a zatvori\u0165 na psychiatriu, aby si kone\u010dne prestal robi\u0165 hovadiny,“ \u0161epkal, ale c\u00edtil som, \u017ee sa nehnev\u00e1. Jeho hlas bol v kontraste s tvrd\u00fdmi slovami ne\u017en\u00fd, ale aj tak ma to nepr\u00edjemne zasiahlo. „Ako sa c\u00edti\u0161?“
„Uhm, lep\u0161ie,“ za\u0161epkal som slabo a pomali\u010dky sa na \u0148om zamrvil. Tomovo telo stuhlo, a ke\u010f som prestal, op\u00e4\u0165 sa uvo\u013enilo.
„Ulo\u017e\u00edm \u0165a,“ ozn\u00e1mil mi, opatrne vstal a niesol ma do sp\u00e1lne. Sadol si na poste\u013e, nahol sa vpred. Jemn\u00fdmi dotykmi mi zo svojho torza odmot\u00e1val ruky a nohy.
„Tomi,“ zak\u0148u\u010dal som jeho meno v proteste, ale nedok\u00e1zal som sa za n\u00edm znova natiahnu\u0165. Len som kone\u010dne otvoril o\u010di a smutne sa d\u00edval. Tak VE\u013dMI som teraz o\u013eutoval rozhodnutie da\u0165 si drogu. Kto mohol tu\u0161i\u0165, \u017ee tak nevinne vyzeraj\u00faca biela guli\u010dka bude tak\u00e1 ve\u013ek\u00e1 svi\u0148a.
„Vyzle\u010diem \u0165a,“ nahol sa a uprene sa mi pritom zad\u00edval do o\u010d\u00ed. Pochopil som, \u017ee si p\u00fdta POVOLENIE. Zamrzelo ma, \u017ee by to inak nespravil. Pre\u010do sa v\u00f4bec p\u00fdtal? ON mohol V\u0160ETKO. Nepotreboval odo m\u0148a \u017eiadne hl\u00fape dovolenie, ale aj tak som prik\u00fdvol.<\/div>\n

\n
Pohladkal ma po vlasoch a jeho ruky sa presunuli k m\u00f4jmu opasku. Stiahol mi nohavice, vyzul top\u00e1nky, dal dole tri\u010dko. Zbavil ma n\u00e1hrdeln\u00edkov, n\u00e1ramkov, prste\u0148ov a polo\u017eil ich na no\u010dn\u00fd stol\u00edk. Pozorne som sledoval ka\u017ed\u00fd jeho pohyb a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm ma neprikryl. Aj potom rukami kontroloval, \u010di som poriadne zabalen\u00fd. Zhlboka som vyd\u00fdchol a c\u00edtil prich\u00e1dzaj\u00facu \u00fanavu. Dlho som s \u0148ou bojoval. Nechcel som strati\u0165 ani jeden okamih s n\u00edm. Presne tak ako v tom songu I Don’t Want to Miss a Thing*.
„Tomi,“ zavolal som na\u0148ho znova.
„Uhm, nehovor mi tak,“ odpovedal mi rovnako ticho a ja som hne\u010f na to bolestne vyd\u00fdchol.
„Pre\u010do?“ nech\u00e1pal som. V o\u010diach ma za\u010dali p\u00e1li\u0165 slzy.
„Preto,“ znel nahnevane. Pozrel sa mi do o\u010d\u00ed. Slabo sa usmial. Ruku mi polo\u017eil na vrch hlavy. „Spi u\u017e.“
„Nechcem,“ oponoval som mu, ale o\u010di sa mi pritom ako naschv\u00e1l zatv\u00e1rali. Po\u010dul som jeho tich\u00fd smiech. Vedel som, \u017ee ma chcel opusti\u0165. „Necho\u010f. Osta\u0148. Pros\u00edm,“ \u017eobral som v polosp\u00e1nku, a ke\u010f som znova poc\u00edtil hmotnos\u0165 jeho tela na posteli, zaspal som.<\/div>\n
<\/p>\n

* * * * * *<\/strong><\/div>\n

\n

Otvoril som o\u010di, prevalil sa, zaz\u00edval a v hlave si pomaly premietal obrazy z minul\u00e9ho ve\u010dera. H\u013eadel som na strop a n\u00fatil spomienky, aby sa kone\u010dne prestali skr\u00fdva\u0165. Sadol som si a bolestne zasy\u010dal, ke\u010f mi v\u00e1ha tela vrchnej polovice pritla\u010dila na zadok.
„Au,“ zavyl som ako Pumba, ke\u010f ho nie\u010do zabolelo. Vynorili sa mi z\u00e1blesky – biela tabletka, chlap\u00edk pripom\u00ednaj\u00faci modern\u00e9ho vikinga a poriadne drsn\u00e1 \u0161uka\u010dka. Skryl som si tv\u00e1r do r\u00fak, chv\u00ed\u013eu ticho sedel, a nakoniec sa rozhodol, \u017ee zo seba toho Ragnara mus\u00edm zmy\u0165. Pomaly som odkrivkal do k\u00fape\u013ene, osprchoval sa, odstr\u00e1nil zvy\u0161ky make-upu zo v\u010dera, doprial poko\u017eke rann\u00fa v\u00fd\u017eivu v podobe kr\u00e9mu a nah\u00fd, len s vlasmi zabalen\u00fdmi do uter\u00e1ka, som vy\u0161iel na chodbu. Pri ka\u017edom kroku som toho vikinga prekl\u00ednal. Pre\u0161iel som do ob\u00fdva\u010dky, aby som pozdravil Pumbiho. Pribehol, vrtel mini chvostom a vyzeral, akoby sa smial. Dal som mu ra\u0148ajky, \u010derstv\u00fa vodu a i\u0161iel na seba nie\u010do hodi\u0165. Ke\u010f som sa vr\u00e1til do kuchyne, zapol som si potichu r\u00e1dio. Pri pr\u00edprave ra\u0148ajok som si pohmk\u00e1val do rytmu, a potom nanajv\u00fd\u0161 opatrne sadol k stolu. Za\u010dal som pomaly jes\u0165 svoje cere\u00e1lne vlo\u010dky s mliekom a k\u00faskami \u010du\u010doriedok. Z r\u00e1dia sa ozval d\u017eingel: „Radio Berlin, 88.8,“ a hne\u010f po \u0148om in\u0161trument\u00e1lna hudba. Tylerov hlas spieval: „I could stay awake just to hear you breathing***…“ Srdce sa mi na okamih bolestne stiahlo a nie\u010do mi to pripomenulo. Zrazu som za\u010dul, ako sa v mojej k\u00fape\u013eni spl\u00e1chol z\u00e1chod a hne\u010f na to te\u010d\u00facu sprchu. Vystra\u0161ene som pozrel na Pumbu a \u010dakal, \u017ee mi vysvetl\u00ed, KTO je v mojom byte. Chv\u00ed\u013eu som strnulo sedel na mieste, ale nakoniec som pozbieral odvahu a vykukol do chodby. V\u0161imol som si svoje a e\u0161te NIEKOHO top\u00e1nky polo\u017een\u00e9 na kart\u00f3novej krabici. Ur\u010dite som vedel, \u017ee nepozn\u00e1m nikoho s tak\u00fdmi teniskami. Oprel som sa teda o z\u00e1rub\u0148u, hr\u00fdzol si nerv\u00f3zne peru a \u010dakal, kto z k\u00fape\u013ene vylezie.<\/div>\n

\n

K\u013e\u00fa\u010d v z\u00e1mke nakoniec \u0161\u0165ukol, ale ja som nebol pripraven\u00fd na to vidie\u0165 toho, koho som pr\u00e1ve skuto\u010dne videl, vo svojom byte. Bol to Tom. Uter\u00e1k okolo bedier, z cornrows mu kvapkala voda na kr\u00e1sne vypracovan\u00fd trup. Zaryl som nechty do steny a sna\u017eil sa v nej strati\u0165. Zm\u00e4tene som sa na\u0148ho d\u00edval a nech\u00e1pal, \u010do sa v\u010dera vlastne stalo. AKO sa sem dostal?
„R\u00e1nko,“ pozdravil mi a k\u00fdvol.
„Ah – oj,“ odpovedal som rozochvene. „\u010co tu…“
„Na\u0161li sme \u0165a s Tinou, zobrali domov, a potom ma tu s tebou nechala, aby som na teba dal pozor. Rad\u0161ej tej potvore idem hne\u010f vola\u0165, \u017ee si to pre\u017eil,“ vysvetlil mi r\u00fdchlo a zmizol v ob\u00fdva\u010dke. Ostal som ohromene st\u00e1\u0165 na mieste, po\u010d\u00faval, ako Tom telefonoval a v\u0161etko mi v hlave zm\u00e4tene poskakovalo. Nakoniec som sa prin\u00fatil vojs\u0165 k nemu do ob\u00fdva\u010dky.
„D\u00e1\u0161 si ra\u0148ajky?“ op\u00fdtal som sa a nevedel, ako sa k nemu spr\u00e1va\u0165. Bol to ve\u013emi \u010dudn\u00fd pocit vidie\u0165 ho tu po takom dlhom \u010dase. Spr\u00e1val sa ku mne ve\u013emi milo. Akoby sa NI\u010c z toho nestalo. Za\u010d\u00ednal som ma\u0165 tr\u00e9mu z prich\u00e1dzaj\u00faceho rozhovoru s n\u00edm.
„Hm, okay,“ s\u00fahlasil a ja som sa skrytou rados\u0165ou zachvel.
„A \u010do by si chcel?“ vyzvedal som.
„Treb\u00e1rs omeletu,“ usmial sa na m\u0148a a ja som c\u00edtil, ako sa \u010derven\u00e1m. Vedel som, \u017ee to u\u017e bolo za nami, ale ja som si to nikdy celkom nepripustil. Tajne som d\u00fafal, \u017ee som v tom nebol s\u00e1m.
„Dobre,“ vr\u00e1til som mu sp\u00e4\u0165 plach\u00fd \u00fasmev a s bolestiv\u00fdm zasy\u010dan\u00edm, ktor\u00e9 som neudr\u017eal, sa vr\u00e1til do kuchyne.<\/div>\n

\n

Kr\u00e1jal som zeleninu, mie\u0161al vaj\u00ed\u010dka, robil omeletu a mal presne ten ist\u00fd pocit, ako ke\u010f sme e\u0161te boli spolu. Akoby sa v\u00f4bec ni\u010d nezmenilo. C\u00edtil som sa tak POKOJNE, CELISTVO. Vedel som, \u017ee to bolo presne to, \u010do mi tak ve\u013emi ch\u00fdbalo. Vybral som riad, vypol induk\u010dn\u00fd spor\u00e1k a prelo\u017eil omeletu na tanier. Ke\u010f som po\u010dul zav\u0155zga\u0165 stoli\u010dku o podlahu, oto\u010dil som sa a s rados\u0165ou Toma obsl\u00fa\u017eil. Sna\u017eil som sa pritom potl\u00e1\u010da\u0165 boles\u0165, ktor\u00e1 ma s ka\u017ed\u00fdm pohybom pichala v zadku.
„Dobr\u00fa chu\u0165,“ za\u017eelal som mu s \u00fasmevom. Tom po\u010fakoval. Po celom tele ma \u0161teklil ten pr\u00edjemn\u00fd pocit. Opatrne som si sadol na svoje miesto a dojedal svoje ra\u0148ajky. Nikto ni\u010d nevravel a\u017e na moder\u00e1tora v r\u00e1diu.
„St\u00e1le vie\u0161 dobre vari\u0165,“ pochv\u00e1lil ma Tom po chv\u00edli. Vedel som, \u017ee sa znova \u010derven\u00e1m. Pohltili ma rozpaky.
„Uhm, d\u00e1\u0161 si k\u00e1vu?“ sna\u017eil som sa prin\u00fati\u0165 do plynulej konverz\u00e1cie.
„\u017de v\u00e1ha\u0161,“ zasmial sa Tom a ja som sa bleskur\u00fdchle presunul ku k\u00e1vovaru. Nechcel som sa na Toma d\u00edva\u0165, ale bolo HROZNE \u0165a\u017ek\u00e9 nevenova\u0165 mu aspo\u0148 jeden kradm\u00fd poh\u013ead, ke\u010f bol TU a vyzeral TAK kr\u00e1sne. Trocha ma zabolelo pomyslenie na to, \u017ee sa mu bezo m\u0148a asi vodilo lep\u0161ie, ale r\u00fdchlo som to zahnal a polo\u017eil pred neho k\u00e1vu s mliekom a cukrom, ako to mal r\u00e1d. Napil sa a znova jemne usmial. „Ako sa c\u00edti\u0161?“
„Dobre,“ odpovedal som pravdivo.
„Vid\u00edm, \u017ee sa Pumbovi dobre dar\u00ed,“ sto\u010dil poh\u013ead k buldogovi, ktor\u00fd sedel pri stole a \u010dakal, \u017ee sa mu nie\u010do z Tomovej omelety ujde.
„Je to m\u00f4j mil\u00e1\u010dik,“ za\u0161epkal som prec\u00edtene pri poh\u013eade na jeho rozko\u0161n\u00fa, nem\u00fa tv\u00e1r.
„To r\u00e1d po\u010dujem,“ za\u0161epkal Tom, na okamih zachytil m\u00f4j poh\u013ead, a potom pohladkal Pumbiho. „\u010co si v\u010dera vlastne robil?“ op\u00fdtal sa Tom, ke\u010f sa znova vr\u00e1til k ra\u0148ajk\u00e1m. Jeho ot\u00e1zka sp\u00f4sobila, \u017ee sa mi v krku nie\u010do zaseklo.<\/p>\n

„No, ja… si ve\u013emi dobre nespom\u00ednam,“ a pri pomyslen\u00ed na vikinga som sklopil poh\u013ead. Za\u010dal som nerv\u00f3zne premie\u0161ava\u0165 obsah misky. C\u00edtil som na sebe Tomov upren\u00fd poh\u013ead. „Bol som v bare. Nudil som sa. No a potom…“ zavrtel som sa od nervozity a neuvedomil si, \u017ee som e\u0161te st\u00e1le dos\u0165 bo\u013eav\u00fd. Zak\u0148u\u010dal som.
„Ch\u00e1pem. Nemus\u00ed\u0161 u\u017e ni\u010d hovori\u0165,“ za\u010dul som Tomov pich\u013eav\u00fd koment\u00e1r hne\u010f na to a chcel sa prepadn\u00fa\u0165 pod zem. „Chcem t\u00fdm poveda\u0165, \u017ee by si si od NIKOHO nemal bra\u0165 DROGY, Bill,“ vysvetlil v\u00e1\u017enym t\u00f3nom a ja som si zahanbene skryl tv\u00e1r do dlan\u00ed. I\u0161li na m\u0148a vzlyky.
„Ja viem, \u017ee som nemal,“ za\u0161epkal som zni\u010dene a odv\u00e1\u017eil sa pozrie\u0165 Tomovi do o\u010d\u00ed. Nevyzeral nahnevane. Jeho v\u00fdraz nazna\u010doval, \u017ee o m\u0148a mal strach. „U\u017e sa to NIKDY nezopakuje,“ pris\u013e\u00fabil som mu so srdcom a\u017e v krku.
„To d\u00fafam,“ pok\u00fdval hlavou, dal si do \u00fast posledn\u00e9 s\u00fasto a odlo\u017eil pr\u00edbor na tanier. „\u010eakujem,“ usmial sa, oprel o stoli\u010dku a preplietol prsty na bruchu. Nebol som si celkom ist\u00fd, \u010di \u010fakoval za jedlo, alebo ten s\u013eub. V ka\u017edom pr\u00edpade som bol r\u00e1d, \u017ee sa nehneval.
„Nie je za \u010do,“ zobral som tanier a dal ho do um\u00fdva\u010dky. Pomaly mi za\u010dalo doch\u00e1dza\u0165, \u017ee sa asi Tom bude chcie\u0165 vr\u00e1ti\u0165 domov, ale ja som nechcel, aby niekam odch\u00e1dzal. „P\u00f4jde\u0161 so mnou vyven\u010di\u0165 Pumbiho?“ op\u00fdtal som sa ho r\u00fdchlo a Pubma pri slove „vyven\u010di\u0165“ za\u010dal nate\u0161ene poskakova\u0165. Tom sa pri poh\u013eade na\u0148ho za\u010dal ticho smia\u0165
„Jasn\u00e9, \u017ee p\u00f4jdem,“ povedal mazlivo buldogovi, usmieval sa na\u0148ho a za\u010dal sa s n\u00edm \u0161anti\u0165. Vyu\u017eil som situ\u00e1ciu a \u0161iel sa pripravi\u0165. Ke\u010f som sa vr\u00e1til, Tom a Pumba u\u017e obaja \u010dakali poslu\u0161ne pred dverami. Tom mi podal vod\u00edtko.<\/div>\n

\n

„Nechaj si ho,“ usmial som sa na\u0148ho a prem\u00fd\u0161\u013eal o tom, ako dlho bude trva\u0165, k\u00fdm ho zase bude dr\u017ea\u0165. Tom len k\u00fdvol, otvoril dvere a v\u0161etci traja sme spolu vy\u0161li von. Dlho sme i\u0161li ticho a ja som sa ukradomky d\u00edval na jeho pr\u00e1zdnu dla\u0148. Chcel som do nej vk\u013aznu\u0165 a pevne ju stisn\u00fa\u0165, ale nie\u010do ma dr\u017ealo sp\u00e4\u0165.
„Ten poriadne \u0165ah\u00e1,“ skon\u0161tatoval Tom po chv\u00edli a nar\u00fdchlo si ma prezrel. „Ako ho zvl\u00e1da\u0161?“
„Nerob\u00ed to \u010dasto. Mo\u017eno len pr\u00e1ve vyu\u017e\u00edva situ\u00e1ciu,“ odpovedal som mu a myslel si, \u017ee som vlastne vyu\u017e\u00edval situ\u00e1ciu rovnako ako Pumba. Nakoniec, aj ke\u010f bol Pumba dar\u010dek od Toma, predsa len to bol M\u00d4J pes. S \u00fa\u0161krnom som si pomyslel, \u017ee bol tak trochu po mne.
„A… kam ideme?“ uprel Tom poh\u013ead sp\u00e4\u0165 na buldoga.
„M\u00f4\u017eeme \u00eds\u0165 k Spree, ak chce\u0161,“ povedal som nesmelo. Nemyslel som si, \u017ee by so mnou Tom chcel tr\u00e1vi\u0165 viac \u010dasu, ne\u017e bolo potrebn\u00e9, ale s\u00fahlasil, a tak som sa neubr\u00e1nil \u00fasmevu. „Ako ide \u0161kola?“ op\u00fdtal som sa ho po \u010dase.
„Je to \u0165a\u017ek\u00e9, ale d\u00e1 sa to zvl\u00e1dnu\u0165. Mus\u00edm dodr\u017eiava\u0165 re\u017eim – dos\u0165 spa\u0165, u\u010di\u0165 sa, pravidelne jes\u0165,“ vysvet\u013eoval mi Tom svoj denn\u00fd re\u017eim.
„A \u010do rob\u00ed\u0161 cez v\u00edkend?“
„Idem do posilky, posedie\u0165 s kamo\u0161mi a tak,“ pokr\u010dil ramenami. „A \u010do ty?“ pozrel sa na m\u0148a. Zdalo sa, \u017ee jeho \u017eivot bol dokonal\u00fd a m\u00f4j bol tak…
„V\u00f4bec ni\u010d sa nezmenilo,“ odpovedal som a sklopil poh\u013ead.
„Uhm, nechod\u00ed\u0161 na v\u00fd\u0161ku? Tina vravela, \u017ee \u0165a prijali,“ poznamenal a ja som len pokr\u00fatil hlavou, \u017ee nikde ne\u0161tudujem. „Pre\u010do, Bill? PRE\u010cO si sa na to VYKA\u0160\u013dAL? Myslel som si, \u017ee TO nechce\u0161 robi\u0165 cel\u00fd \u017eivot a teraz hovor\u00ed\u0161 presn\u00fd OPAK?“ hovoril r\u00fdchlo a znel pritom hrozne na\u0161tvane.
„Tak som sa na to VYSRAL. NO A?“ pozrel som sa na\u0148ho a c\u00edtil sa nahnevane, preto\u017ee ma o\u010dividne znova odsudzoval. NECH\u00c1PAL, \u017ee ma rozchod s n\u00edm TOT\u00c1LNE zruinoval? \u017de ma to tr\u00e1pi aj TERAZ? Skuto\u010dne na v\u0161etko medzi nami len tak ZABUDOL? Samozrejme! Mal svoj dokonal\u00fd \u017eivot v Mn\u00edchove – \u0161kolu, posilku, nov\u00fdch kamo\u0161ov… Pre\u010do by sa mal zauj\u00edma\u0165 o to, ako tu \u017eijem, \u010do rob\u00edm, \u010do c\u00edtim…<\/div>\n

\n

„Bill, nemyslel som to TAK,“ povedal zrazu ospravedl\u0148uj\u00faco a sna\u017eil sa ma rukou jemne obja\u0165 okolo p\u00e1sa.
„Nechaj ma,“ odsko\u010dil som od neho ubl\u00ed\u017eene. „Viem, \u010do som hovoril. Viem, \u010do ROB\u00cdM. Nemus\u00ed\u0161 mi to vyhadzova\u0165 na o\u010di e\u0161te aj TY,“ dod\u00e1val som na\u0161tvane a c\u00edtil sa pritom ako posledn\u00e1 \u0161pina. Znova sa medzi nami v\u0161etko r\u00facalo a to som si myslel, \u017ee by sme mohli by\u0165 znova ASPO\u0147 priatelia. Trhalo mi to srdce, a ke\u010f som zrazu zbadal lavi\u010dku, rad\u0161ej som si sadol. Uprene som sa d\u00edval na chodn\u00edk, sk\u00famal jeho \u0161trukt\u00faru. Sna\u017eil som sa nemyslie\u0165 na to, \u017ee si Tom sadol hne\u010f ved\u013ea, \u017ee ma objal okolo ramien, \u017ee si zaboril tv\u00e1r do mojich vlasov, \u017ee som c\u00edtil jeho tepl\u00fd dych na krku. Ticho som vzlykol.
„Billy, nepla\u010d. Nechcel som ti t\u00fdm ni\u010d vy\u010d\u00edta\u0165. Len mi to vyk\u013azlo, preto\u017ee… Myslel som si, \u017ee si u\u017e bol na dobrej ceste. Te\u0161il som sa z toho a zrazu som sa dozvedel, \u017ee sa ni\u010d nezmenilo,“ \u0161epkal a znel sklamane. To bolelo e\u0161te viac, akoby mi za\u010dal nad\u00e1va\u0165 do kuriev. Trocha sa so mnou zak\u00fdval zo strany na stranu a u\u017e ni\u010d nepovedal.
„Som straten\u00fd. Tak\u00fd straten\u00fd,“ priznal som sa, ke\u010f som objavil svoj hlas, a Tom sa na m\u0148a zbl\u00edzka zah\u013eadel. Zotrel mi slzy, jemne sa usmial. H\u013eadeli sme si uprene do o\u010d\u00ed a ja som c\u00edtil nevidite\u013en\u00fa silu, ktor\u00e1 ma k nemu pritiahla. Spojil som na\u0161e pery a slastne privrel vie\u010dka nad sladkou chu\u0165ou jeho \u00fast. Neh\u00fdbal som perami, len sme sa nimi dot\u00fdkali. Tom mi v\u00e1havo zaboril prsty do vlasov, pritiahol si ma a po chv\u00edli na\u0161p\u00falil pery proti mojim. Polo\u017eil som mu ruky na chrb\u00e1t, pritisol sa k nemu a opl\u00e1cal mu ne\u017en\u00e9 pohyby. Po chv\u00edli som mu dovolil vst\u00fapi\u0165. Jazykom pomaly sk\u00famal cel\u00e9 moje \u00fasta. V hrudi mi vybuchol oh\u0148ostroj \u0161\u0165astia a l\u00e1sky. Sedeli sme na lavi\u010dke a bozk\u00e1vali sa nekone\u010dne dlho, ale ani jeden z n\u00e1s nebol schopn\u00fd odtiahnu\u0165 sa. Zrazu v\u0161ak Tomovi vo vrecku zazvonil mobil. Po\u010dul som, ako mi frustrovane zavzdychal do \u00fast. Jeho ruka zmizla z mojich vlasov, ale neodtiahol sa. Mobil v\u0161ak \u010falej z\u00farivo zvonil a on sa s ospravedlnen\u00edm v o\u010diach odtiahol.<\/p>\n

„Hal\u00f3,“ prilo\u017eil si k uchu svoj iPhone a ja som sa mu nosom zaboril do hrude. Sna\u017eil som sa nena\u010d\u00fava\u0165 slab\u00e9mu hl\u00e1sku, ktor\u00fd bolo zo sl\u00fachadla po\u010du\u0165. „Ehm, ja som teraz v Berl\u00edne. Nie, neviem, kedy sa vr\u00e1tim,“ hovoril Tom do telef\u00f3nu r\u00e1zne. Tak nejako som z jeho v\u00fdrazu a hlasu v telef\u00f3ne pochopil, \u017ee telefonoval s nejakou \u017eenou. Ur\u010dite to NEBOLA jeho matka a rozhodne ZNELA na\u0161tvane. Bolestne som sa na\u0148ho zah\u013eadel a odtiahol sa. Tom ma v\u0161ak chytil za ruku a pok\u00fdval hlavou, aby som nerobil pred\u010dasn\u00e9 z\u00e1very. Tak som ho len ml\u010dky sledoval a predych\u00e1val boles\u0165. „Okay, okay. Neboj sa. Ur\u010dite sa ozvem. Maj sa,“ zlo\u017eil a skryl mobil do vrecka.
„Kto je to? \u0160uk\u00e1\u0161 s \u0147OU? Je to tvoja PTIARE\u013dKA?“ vyletel som na\u0148ho okam\u017eite a takmer pritom ja\u010dal. Tak neskuto\u010dne som na t\u00fa sliepku \u017eiarlil a u\u017e teraz som ju z celej du\u0161e nen\u00e1videl. Uvedomoval som si, \u017ee to bolo smie\u0161ne. JA som nemal pr\u00e1vo \u017eiarli\u0165. A hlavne mu nemal vy\u010d\u00edta\u0165 to, \u017ee s niek\u00fdm MRDAL, ale nedok\u00e1zal som to v sebe udr\u017ea\u0165.
„Bill, upokoj sa,“ chytil ma Tom za ramen\u00e1 a jemne mi palcami hladkal poko\u017eku.
„AKO sa m\u00e1m UPOKOJI\u0164?! KTO je ONA?!“ zaja\u010dal som a vzlykol. Pomyslenie na to, \u017ee sa ho niekto dot\u00fdkal po cel\u00fd ten \u010das, \u010do som s n\u00edm nebol, ma ni\u010dilo.
„Je to… Pozri, neviem \u010do JE, ale viem \u010do NIE JE,“ odpovedal mi vyh\u00fdbavo.
„Tak\u017ee ju MRD\u00c1\u0160,“ okomentoval som zlomene. Ten FAKT bol nad slnko jasnej\u0161\u00ed ako jedin\u00fd.
„Ob\u010das,“ priznal Tom nakoniec a ja som c\u00edtil, \u017ee ak sa nie\u010do nestane, tak o chv\u00ed\u013eu vybuchnem. „Ale NI\u010c to neznamen\u00e1. Je to LEN sex,“ ubezpe\u010doval ma.<\/p>\n

„Pre\u010do… PRE\u010cO mi to hovor\u00ed\u0161? JA… Miluje\u0161 ma e\u0161te aspo\u0148 TROCHA?“ d\u00edval som sa na\u0148ho a z\u00fafalo prosil nebesia, aby povedal \u00e1no.
„Uhm, ja… Ur\u010dite,“ zav\u00e1hal na okamih, ale nakoniec to znelo rozhodne. Trochu mi t\u00fdm urobil rados\u0165, ale st\u00e1le to celkom nevymazalo boles\u0165 z jeho nepr\u00edjemn\u00e9ho priznania.
„A \u010do bude teraz?“ za\u0161epkal som, ke\u010f si ma k sebe pritiahol a silno ma objal.
„Netu\u0161\u00edm,“ zamumlal mi do vlasov.
„Pros\u00edm, vr\u00e1\u0165 sa do Berl\u00edna, Tomi,“ prosebne som sa na\u0148ho zah\u013eadel a pohladkal ho kon\u010dekmi prstov po tv\u00e1ri. Smutne sa na m\u0148a d\u00edval a ja som c\u00edtil, ako mi srdce spoma\u013eovalo. „Budeme spolu \u0161\u0165astn\u00ed. Tak ako predt\u00fdm,“ presvied\u010dal som ho a sna\u017eil sa v \u0148om vyvola\u0165 spomienky v n\u00e1deji, \u017ee ma mo\u017eno bude chcie\u0165 vzia\u0165 sp\u00e4\u0165.
„To NEBUDE fungova\u0165,“ priznal. „NEM\u00d4\u017dEM teraz prest\u00fapi\u0165. \u010co by som povedal rodi\u010dom? TRVAL som na tom, \u017ee chcem \u00eds\u0165 na \u0161kolu do Mn\u00edchova a dar\u00ed sa mi tam. Nepochopili by to. Naviac viem PRIVE\u013dMI dobre, \u017ee… nezvl\u00e1dam tvoju pr\u00e1cu, Bill. Neodk\u00e1\u017eem sa s t\u00fdm zmieri\u0165. Ah, kurva…“ skryl si tv\u00e1r do dlan\u00ed a pri poh\u013eade na\u0148ho mi bolo jasn\u00e9, \u017ee bol minim\u00e1lne tak rozpolten\u00fd ako ja.
„Tomi,“ oslovil som ho ne\u017ene a chytil ho za ruky. Pozrel sa na m\u0148a a vyzeral presne ako Pumbi, ke\u010f nie\u010do VE\u013dMI chcel. Srdce sa mi z toho zachvelo. „Nechcem u\u017e by\u0165 BEZ TEBA,“ priznal som sa mu ticho a dal do t\u00fdch slov v\u0161etko, \u010do som k nemu c\u00edtil.
„Ja viem. Ani ja nechcem by\u0165 BEZ TEBA,“ odpovedal \u00faprimne. „Ale neviem, \u010do m\u00e1m robi\u0165. Som… \u00faplne zablokovan\u00fd.“<\/p>\n

„Vyka\u0161li sa na T\u00da… kravu. Bu\u010f znova so mnou, pros\u00edm. NEMYSLI na to, \u010do rob\u00edm. U\u017e to NEBUDE trva\u0165 dlho. S\u013eubujem, \u017ee za tebou budem chodi\u0165 KA\u017dD\u00dd v\u00edkend, Tomi,“ naliehal som na\u0148ho. D\u00fafal, \u017ee ho presved\u010d\u00edm a chcel som, aby vedel, \u017ee som ka\u017ed\u00e9 jedno slovo NAOZAJ myslel \u00faprimne.
„To nie je tak\u00e9 \u013dAHK\u00c9,“ bolestne zastonal. „Mus\u00ed\u0161 si najprv urobi\u0165 \u0160KOLU, n\u00e1js\u0165 NORM\u00c1LNU pr\u00e1cu a ja… B\u00fdvam e\u0161te st\u00e1le na INTR\u00c1KU. Nem\u00f4\u017eem si tam vodi\u0165 n\u00e1v\u0161tevy,“ vysvetlil mi svoju situ\u00e1ciu. „Nemysli si, \u017ee by som to v\u0161etko s tebou znova nechcel. Zobral by som to v\u0161etko hne\u010f sp\u00e4\u0165, ale… Kurva, uvedomujem si, \u017ee si zasl\u00fa\u017ei\u0161 VIAC, ne\u017e ti teraz m\u00f4\u017eem da\u0165. Chce to \u010cAS,“ dodal a hladkal ma pritom po tv\u00e1ri. Miloval som to, ke\u010f povedal, \u017ee to v\u0161etko chcel sp\u00e4\u0165, ale z\u00e1rove\u0148 to nen\u00e1videl, preto\u017ee chcel znova \u010cAS.
„Ja to u\u017e bez teba NEZVL\u00c1DAM, Tomi. POTREBUJEM \u0164A. Pros\u00edm… Pom\u00f4\u017ee\u0161 mi? Bude\u0161 znova so mnou? Vyrie\u0161ime SPOLU v\u0161etky probl\u00e9my?“ op\u00fdtal som sa ho nakoniec a s boles\u0165ou \u010dakal, \u010do mi na to odpovie. Pomaly som sa za\u010dal pripravova\u0165 na najhor\u0161ie, lebo som si tak nejako uvedomoval, \u017ee kone\u010dn\u00e9 rozhodnutie nebolo LEN na mne. Tom u\u017e moje stanovisko poznal. Videl som, ako sa hlboko zamyslel a tuho prem\u00fd\u0161\u013eal. Trvalo to ve\u013emi dlho. Vyu\u017eil som teda situ\u00e1ciu a znova sa k nemu jemne prit\u00falil. Na\u0161\u0165astie ma od seba neodstr\u010dil a silno ma objal. Tajne som d\u00fafal, \u017ee mu moja bl\u00edzkos\u0165 pom\u00f4\u017ee, aby sa rozhodol pre N\u00c1S.
„Mysl\u00edm, \u017ee by sme mohli by\u0165 SPOLU. Aspo\u0148 v lete, k\u00fdm som tu,“ za\u0161epkal po dlhej dobe a mne sa rozb\u00fachalo srdce. Pozrel som sa na\u0148ho s n\u00e1dejou, ale t\u00e1 potom trocha pohasla.
„To s\u00fa LEN dva mesiace,“ za\u0161epkal som sklamane. Uvedomoval som si, \u017ee to bolo viac, ne\u017e by som si od Toma zasl\u00fa\u017eil, ale neodpustil som si to. Musel som by\u0165 sebeck\u00fd.
„VIAC ti zatia\u013e nem\u00f4\u017eem da\u0165,“ povzdychol si a smutne na m\u0148a pozeral.<\/div>\n

\n

„Ja viem,“ usmial som sa na\u0148ho trocha a zamyslel sa. Moja myse\u013e okam\u017eite zabl\u00fadila k \u017eene, s ktorou ned\u00e1vno telefonoval. Nedok\u00e1zal som sa ubr\u00e1ni\u0165 strachu, \u017ee by sa po\u010das pobytu v Mn\u00edchove mohlo sta\u0165 v\u0161eli\u010do. V momente mi napadlo, \u017ee by sa mohol do niekoho zamilova\u0165, a potom by som ho u\u017e nikdy znova nevidel. U\u017e len pri pomyslen\u00ed na to sa mi s\u0165ahoval \u017eal\u00fadok boles\u0165ou. „M\u00e1\u0161 JU r\u00e1d?“ vypadlo zo m\u0148a zrazu.
„Nebu\u010f smie\u0161ny,“ zamra\u010dil sa.
„Ako vyzer\u00e1?“ op\u00fdtal som sa a nech\u00e1pal, pre\u010do som to zrazu chcel tak ve\u013emi vedie\u0165.
„Vysok\u00e1, \u0161t\u00edhla, \u010diernovlas\u00e1…“ popisoval ju a \u010dervenal sa pritom. Obaja sme si v tej chv\u00edli uvedomili, \u017ee sa podobala na m\u0148a. Trochu ma to upokojilo, ale na druhej strane…
„Je LEP\u0160IA ako ja?“ vyzvedal som \u010falej.
„Ani n\u00e1hodou,“ priznal Tom ticho, usmial sa a kr\u00e1tko ma pobozkal. Ke\u010f sa znova odtiahol, potvrdil tak moje rozhodnutie, \u017ee som v\u0161etok ten risk CHCEL podst\u00fapi\u0165. Tom za to v\u0161etko ROZHODNE st\u00e1l. CHCEL som to sk\u00fasi\u0165 znova, ale samozrejme len s jeho s\u00fahlasom.
„Tomi, chcel by som by\u0165 znova tvoj\u00edm priate\u013eom. Hoci len na p\u00e1r mesiacov v roku. S\u013eubujem, \u017ee sa nebudem hneva\u0165, ak bude\u0161 v Mn\u00edchove spa\u0165 s in\u00fdmi okrem m\u0148a. Prisah\u00e1m, \u017ee si ZNOVA pod\u00e1m prihl\u00e1\u0161ku, do\u0161tudujem, a potom chcem by\u0165 UR\u010cITE u\u017e LEN tvoj,“ predniesol som zrazu ve\u013emi r\u00fdchlo a on ma pritom pozorne sk\u00famal poh\u013eadom. Zdalo sa, \u017ee moju dlh\u00fa v\u00fdpove\u010f Tom e\u0161te len pomaly spracov\u00e1val a prehodnocoval. V tichosti som nap\u00e4to o\u010dak\u00e1val jeho odpove\u010f.<\/p>\n

„Ak to v\u0161etko mysl\u00ed\u0161 FAKT v\u00e1\u017ene a V\u0160ETKO do bodky SPLN\u00cd\u0160, tak budem r\u00e1d znova s tebou,“ povedal, pohladkal ma a ja som nad\u0161ene prik\u00fdvol. „S\u013e\u00fab, \u017ee ma ob\u010das nav\u0161t\u00edvi\u0161 a odvedie\u0161 si ma na hotel,“ dodal a u\u0161krnul sa. V o\u010diach mu \u0161\u0165astne zaiskrilo a ja som sa neubr\u00e1nil \u0161irok\u00e9mu \u00fasmevu.
„TOMI!“ hodil som sa na\u0148ho a bez ostychu ho hlboko bozk\u00e1val.
„Uhm,“ zamru\u010dal zrazu a jemne sa odtiahol. Oprel si \u010delo o moje a ja som zrazu vedel, \u017ee to e\u0161te nebolo v\u0161etko a \u017ee mi chcel poveda\u0165 e\u0161te nie\u010do. C\u00edtil som, \u017ee TO nie\u010do bolo asi NAJD\u00d4LE\u017dITEJ\u0160IE. „Viem, \u017ee ma tvoja PR\u00c1CA bude tr\u00e1pi\u0165, a preto prisah\u00e1m, \u017ee sa spomienku na \u0148u pok\u00fasim vymaza\u0165. Potrebujem ale, aby si sa tej T\u00c9ME predo mnou vyh\u00fdbal,“ po\u017eiadal ma po\u0161epky a ja som k\u00fdvol, \u017ee naozaj budem. „Fajn. Mysl\u00edm, \u017ee teraz u\u017e m\u00f4\u017ee\u0161 k\u013eudne pokra\u010dova\u0165,“ usmial sa a s\u00e1m si ma jemne pritiahol, aby mi venoval jeden zo svojich extra ne\u017en\u00fdch a l\u00e1skypln\u00fdch pusiniek, z ktor\u00fdch sa mi v\u017edy \u0161\u0165ast\u00edm zachvelo srdce.<\/div>\n

\n

KONIEC (?)<\/strong><\/div>\n

\n

* I Don’t Want to Miss a Thing – nechcem strati\u0165 ani chv\u00ed\u013eu
*INSIDIOUS – nen\u00e1padne a pomaly zra\u0148uj\u00face
*** I could stay awake just to hear you breathing – mohol by som osta\u0165 hore len preto, aby som \u0165a po\u010dul d\u00fdcha\u0165<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories Mil\u00ed \u010ditatelia a \u010ditate\u013eky, chcela by som sa v\u00e1m v\u0161etk\u00fdm kr\u00e1sne po\u010fakova\u0165 za v\u0161etky koment\u00e1re a v\u00e1\u0161 \u010das, ktor\u00fd ste tomuto m\u00f4jmu v\u00fdtvoru obetovali. Va\u0161e koment\u00e1re mi v\u017edy pomohli n\u00e1js\u0165 v sebe chu\u0165 a vzpruhu na to, aby som pokra\u010dovala<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[],"class_list":["post-1219","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-government-hooker"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1219","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1219"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1219\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1219"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1219"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1219"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}