{"id":1247,"date":"2017-05-26T16:00:00","date_gmt":"2017-05-26T15:00:00","guid":{"rendered":"http:\/\/twincestblog.cz\/?p=1240"},"modified":"2017-05-26T16:00:00","modified_gmt":"2017-05-26T15:00:00","slug":"government-hooker-14","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/2017\/05\/26\/government-hooker-14\/","title":{"rendered":"Government Hooker 14."},"content":{"rendered":"
autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n
<\/div>\n
\"\"<\/div>\n
<\/div>\n
I Can’t Face My Broken Heart*<\/strong><\/div>\n
\n

Cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 som sa musel prem\u00e1ha\u0165 k tomu, aby som \u010doko\u013evek urobil. Bol som ako zombie. Chcel som len ticho le\u017ea\u0165 v temnej izbe a t\u00fali\u0165 sa k Pumbimu, mojej jedinej l\u00e1ske, ktor\u00e1 mi e\u0161te ostala. Od toho ve\u010dera, ke\u010f ma Tina na\u0161la, ostala. Starala sa o m\u0148a, ven\u010dila Pumbu… A ja som na \u0148u neprehovoril ani jedno slovo.
„Tak. A dos\u0165!“ vo\u0161la zrazu do sp\u00e1lne. St\u00e1la vo dver\u00e1ch s rukami v bok. „Okam\u017eite pohni zadkom a ok\u00fap sa,“ pozrela sa na m\u0148a pr\u00edsne a uk\u00e1zala pritom rukou na dvere oproti. Pokr\u00fatil som hlavou a zaboril si tv\u00e1r do srsti na Pumbiho krku. Nahlas zanad\u00e1vala a na\u0161tvane dupaj\u00fac nohami pre\u0161la cez izbu. Po\u010dul som ako odtiahla z\u00e1vesy a otvorila okno. Zaprotestoval som slab\u00fdm k\u0148u\u010dan\u00edm. „Nem\u00f4\u017ee\u0161 tu len tak le\u017ea\u0165,“ pripomenula mi trocha jemnej\u0161ie, ke\u010f si ku mne prisadla. Pohladkala ma po vlasoch. Zachytil som jej poh\u013ead, oto\u010dil sa a nahlas povzdychol.
„A \u010cO m\u00e1m pod\u013ea teba robi\u0165?“ ozval som sa tich\u00fdm, chrap\u013eav\u00fdm hlasom.
„No vida, ty vie\u0161 rozpr\u00e1va\u0165,“ usmiala sa a potom znova zv\u00e1\u017enela. „Chce\u0161 mi u\u017e poveda\u0165, \u010do sa stalo?“
„Asi,“ zav\u00e1hal som. Uvedomil som si, \u017ee som to niekomu POTREBOVAL poveda\u0165. Sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r… Aj tak by sa to dozvedela. „Potrebuje… PAUZU,“ odpovedal som sucho.
„A preto tu tak cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 skuv\u00ed\u0148a\u0161? Bill, prep\u00e1na, je to PAU – ZA. Nerozi\u0161li ste sa,“ zalomila Tina rukami.<\/div>\n

\n

„Keby si ho videla…“ za\u0161epkal som zni\u010dene. St\u00e1le to HROZNE bolelo, ale prekvapivo som u\u017e aspo\u0148 neplakal.
„Pre\u010do? \u010co sa stalo?“ zamra\u010dila sa na m\u0148a trocha.
„T – T…“ meno TOM sa mi bolestne zasek\u00e1valo v krku. „Stretol klienta. Vrazil mu a potom u\u0161iel,“ vyl\u00ed\u010dil som jej stru\u010dne, \u010do sa stalo. Tina s\u010dervenela a vyzerala pritom ohromene. „ON ti nepovedal, \u010do…“ za\u010dudoval som sa, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee doteraz o ni\u010dom z toho, \u010do sa stalo, ani len netu\u0161ila.
„Volala som mu. P\u00edsala. Nehovor\u00ed so mnou,“ pokr\u00fatila pritom hlavou.
„Mus\u00ed sa c\u00edti\u0165 hrozne,“ za\u0161epkal som a zakryl si rukou o\u010di. Ve\u013emi som sa za seba hanbil.
„Asi vid\u00ed\u0161, \u017ee som tak trochu mimo z toho, \u010do si mi teraz povedal, a to spolu nechod\u00edme. Ale… Ke\u010f \u0165a prosil o \u010das, tak mu ho proste daj, Bill,“ ute\u0161ovala ma a ja som si spomenul na to, ako ma Tom prosil o trpezlivos\u0165. Mo\u017eno si myslel, \u017ee to zvl\u00e1dne, \u017ee ma e\u0161te nechce pusti\u0165 k vode.
„M\u00e1\u0161 pravdu,“ zachytil som jej poh\u013ead a slabo sa usmial, ke\u010f som z jej slov poc\u00edtil iskri\u010dku n\u00e1deje.
„To rada po\u010dujem,“ usmiala sa.<\/div>\n

<\/strong><\/div>\n
\n

* * * * * *<\/strong><\/div>\n
\n

Tina \u0161la na chv\u00ed\u013eu za Kevinom a s\u013e\u00fabila, \u017ee sa do ve\u010dera ur\u010dite vr\u00e1ti. Nedr\u017eal som ju. Rozhodol som sa, \u017ee si jej rady vezmem k srdcu. Sna\u017eil som sa pomaly nabehn\u00fa\u0165 sp\u00e4\u0165 na star\u00fa ko\u013eaj a za\u010dal t\u00fdm, \u017ee som Pumbiho vzal na prech\u00e1dzku. Uvedomil som si, \u017ee mi pohyb na \u010derstvom vzduchu pom\u00e1hal myslie\u0165 viac pozit\u00edvne. Preto som sa do pr\u00e1zdneho bytu rozhodne nepon\u00e1h\u013eal. Vy\u0161li sme s Pumbom a\u017e hore k chodn\u00edku, ktor\u00fd lemoval rieku Spree. Chv\u00ed\u013eu sme sa prech\u00e1dzali a potom som ho pustil z vod\u00edtka. Sadol som si na lavi\u010dku a sledoval ho pobehova\u0165. Zrazu pribehol a v papuli dr\u017eal haluz. Za\u010dudoval som sa, kde ju nabral, ale za\u010dal som mu ju h\u00e1dza\u0165. Neskuto\u010dne dobre som sa s n\u00edm zab\u00e1val, ke\u010f som k\u00fatikom oka zachytil tie\u0148. Obzrel som sa.
„\u010cau,“ pozdravil ma Benjamin, „m\u00e1\u0161 vo\u013en\u00e9?“ usmial sa a pok\u00fdval hlavou smerom k lavi\u010dke. Na okamih som zav\u00e1hal, ale nakoniec som sa posunul, aby som mu spravil miesto. „Dlho sme sa nevideli,“ u\u0161krnul sa na m\u0148a a obo\u010die mu pritom jemne vysko\u010dilo nahor. K\u00fdvol som hlavou, ke\u010f som si uvedomil, \u017ee som ho od rozl\u00fa\u010dkovej party v tre\u0165om ro\u010dn\u00edku nevidel. „V\u00f4bec si sa nezmenil. Si st\u00e1le kus,“ sna\u017eil sa mi zalichoti\u0165, ale ja som nemal n\u00e1ladu.
„V\u010faka,“ oto\u010dil som sa sp\u00e4\u0165 k Pumbimu, aby som mu mohol znova hodi\u0165 vetvi\u010dku.
„Tvoj?“ op\u00fdtal sa a uk\u00e1zal na m\u00f4jho buldoga. K\u00fdvol som. „Zd\u00e1 sa mi to, alebo dnes nie si vo svojej ko\u017ei?“ okomentoval moje spr\u00e1vanie.
„Ka\u017ed\u00fd sa ob\u010das c\u00edti na hovno. Dokonca aj ja,“ pripomenul som mu a zachytil jeho sk\u00famav\u00fd poh\u013ead.<\/div>\n

\n

„Okay,“ povzdychol si, zah\u013eadel sa pred seba a potom znova sp\u00e4\u0165 na m\u0148a. „Vid\u00edm, \u017ee nie si v n\u00e1lade, tak rad\u0161ej idem,“ zdvihol sa na odchod. N\u00e1hle ma znova po dlhom \u010dase premkol ten NECHCEM BY\u0164 S\u00c1M pocit.
„Ehm, m\u00f4\u017ee\u0161 pokojne zosta\u0165, ak chce\u0161,“ povedal som r\u00fdchlo bez toho, aby som si to uvedomil. Ke\u010f si v\u0161ak Benjamin znova sadol, bolo u\u017e neskoro, aby som to mohol vr\u00e1ti\u0165 sp\u00e4\u0165.
„Chod\u00ed\u0161 sem \u010dasto?“ pok\u00fasil sa o nadviazanie rozhovoru a m\u0148a pote\u0161ilo, \u017ee sa u\u017e nepozeral tak ako predt\u00fdm. T\u00f3n jeho hlasu bol celkom norm\u00e1lny. Ni\u010d u\u017e nenazna\u010dovalo tomu, \u017ee by sa o nie\u010do pok\u00fa\u0161al, a tak som sa trochu uvo\u013enil.
„Ob\u010das. A ty?“ Jemne sa na m\u0148a usmial a potom na Pumbu, ktor\u00fd k nemu medzi \u010dasom pribehol a za\u010dal ho o\u0148uch\u00e1va\u0165.
„B\u00fdvam nieko\u013eko blokov odtia\u013eto. A ty? B\u00fdva\u0161 tu niekde?“ odpovedal a hladkal pritom Pumbiho.
„Asi tri\u0161tvrte hodiny pe\u0161o,“ kr\u00e1tko som sa na\u0148ho usmial, lebo som si uvedomil, \u017ee sa ku mne vlastne spr\u00e1val ve\u013emi milo.
„Ako sa vol\u00e1?“ op\u00fdtal sa, ke\u010f sa znova pozrel na psa.
„Pumba,“ odpovedal som a tie\u017e som sa na\u0148ho pozrel. Vyzeral u\u017e trocha unavene. Vedel som, \u017ee je \u010das \u00eds\u0165 domov, a tak som sa k nemu natiahol a pripol mu vod\u00edtko.
„M\u00f4\u017eem \u0165a k\u00fasok odprevadi\u0165?“ op\u00fdtal sa Benjamin, ke\u010f som vstal, a ja som s\u00fahlasil. Pomaly sme sa prech\u00e1dzali a nen\u00fatene spolu hovorili. Cesta ubiehala celkom r\u00fdchlo a ja som si ani neuvedomil, \u017ee zrazu stoj\u00edm pred svoj\u00edm bytov\u00fdm domom, a\u017e do chv\u00edle, k\u00fdm sa Benjamin neop\u00fdtal: „Tak tu b\u00fdva\u0161?“<\/div>\n

\n

„Uhm,“ odpovedal som mu na to a vytiahol z vrecka k\u013e\u00fa\u010de od bytu.
„Po\u010dul som u\u017e o t\u00fdch bytoch. Je to vcelku dobr\u00e1 \u0161tvr\u0165,“ hovoril zamyslene a prezeral si fas\u00e1du. „Matka rob\u00ed v realitke,“ vysvetlil mi, odkia\u013e to v\u0161etko vedel, ke\u010f sa na m\u0148a znova pozrel. Usmial sa a ja som prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010di u\u017e je Tina doma. Skontroloval som mobil a pomyslel si, \u017ee by mi ur\u010dite dala vedie\u0165, keby sa vr\u00e1tila. Preto som zav\u00e1hal nad t\u00fdm, \u010di by som ho mal pozva\u0165 hore.
„Uhm, a ty… D\u00e1\u0161 si k\u00e1vu?“ op\u00fdtal som sa ho zrazu a nerv\u00f3zne si zahryzol do pery.
„R\u00e1d,“ zasmial sa.
„Okay, tak…“ povzdychol som si a otvoril mu dvere. Benjamin vo\u0161iel, po\u010dkal na m\u0148a a potom sme vo\u0161li do m\u00f4jho bytu. Uk\u00e1zal som mu, kde je kuchy\u0148a a nar\u00fdchlo Pumbimu o\u010distil labky e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e som sa k nemu pridal.
„Je to pekne priestorn\u00e9,“ rozhliadal sa Benjamin.
„Sprav\u00edm ti espresso?“ op\u00fdtal som sa ho a on k\u00fdvol. Potom sa zdvihol a pre\u0161iel k oknu, aby si pozrel v\u00fdh\u013ead. Zdalo sa, \u017ee ho lokalita celkom o\u010darila. „Nevedel som, \u017ee m\u00e1\u0161 tak\u00fd z\u00e1ujem o reality,“ preru\u0161il som ticho, ke\u010f som mu podal k\u00e1vu. „Mlieko? Cukor?“ op\u00fdtal som sa ho, ke\u010f si k\u00e1vu prebral.
„\u010eakujem, k\u00e1va je v pohode,“ usmial sa na m\u0148a a odpil si. „Je to dobr\u00fd biznis. To\u010d\u00ed sa tam ve\u013ea prachov. A hlavne tu, v Berl\u00edne,“ odpovedal mi na ot\u00e1zku. Zrazu som Benjamina za\u010dal vn\u00edma\u0165 z celkom in\u00e9ho uhla poh\u013eadu. N\u00e1hle som si pripadal akosi zvl\u00e1\u0161tne. „Keby som mal prachy, ur\u010dite by som ich do nie\u010doho tak\u00e9ho vrazil. Bol by to dobr\u00fd obchod,“ preru\u0161il moje my\u0161lienky a ja som poh\u013eadom zachytil, ako si znova obzrel byt.<\/div>\n

\n

„Ur\u010dite sa na teba obr\u00e1tim, ke\u010f budem nejak\u00fd potrebova\u0165,“ usmial som sa na\u0148ho, ke\u010f sa na\u0161e poh\u013eady znova stretli.
„To by som ti odpor\u00fa\u010dal,“ zasmial sa ticho. „Kde m\u00e1\u0161 rodi\u010dov?“ op\u00fdtal sa ma zrazu.
„B\u00fdvam tu s\u00e1m,“ priznal som sa mu a napil sa.
„S\u00e1m?“ za\u010dudoval sa a ja som zav\u00e1hal, \u010do mu na to odpoveda\u0165. „No, vlastne je to tvoja vec,“ sna\u017eil sa zrazu od svojej predch\u00e1dzaj\u00facej ot\u00e1zky di\u0161tancova\u0165 a ja som bol r\u00e1d, \u017ee za m\u0148a ten mal\u00fd probl\u00e9m vyrie\u0161il. Sledoval som, ako do seba hodil zbytok k\u00e1vy a polo\u017eil \u0161\u00e1lku na linku. „Bola fakt super,“ pochv\u00e1lil moju k\u00e1vu a pomaly sa ku mne pribl\u00ed\u017eil. Podvedome som ust\u00fapil, ale nakoniec som narazil chrbtom do chladni\u010dky.
„Uhm, Benjamin, pros\u00edm, nerob to,“ zaprotestoval som, ke\u010f ma chytil za boky a pritla\u010dil. Uvedomil som si, \u017ee ma to v\u00f4bec nevzru\u0161uje.
„Myslel som si, \u017ee si si to chcel zopakova\u0165,“ za\u0161epkal mi do ucha a za\u010dal ma bozk\u00e1va\u0165 na krku. Zm\u00e4tene som za\u017emurkal, preto\u017ee som sa k nemu spr\u00e1val celkom oby\u010dajne, a ur\u010dite som vedel, \u017ee som mu NI\u010c nenazna\u010doval.
„Chcel som sa LEN porozpr\u00e1va\u0165. Nechcel som by\u0165 jednoducho s\u00e1m,“ pok\u00fasil som sa mu to rozochvene vysvetli\u0165. NECHCEL som TO. Preto som mu pritla\u010dil dlane na ramen\u00e1 a jemne ho od seba odtl\u00e1\u010dal. „Pros\u00edm, Benjamin,“ po\u017eiadal som ho naliehavo, ke\u010f sa na m\u0148a natisol e\u0161te viac.<\/p>\n

„Baby, daj mi, \u010do chcem a prisah\u00e1m, \u017ee nebude\u0161 s\u00e1m,“ za\u0161epkal a ja som nasucho preglgol, ke\u010f sa mi stehnom otrel o rozkrok. Vedel som, \u017ee to boli len pr\u00e1zdne slov\u00e1, ale ja som aj tak z\u00fafalo potreboval, aby niekto prejavil z\u00e1ujem o moju pr\u00edtomnos\u0165. Zav\u00e1hal som a Benjamin mi za\u010dal mas\u00edrova\u0165 zadok. Uvedomil som si v\u0161ak, \u017ee moje telo je k jeho dotykom celkom chladn\u00e9. Znova som sa ho preto pok\u00fasil odtla\u010di\u0165. Tento raz silnej\u0161ie. Benjamin ma chytil za ruky a pritisol mi ich k telu.
„Benjamin, ja NECHCEM. PUSTI MA,“ zaprotestoval som nahlas. Sna\u017eil som sa spod neho vyslobodi\u0165, ale on ma odmietal prepusti\u0165. Za\u010dala ma pohlcova\u0165 panika. „PUS\u0164 MA!“ skr\u00edkol som vystra\u0161ene a on sa kone\u010dne odtiahol. Uprene sa na m\u0148a zah\u013eadel a ja som r\u00fdchlo zah\u00e1\u0148al slzy, ke\u010f som si uvedomil, \u010do sa skoro stalo. NEMOHOL som to Tomovi urobi\u0165 znova! U\u017d NIE, NIKDY. „Cho\u010f pre\u010d, pros\u00edm,“ po\u017eiadal som ho ticho a sklopil poh\u013ead. Ni\u010d mi na to neodpovedal. C\u00edtil som, ako sa odtiahol a napokon po\u010dul, ako sa za n\u00edm zabuchli vchodov\u00e9 dvere. Roztriasli sa mi kolen\u00e1. Zachytil som sa o kuchynsk\u00fa linku a sna\u017eil sa upokoji\u0165, ke\u010f mi zrazu vo vrecku zazvonil mobil. Najprv som sa z\u013eakol, preto\u017ee vyzv\u00e1\u0148anie ostro pre\u0165alo ticho bytu. Hne\u010f na to som ale bez rozm\u00fd\u0161\u013eania a bez toho, aby som skontroloval meno volaj\u00faceho, prijal hovor v n\u00e1deji, \u017ee to mohol by\u0165 Tom: „Hal\u00f3?“
„Hey, hviezdi\u010dka,“ ozval sa zo sl\u00fachadla Bu a srdce mi sklaman\u00edm kleslo a\u017e do \u017eal\u00fadka.
„Ahoj,“ odpovedal som s trocha sklaman\u00fdm povzdychom a oprel sa zadkom o kuchynsk\u00fa linku.
„Ako sa c\u00edti\u0161?“ znel pritom dos\u0165 opatrne.
„V pohode,“ zaklamal som so stiahnut\u00fdm hrdlom a Bu na druhej strane len zahmkal. Vedel som, \u017ee mi to nezo\u017eral, ale bol som mu v\u010fa\u010dn\u00fd aspo\u0148 za to, \u017ee ni\u010d nerozoberal. „Tak o \u010do ide?“<\/div>\n

\n

„Idem robi\u0165 rezerva\u010dky. Vol\u00e1m, aby som vedel, \u010di \u0165a u\u017e m\u00f4\u017eem od pondelka zaradi\u0165 do slu\u017eby,“ odpovedal vecne.
„Jasn\u00e9, m\u00f4\u017ee\u0161,“ pretrel som si unavene o\u010di.
„Si si ist\u00fd, \u017ee bude\u0161 dovtedy v pohode?“ uis\u0165oval sa.
„Ur\u010dite,“ za\u0161epkal som. „Ale u\u017e nechcem Miku,“ dodal som hlasnej\u0161ie a c\u00edtil, ako sa vo mne pri pomyslen\u00ed na\u0148ho zob\u00fadzal hnev.
„Okay, beriem na vedomie,“ odpovedal Bu a ja som vedel, \u017ee si to pr\u00e1ve niekam zapisoval. „A d\u00f4vod? Ve\u010f vie\u0161, \u017ee sa v tom nechcem r\u00fdpa\u0165. Len pre pr\u00edpad, keby sa p\u00fdtal.“
„Povedz mu, \u017ee…“ za\u010dal som najprv na\u0161tvane, ale potom sa mi hrdlo stiahlo boles\u0165ou. „Nie\u010do si proste vymysli,“ zmenil som v\u00fdpove\u010f a c\u00edtil, \u017ee u\u017e znova pla\u010dem.
„Okay, tak v pondelok. Dohodnem ti na za\u010diatok Reinharda?“ op\u00fdtal sa zhovievavo.
„Dobre. Budem \u010daka\u0165 spr\u00e1vu,“ odpovedal som a prem\u00e1hal sa, aby som pritom znel norm\u00e1lne. Bu u\u017e ni\u010d nepovedal a proste hovor ukon\u010dil. Polo\u017eil som iPhone na linku a ne\u0161\u0165astne sa zah\u013eadel pred seba, ke\u010f sa vo dver\u00e1ch do kuchyne zjavila Tina. Ani som ju nepo\u010dul pr\u00eds\u0165.
„U\u017e zase pla\u010de\u0161?“ op\u00fdtala sa ma jemne a hne\u010f ku mne pribehla, aby ma objala. Nechal som sa a sna\u017eil v\u0161etky zl\u00e9 pocity potla\u010di\u0165. „Kto volal?“ op\u00fdtala sa, ke\u010f som bol znova ako tak v pohode. Odtiahli sme sa.
„Bu,“ odpovedal som stru\u010dne.
„Si si ist\u00fd, \u017ee…“ sk\u00famavo sa na m\u0148a zah\u013eadela.
„Sama si povedala, \u017ee sa m\u00e1m nejako ZAMESTNA\u0164,“ odpinkol som ju trocha podr\u00e1\u017edene.<\/div>\n

\n

„Dobre, ako chce\u0161,“ odpovedala zmierlivo.
„Ako bolo s Kevinom?“ op\u00fdtal som sa jej, aby si nemyslela, \u017ee na \u0148u ka\u0161lem.
„Norm\u00e1lka,“ m\u00e1vla rukou a uhla mi poh\u013eadom. Zrazu som mal tu\u0161enie, \u017ee mi nie\u010do zatajovala. Jedin\u00e1 vec, ktor\u00e1 mi napadla, bola…
„Ty si s N\u00cdM hovorila,“ povedal som rozochvene a ona sa na m\u0148a prekvapene zah\u013eadela.
„Ako…“
„Hovorila,“ dodal som si viac menej pre seba, ke\u010f som v jej tv\u00e1ri zaznamenal n\u00e1znak paniky. „Ako sa m\u00e1? Hnev\u00e1 sa na m\u0148a?“ op\u00fdtal som sa jej hne\u010f a c\u00edtil, \u017ee som sa za\u010d\u00ednal od nervozity trias\u0165.
„Nemysl\u00edm, \u017ee by bol na\u0161tvan\u00fd,“ priznala sa nakoniec a sadla si k jed\u00e1lensk\u00e9mu stolu. Poklepkala nechtami na dosku stola a ja som si rozochvene prisadol. Venoval som jej naliehav\u00fd poh\u013ead. Sledoval som, ako v\u00e1hala, a nakoniec si zhlboka povzdychla. „Ja… Chcela som ho dotla\u010di\u0165 k tomu, aby ste sa stretli. Mysl\u00edm si, \u017ee by ste sa o tom mali porozpr\u00e1va\u0165 osobne,“ za\u010dala hovori\u0165 s\u0165a\u017eka.
„O \u010dom?“ Srdce sa mi pritom prudko rozb\u00fachalo.
„Povedal mi len, \u017ee to nezvl\u00e1da a odch\u00e1dza do Mn\u00edchova,“ za\u0161epkala tak ticho, \u017ee som mal ve\u013ek\u00fd probl\u00e9m, aby som v\u00f4bec zachytil, \u010do povedala. Ke\u010f som v\u0161ak pochopil, \u010do to pre n\u00e1\u0161 vz\u0165ah s Tomom znamenalo, zlo\u017eil som sa na st\u00f4l a vzlykol. Po chv\u00edli som poc\u00edtil, ako ma Tina hladkala po chrbte, ale ani to u\u017e nepom\u00e1halo.<\/div>\n

\n

„Stratil som ho, stratil som ho…“ \u0161epkal som nam\u00e1havo pomedzi to, ako som plakal a c\u00edtil sa pritom tak hrozne ako e\u0161te nikdy. V hlave mi v\u00edrili zm\u00e4ten\u00e9 my\u0161lienky: Bol KONIEC. Odkopol ma! Mal na to pr\u00e1vo…<\/em> Tina ni\u010d nevravela. Len trpezlivo \u010dakala, k\u00fdm sa vo mne v\u0161etko zr\u00fatilo a potom sm\u00fatok trocha opadol. „Aspo\u0148… sa dostal na najlep\u0161iu pr\u00e1vnick\u00fa fakultu v Nemecku,“ za\u0161epkal som rozochvene, ke\u010f som sa kone\u010dne vyplakal a zachytil som jej smutn\u00fd \u00fasmev. \u00daprimne som Tomovi z cel\u00e9ho srdca \u017eelal \u00faspech v novej \u0161kole a novom \u017eivote, hoci to bolo na \u00fakor m\u00f4jho vlastn\u00e9ho \u0161\u0165astia. Bolestne som si uvedomil, \u017ee by som svojou pr\u00edtomnos\u0165ou len \u0161pinil jeho poves\u0165 a povedal si, \u017ee to tak mo\u017eno malo by\u0165, \u017ee mi ho mo\u017eno osud poslal do cesty len preto, aby som si uvedomil, \u017ee ma niekto niekedy mohol milova\u0165, \u017ee mi nav\u017edy ostan\u00fa aspo\u0148 kr\u00e1sne spomienky. Bolestne som vyd\u00fdchol.
„Som rada, \u017ee sa na seba nehnev\u00e1te,“ povedala a ja som sa na \u0148u placho zah\u013eadel. „Povedal, \u017ee je r\u00e1d, \u017ee ste boli spolu a ni\u010d ne\u013eutuje,“ dodala zrazu a ja som poc\u00edtil, \u017ee sa zrazu usmievam. Bolo to skuto\u010dne bizarn\u00e9. Kto by sa usmieval, ke\u010f mu niekto ozn\u00e1mi rozchod?
„\u010co E\u0160TE povedal?“ Tina u\u017e ale len pokr\u00fatila hlavou, \u017ee ni\u010d. „Bol aspo\u0148 trochu smutn\u00fd?“
„Ur\u010dite,“ chytila ma za ruku a ja som nevedel som, \u010di mi t\u00e1 odpove\u010f nejak\u00fdm sp\u00f4sobom u\u013eavila, alebo naopak pri\u0165a\u017eila.
„Oh, tak VE\u013dMI by som chcel, aby tu BOL,“ povzdychol som si s\u0165a\u017eka zrazu, ale vedel som, \u017ee sa to nestane. U\u017d sa NI\u010c z toho nestane – nikdy neuvid\u00edm l\u00e1sku v jeho o\u010diach, nepoc\u00edtim jeho dotyk, nikdy ma ne\u017ene nepobozk\u00e1. Boli to muky, ale vedel som, \u017ee aj napriek tomu budem musie\u0165 \u00eds\u0165 \u010falej. Aj ke\u010f som vedel, \u017ee \u00eds\u0165 \u010falej bez Toma bude peklo.<\/div>\n

\n

* I can’t face my broken heart – nem\u00f4\u017eem \u010deli\u0165 svojmu zlomen\u00e9mu srdcu<\/p>\n

autor: MoreInsidiousKindOfStories<\/strong><\/div>\n

<\/div>\n
betaread: J. :o)<\/strong><\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

autor: MoreInsidiousKindOfStories I Can’t Face My Broken Heart* Cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 som sa musel prem\u00e1ha\u0165 k tomu, aby som \u010doko\u013evek urobil. Bol som ako zombie. Chcel som len ticho le\u017ea\u0165 v temnej izbe a t\u00fali\u0165 sa k Pumbimu, mojej jedinej l\u00e1ske, ktor\u00e1 mi<\/p>\n

Read More<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_exactmetrics_skip_tracking":false,"_exactmetrics_sitenote_active":false,"_exactmetrics_sitenote_note":"","_exactmetrics_sitenote_category":0,"footnotes":""},"categories":[665],"tags":[],"class_list":["post-1247","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-government-hooker"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1247","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1247"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1247\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1247"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1247"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/twincestblog.cz\/domains\/twincestblog.cz\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1247"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}